Za posledných 20-30 rokov sa značne obmedzili mechanické vstupy do pôdy, zúžil sa počet pestovaných plodín, pričom sa celkove podcenila prevencia proti šíreniu burín, chorôb a škodcov. Výrazne sa znížili dávky organických hnojív, hlavne maštaľného hnoja. Zanedbáva sa vápnenie pôd, pôdna reakcia stále klesá. Uplatňuje sa takmer výlučne chemické riešenie zaburinenia porastov a problémov zdravotného stavu plodín. Pritom sa zabúda na hlavný princíp integrovanej ochrany poľnohospodárskych plodín a to sú preventívne opatrenia regulácie škodlivých činiteľov za spoluúčasti kvalitných agrotechnických opatrení.

Integrovaná ochrana poľnohospodárskych plodín predstavuje celý súbor  preventívnych, nepriamych a priamych opatrení proti škodlivým organizmom. Chemická ochrana je jej samozrejmou jej súčasťou a len v kalamitných rokoch v podstate záchranným riešením. Integrovaná ochrana uprednostňuje nechemické metódy regulácie škodlivých činiteľov v rastlinnej výrobe.

Správna rotácia plodín – klasický osevný postup „obilnina – strukovina (okopanina) – obilnina – krmovina“ je v dnešnej dobe pri malom počte pestovaných tzv. trhových plodín asi nereálny, ale treba sa mu čo najviac priblížiť. Ukazuje sa, že treba mať v poľnohospodárskom podniku jasnú, stabilnú a udržateľnú koncepciu výroby, vykonávať analýzy obrábanej pôdy z hľadiska jej úrodotvorného potenciálu a výmer pôdnych celkov. Riešenie sa ukazuje v čo najširšom počte hlavných aj vedľajších plodín vrátane medziplodín. Základom je tvorba viacročného osevného postupu, ktorý zohľadňuje aktuálnu úrodnosť pôdy a dostupnosť intenzifikačných činiteľov (závlaha, organické hnojivá). pôdne diely deliť na menšie parcely s cieľom stabilizovať výmery jednotlivých plodín počas viacerých rokov. Rozvojové plány rastlinnej výroby je treba prispôsobiť agrotechnickým možnostiam a vybavenosti podniku mechanizačnými prostriedkami.

Systém obrábania pôdy má podstatný pozitívny vplyv na riešenie zaburinenia, hospodárenia s vlahou, ale aj na biologický život v pôde. Je to síce drahší, ale určite prírode bližší spôsob hospodárenia. Keď už sa pestovateľ nechce vzdať minimalizácie spracovania pôdy alebo dokonca bezorbových systémov, je vhodné aspoň v intervale niekoľkých rokov vykonať jeden celý hospodársky rok tradičným spôsobom obrábania pôdy. Dosiahnete pozitívny efekt regulácie trvácich burín, umiestnite živiny do hlbších vrstiev pôdy a v prípade vertikálneho obrábania (hĺbkové kyprenie) otvoríte pôdu pre atmosférickú vodu a koreňový systém pestovaných plodín.

Používanie rezistentných alebo tolerantných odrôd a štandardného alebo certifikovaného osiva a množiteľského materiálu predstavuje najlacnejšie, prístupné a účinné opatrenie proti škodlivým organizmom. Výber odrody musí okrem hospodárskych a trhových vlastností zohľadňovať zdravotný stav a odolnosť proti chorobám a škodcom.

Pri použití farmárskeho osiva zohľadniť následné šírenie škodlivých organizmov a prípadne obmedziť jeho využite v ďalších rokoch. Vyvážené hnojenie + vápnenie sa musí vykonať s cieľom, že nehnojíme pôdu, nie plodinu. Optimálny prísun živín vo vhodnom čase zabezpečuje vyrovnaný a odolný porast. Nadbytok ktorejkoľvek živiny (najmä jednostranné hnojenie dusíkom) spôsobuje náchylnosť plodiny najmä na hubové choroby. Hnojenie organickými hnojivami musí byť základom zachovania priaznivých fyzikálno-chemických vlastností pôdy, čím sa podporí dobrá využiteľnosť všetkých dodávaných hnojív. Kyslosť pôdy je potrebné regulovať vápnením za účelom optimálneho sprístupnenia všetkých potrebných živín. Dodávanie živín regulovať na základe pôdnych rozborov a dosahovaných úrod. Hnojenie mikroživinami môže významne zvýšiť využiteľnosť ostatných živín a celkový produkčný potenciál.

Vodný režim je základom dobrej úrody. Ak máme možnosť zavlažovanie intenzívnych plodín je potrebné kombinovať s intenzívnejším spracovaním pôdy najmä po zbere za účelom zachovania priaznivej štruktúry pôdy. Prípadné odvodňovanie je potrebné vykonávať veľmi citlivo, rozumnejšie je takúto pôdu zaradiť medzi neprodukčnú poľnohospodársku pôdu.

Ochrana a podpora užitočných organizmov predstavuje v integrovanej ochrane poľnohospodárskych plodín najdôležitejšiu a najúčinnejšiu zmenu v porovnaní s technológiami uplatňovanými v konvenčnom poľnohospodárstve. Dostupnosti komerčného využitia užitočných organizmov je závislá od ich finančnej náročnosti.

V integrovanej ochrane je nevyhnutné využívať aktuálny monitoring škodlivých organizmov. Pre budúcnosť by to mala byť samozrejmosť každého pestovateľa. Bez využitia dostupných metód a prístrojov na pozorovanie v teréne vrátane sledovania druhovej skladby burín nie je možná cielená ochrana chemickými prípravkami! Na správny monitoring nadväzuje rozhodnutie farmára, kedy a ako uplatní opatrenia na ochranu rastlín, spolu so správnym výberom prípravku v súlade so skutočným ohrozením porastu. Treba pri tom zohľadniť prahové hodnoty hospodárskej škodlivosti a konkrétne poveternostné podmienky.

Namiesto chemických metód niekedy postačia biologické, fyzikálne metódy. Chemická ochrana je väčšinou ekonomicky vhodnejšie opatrenie, avšak pri ochrane proti škodlivým organizmom treba zohľadniť aj iné faktory okrem finančných. pri pesticídoch treba vyberať prípravky čo najviac špecifické pre cieľový druh, s minimom vedľajších účinkov na ľudské zdravie, necieľové organizmy a životné prostredie. Okrem povinných obmedzení uvedených na etikete treba zohľadniť aj potenciálne ohrozenie  užitočných organizmov a najmä vplyv agrochemikálií  na podzemnú a povrchovú vodu. Dobré je  obmedziť širokospekrálne insekticídy a nahradiť ich druhovo alebo skupinovo špecifickými prípravkami. Pre minimalizáciu rizík na ľudské zdravie (rezíduá v produkcii) sa odporúča dodržať informácie o degradácii prípravkov, ktoré možno nájsť v karte bezpečnostných údajov.

Používanie chemických prípravkov musí byť na vysoko odbornej úrovni. Pesticídy neaplikujeme celoplošne a paušálne, ale pri znížených dávkach, alebo zníženej frekvencii aplikácie. Často postačuje aplikácia ohnisková, alebo pásová cielená pod listy. V  prípadoch nižšieho infekčného tlaku choroby alebo nižšej početnosti škodcov treba využiť spodnú hranicu dávkovania prípravku.  V súvislosti s pravidelným pozorovaním v teréne sa odporúča vykonať pre škodcov nalietavajúcich z okolitých porastov skorý zásah okrajových častí porastu. V prípade slabého infekčného tlaku chorôb primerane treba predĺžiť interval medzi jednotlivými ošetreniami. Z technického hľadiska sa snažíme zabrániť úletom prípravkov a využívať protiúletové techniky postreku vrátane dodržiavania ochranných pásov pozdĺž vodných zdrojov. Tento spôsob aplikácie pesticídov vyžaduje využitie riadenie pohybu strojov systémom presného (precízneho) poľnohospodárstva.

 

Chemická ochrana je neoddeliteľnou súčasťou veľkovýrobných technológií v rastlinnej výrobe. V mnohých situáciách je vlastne záchranným riešením. Integrovaná ochrana uprednostňuje však systematické nechemické metódy regulácie škodlivých činiteľov, často len v lokálnom priestore.

 

Pred použitím chemickej ochrany treba najprv správne identifikovať škodlivý organizmus a potom použiť zodpovedajúci prípravok. Účinná látka je dôležitá zložka prípravku zodpovedná za jeho účinnosť. V praxi sa tiež osvedčilo striedanie prípravkov proti rovnakého škodlivému organizmu s obsahom  rôznych účinných látok.

Ak je známe riziko rezistencie a ak si množstvo škodlivých organizmov vyžaduje opakovanú aplikáciu prípravkov, mali by sa využiť dostupné protirezistentné stratégie. Aby sa zachovala účinnosť prípravku, všetky obmedzenia použitia uvedené na etikete z dôvodu vzniku rezistencie sa musia dodržať. Krížová rezistencia v prípade účinných látok z rovnakej chemickej skupiny sa musí riešiť použitím prípravku s iným mechanizmom účinku alebo aspoň prípravkom s účinnou látkou z inej chemickej skupiny. Známe a potvrdené rezistencie v populáciách škodlivých organizmov na Slovensku treba rešpektovať.

Pestovateľ by mal na základe viacročných záznamov o používaní prípravkov a o monitorovaní škodlivých organizmov vedieť porovnať účinnosť rôznych systémov ochrany. Povinné záznamy vyplývajúce z legislatívy sa odporúča rozšíriť o sledovanie škodlivých organizmov pred a po ošetrení. Taktiež je dobré vyhodnotiť účinok použitej prahovej hodnoty prípravku. Záverom porovnať vplyv použitej metódy prognózy a signalizácie na výšku úrod,  ako aj straty na množstve a kvalite úrody. Výsledkom je výber tých najvhodnejších riešení v budúcnosti.

Veľmi problematickým sa v súčasnosti javí nevyrovnanosť zaťaženia pôdy živočíšnou výrobou, najmä prežúvavcami, s čím súvisí nákup alebo predaj krmív a organických hnojív. Pre farmára je najlepšie, ak dokáže vytvoriť vnútorný uzavretý systém výroby a spotreby krmív a výroby organických hnojív, ich skladovania a použitia. Tým dosiahne uzatvorený kolobeh látok a energie vo výrobnom systéme. Výrazne si pomôže aj ekonomicky, lebo má vlastné krmivá, dobrý osevný postup a zdroj organických hnojív. Zároveň chráni životné prostredie a pôdu, zachovaním časovo čo najdlhšieho pôdneho pokryvu počas celého roka.

Špičkový agronóm, pestovateľ nemôže už dnes uvažovať o paušálnosti chemickej ochrany. Vždy je nutné vychádzať z aktuálnej situácie v poraste a uplatňovať len nevyhnutnú a cielenú chemickú ochranu. Iba takáto cesta vedie k maximálnej biologickej, ale aj ekonomickej  efektívnosti ochrany poľnohospodárskych plodín a životného prostredia.

O pozitívnych efektoch integrovanej ochrany poľnohospodárskych plodín sa treba presvedčiť na vlastných výsledkoch. V úspešnej realizácii systému integrovanej ochrany má kľúčovú úlohu pestovateľ.  Jeho pohľad, skúsenosti motivácia a odborná spôsobilosť sú úzko späté s jeho vnútorným presvedčením. Kvalitu výrobkov treba posunúť do „vnútra“, nie ich hodnotiť len pekným vzhľadom  na „povrchu“ . Cieľom všetkých týchto snáh by mala byť potravina s minimom reziduí chemických látok.

                                                                                     Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

                                 Slovenská poľnohospodárska univerzita v  Nitre