Producenti vajec na Slovensku sa budú musieť vyrovnať s tlakom obchodných reťazcov na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov. Zahraničné obchodné reťazce deklarovali, že od roku 2025 nebudú vo svojich prevádzkach predávať spotrebiteľom vajcia z klietkových chovov, ale výlučne vajcia podstielkové, z voľných výbehov a biochovov. Únia hydinárov Slovenska (ÚHS) i producenti považujú tento tlak za neopodstatnený.

Obchodníci ako dôvod svojho rozhodnutia uviedli tlak spotrebiteľov. „Podľa našich dlhodobých prieskumov je drvivá väčšina slovenských spotrebiteľov pri nákupe vajec citlivá len na dve informácie – akciovú cenu a krajinu pôvodu vajec,“ povedal riaditeľ ÚHS Daniel Molnár. Tlak reťazcov podľa jeho slov nemá ani kvalitatívne opodstatnenie. „Kvalita a zloženie vajec nezávisí od spôsobu chovu nosníc, ovplyvňuje ich výlučne krmivo a jeho zloženie,“ tvrdí Molnár. O kvalite života nosnice zasa vypovedá počet znesených vajec a počet uhynutých nosníc. „Tieto ukazovatele sú v klietkovom aj podstielkovom spôsobe chovu porovnateľné,“ uviedol riaditeľ únie.

V produkcii slepačích vajec je Slovensko dlhodobo takmer sebestačné. Sebestačnosť sa pohybuje na úrovni 90 až 100 %, v minulom roku dosiahla úroveň 90,6 %. Podľa odhadov ÚHS slovenskí producenti vyprodukovali v minulom roku 1,08 miliardy kusov konzumných vajec, čo je porovnateľné s predchádzajúcim rokom. Prieskumy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na prelome rokov 2018 a 2019 potvrdili, že na pultoch reťazcov na Slovensku sa nachádza iba 74 % slovenských vajec. „Najvyšší podiel slovenských vajec, nad 90 %, mali na svojich pultoch Billa a Coop Jednota. Najnižší podiel bol v Lidli, kde tento podiel predstavoval 14 %,“ povedal Molnár. Súčasný tlak obchodných reťazcov považujú producenti za tlak na likvidáciu slovenských chovov nosníc, zníženie sebestačnosti Slovenska v produkcii vajec a zvýšenie cien vajec na pultoch pre spotrebiteľov.

Štruktúra chovov na Slovensku je za posledných desať rokov približne na rovnakej úrovni. Klietkové chovy majú viac ako 80-percentný podiel na chove nosníc v SR. „V rámci Európskej únie bolo nariadené, aby boli všetky konvenčné klietkové chovy od začiatku roka 2012 nahradené chovom nosníc v obohatených klietkach. Táto požiadavka bola jasne definovaná v postačujúcom predstihu desať rokov a toľko aj trvali prerábky fariem,“ uviedol Molnár. Obohatené klietky majú minimálnu životnosť 20 rokov. Do zmeny chovu nosníc v klietkach investovali hydinári veľké množstvo finančných prostriedkov, preto je pre nich neefektívne a neekonomické meniť spôsob chovu pred týmto obdobím. Zmena systému chovu z obohatených klietok na podstielkové chovy by si vyžiadala podľa Molnára investície za niekoľko desiatok miliónov eur, ktoré sektor nemá k dispozícii. Ďalším problémom pri zmene chovu by bol výrazný pokles počtu kusov chovaných nosníc v jednej hale. Ich počet by poklesol na štvrtinu pôvodného počtu.

TASR            foto TASR