Seminár s názvom –  Rozvoj vidieka a agropotravinárstva v súčasnosti a budúcnosti – usporiadali Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky Združenie mladých farmárov na Slovensku – ASYF a Nezisková organizácia rozvoja vidieckej turistiky v Modre. Z konania seminára možno hodnotiť nasledovné závery a odporúčania:

  • Vidiek si hľadá svoju budúcnosť, pričom dôležitú úlohu hrajú regionálne rozdiely. Najmä v prímestských obciach rastie význam funkcie bývania, v iných rekreácie a služieb spojených s turizmom. Poľnohospodárske využívanie územia však zostáva nezastupiteľným z hľadiska udržiavania prírodných zdrojov, spravovania krajiny a ochrany životného prostredia Vidiek je tradične miestom zdravého bývania a ľudských vzťahov, ktoré mesto nepozná.
  • Ohrozená je vidiecka kultúra v prímestskej zóne, nová výstavba má charakter satelitu mesta, stráca sa rešpektovanie miestnych tradícií v stavebnej kultúre a svojráznosti architektúry.. Chýba regionálne plánovanie sídelného rozvoja. .
  • Živelný rozvoj bývania vo vidieckych obciach likviduje príležitosti pre poľnohospodárske využívanie pôdy a ostatných zdrojov a preto je nevyhnutné, aby samosprávy v územnom plánovaní a stavebnej regulácii zabezpečovali dostatočný priestor pre poľnohospodársku výrobnú funkciu vidieka.
  • Slabý sociálny a ekonomický rozvoj vidieka v niektorých regiónoch nie je iba dôsledok nedostatočne rozvinutej ekonomickej infraštruktúry a reštrukturalizácie poľnohospodárstva, ale aj dôsledok klesajúcej úrovne ľudského kapitálu. Je dôležité podporovať osvetu, najmä školiace a poradenské aktivity.
  • Pokles počtu pracujúcich v poľnohospodárstve sprevádza aj proces starnutia poľnohospodárskej populácie. V roku 2017 dosiahol priemerný vek pracujúcich v poľnohospodárstve spolu 46,8 rokov z toho  žien 48 rokov. Podiel pracujúcich starších ako 50 rokov činil v roku 2017 až 50,7 %, každý druhý poľnohospodár mal viac ako 50 rokov. Je potrebné razantnejšie zvýhodňovať projekty na  podporu mladých farmárov.
  • Posilneniu príjmového posilnenia poľnohospodárskej prvovýroby by výrazne napomohlo rozšírenie spracovania poľnohospodárskych prvovýrobkov na finálne potravinárske výrobky priamo v poľnohospodárskych podnikoch, vytvorenie regionálnych nákupných a distribučných sietí a posilnenie priameho predaja spotrebiteľom.
  • V záujme udržania vybraných pracovníkov v poľnohospodárstve a ich mzdovej motivácie navrhujeme uplatniť selektívnu podporu (časovo limitovanú na obdobie 2-3 rokov) zamestnávania absolventov škôl formou úľav v daňových a odvodových povinnostiach zamestnávateľov tak, aby sa znížila celková cena práce  a stimulovalo sa zamestnávanie.
  • Podporovať projekty diverzifikácie najmä v znevýhodnených oblastiach, v územiach Natura 2000 a pod. Väčšiu pozornosť bude potrebné venovať v rámci diverzifikácie i novým spôsobom poskytovania všeobecne prospešných miestnych (komunálnych) služieb pre vidiecku populáciu (napr. v oblasti životného prostredia, verejnoprospešných funkcií lesa, lokálne nakladanie s odpadmi na vidieku, a pod.)
  • Vytvoriť podmienky pre väčšie rozšírenie zásobovania lokálnych sietí verejného stravovania zdravotne nezávadnými domácimi surovinami, s jednoznačným preukázaním pôvodu ponúkaných produktov ako aj regionálnymi produktami. Veľmi perspektívnym sa javí tzv. cateringový predaj čerstvých produktov určených hlavne ako polotovar do stravovacích zariadení.
  • Rozšíriť kontrolu importovaných potravín v prihraničných oblastiach do hotelových a reštauračných zariadení ako aj potravinárskych výrobkov zahraničného pôvodu prichádzajúcich na spotrebiteľský trh prostredníctvom domácich výrobcov. V tejto súvislosti konať stálu monitorovaciu službu a vyžadovať od spracovateľov pasporty kvality importovaných potravín.
  • Podporiť budovanie malých bitúnkov, pekární, muštární a miestnych páleníc v poľnohospodárskych podnikoch a prevádzkach miestneho hospodárstva pre potreby zamestnancov a miestneho obyvateľstva.
  • Rozšíriť pestovanie ovocia a zeleniny, prijať opatrenia na  zatraktívnenie týchto plodín pre pestovateľov, okrem iného   vyňatím poľnohospodárov z povinnosti platiť odvody pri sezónnom zamestnávaní, organizovaním  odbytu  produkcie a podobne.
  • Podporovať špecifické investície zamerané na rozvoj malých fariem vrátane spolupráce malých fariem pri spoločnom marketingu výrobkov a spoločnom nákupe vstupov. Ďalej podporovať projekty zapojenia malých fariem do potravinovej vertikály najmä v špecializovaných produktoch.
  • Podporovať sektory živočíšnej výroby (rozšírenie chovu dobytka všetkých kategórií so zameraním na kvalitu, odbyt prípadne finalizáciu) a sektor ovocia a zeleniny (rozšírenie výroby a spracovania sezónnej i nesezónnej zeleniny, vrátane spracovania, skladovania rozšírenia sadov, vrátane skladovania a distribúcie, programy inovácie rastlinnej produkcie, zavádzanie nových plodín a úpravy pre trh). Ďalej rozvíjať úlohu poľnohospodárstva pri revitalizácii rekreačného potenciálu vidieka (kultúrny vzhľad a rekreačné využitie krajiny), pri zvyšovaní kultúrneho a sociálneho kapitálu vidieka.
  • Zlepšiť marketingovú politiku a budovanie silných značiek, propagáciu slovenských produktov. Dlhodobým cieľom je zvýšiť produkciu produktov s vyššou pridanou hodnotou. Sofistikovanejšie výrobky majú stabilnejší dopyt a menej sú ohrozené cenovou volatilitou ako základné komodity. Bez rozvoja potravinárskeho priemyslu bude klesať aj dopyt po slovenských poľnohospodárskych produktoch.
  • Realizovať zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia pre podnikateľov, pre malé a stredné podniky vytvoriť programy pre uľahčenie prístupu ku kapitálu pre začínajúcich podnikateľov.
  • Pri podpore vytvárania nových pracovných príležitostí sa prioritne zamerať na zaostalé vidiecke regióny, zamedziť tak odchodu mladých ľudí z vidieka do zahraničia,
  • Pozitívne ovplyvňovať nazeranie spoločnosti na poľnohospodárov, obyvateľov vidieka , vyzdvihnúť ich význam pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti národa z vlastných zdrojov.

     V Modre, Harmónia, 24.01.2019

                                                                                              doc. Ing. Gejza Blaas, CSc.

                                                                                                odborný garant seminára

                                                                                                Ing. František Mach, CSc.

                                                                                              organizačný garant seminára