Po zbere  hustosiatych plodín zberaných začiatkom leta, ostáva na poli strnisko. Zožatý porast plodiny prestáva tak chrániť povrch pôdy pred negatívnymi poveternostnými vplyvmi., Vplyvom prejazdov rozličných strojov po poli pri zbere a bezprostredným vplyvom dopadajúcich kvapiek dažďov a slnečných lúčov neskorého, ale ešte horúceho leta sa v povrchovej vrstve pôdy sa zhoršuje stav fyzikálnych vlastností pôdy. V dôsledku vysokých teplôt pôda rýchlo vysychá, urýchľuje sa vývin burín, ktoré majú teraz dostatok svetla. Na pozberových zvyškoch a koreňoch pozberanej plodiny ostali  zárodky chorôb a škodcov. Na odstránenie uvedených i ďalších rozličných negatívnych vplyvov, sa ihneď po zbere úrody  má vykonať podmietka strniska alebo plytká orba.

Z hľadiska hospodárenia pôdy s vodou umožňuje včas vykonaná podmietka lepšie prenikanie zrážkovej vody do pôdy. Skyprením vrchnej vrstvy pôdy sa prerušia kapilárne póry a vzlínanie kapilárnej vody až k povrchu pôdy, čím sa obmedzí jej neproduktívny výpar. V dôsledku zmien tepelných vlastností skyprenej vrchnej a neskyprenej spodnejšej vrstvy pôdy, vytvára sa na povrchu, medzi ovzduším a skyprenou pôdou ako aj na rozhraní medzi skyprenou a neskyprenou časťou pôdy kondenzáciou vodných pár rosa. Určitý význam má pritom aj hĺbka podmietky. V suchších a teplejších podmienkach, pri 0,1 – 0,15 m hĺbke podmietky vodné pary lepšie kondenzujú a popri obmedzení výparu pôdu lepšie zvlhčujú.

Pozberové zvyšky, ktoré sú na povrchu poľa, sa rozkladajú veľmi pomaly. Keď sa podmietkou zapracujú do pôdy, ich transformácia na organickú hmotu sa urýchli. Pri zlepšení vlhkosti pôdy, zapracovaní organickej hmoty z pozberových zvyškov do pôdy a pri relatívne vysokých teplotách v letnom období sa zintenzívni rozvoj a činnosť mikroorganizmov. Tým sa podmietkou napomáha vytvoreniu pôdnej zrelosti a tvorbe ľahko prijateľných živín pre rastliny. Vytvárajú sa ňou aj priaznivejšie podmienky pre premenu dusíkatých látok v pôde. S intenzívnou činnosťou mikroorganizmov, ale môže byť spojený aj nežiaduci rýchly rozklad pôdneho humusu. Preto na pozemkoch, kde sa nebudú pestovať medziplodiny, je účelné podmietať plytšie.

Veľmi významnú úlohu má podmietka ako opatrenie na reguláciu zaburinenosti pozemkov. Jej vplyv z tohto aspektu je mnohostranný. Podmietkou sa priamo ničia všetky jednoročné a dvojročné buriny, ktoré vegetovali v pestovanej plodine v čase jej zberu, alebo tie ktoré vyklíčili a vzišli v čase od zberu po podmietku. Na podmietnutom poli sa vyprovokuje ku vyklíčeniu určitá časť nových semien burín. Semená niektorých druhov burín, zapracované ihneď po zbere do pôdy, strácajú rýchlejšie klíčivosť ako po ich vyschnutí na povrchu pôdy. Podobne sa podporí aj klíčenie zberových strát, čím znížime zaburinenie následnej plodiny rastlinami predchádzajúcej plodiny.

Podmietka môže byť aj významným opatrením pri regulácii škodcov pestovaných plodín. Zo skupiny hmyzu je účinná najmä pri druhoch, ktoré sú časťou svojho vývojového cyklu viazané na vrchnú vrstvu pôdy. Možný termín začiatku podmietky je daný termínom zberu jednotlivých plodín. Má sa podmietať čo najskôr, teda bezprostredne po zbere alebo súčasne s ním, kým je povrchová vrstva pôdy ešte dosť vlhká a nestratila štruktúrnosť vytvorenú v poraste. Čerstvo „odhalená“ pôda po zbere plodiny sa pri podmietaní veľmi dobre drobí. Keď sa podmietka oneskorí a povrchová vrstva pôdy vyschne, kvalita podmietky sa v dôsledku zvýšenia súdržnosti pôdy podstatne zhorší. Vytvárajú sa hrudy, pôda sa viacej rozprašuje, zvyšuje sa odpor pôdy a spotreba palív a energie. S oneskorením podmietky sa spravidla znižujú aj jej pozitívne účinky. V suchších oblastiach, kde je prvoradou úlohou podmietky umožniť prijatie a zadržanie čo najviac zrážkovej vody, je vhodné podmietať hlbšie, do 0,10 – 0,15 m. Na pozemkoch zaburinených prevažne jednoročnými burinami je postačujúca plytšia podmietka do 0,06 – 0,08 m. Na pozemkoch zaburinených prevažne trvácimi burinami sa odporúča podmietať hlbšie a robiť aj opakovanú podmietku. Prvý raz sa podmieta ihneď po zbere plytšie, tanierovým podmietačom. Druhá sa robí neskoršie radlicovým kypričom, keď buriny vytvorili už prízemnú ružicu listov.

Povrch poľa sa po podmietke nikdy nemá nechať v hrubej štruktúre a neošetrený. Keď sa pri podmietke za sucha pôda zle drobí a vytvárajú sa hrudy, treba obrobenú vrstvu ihneď rozdrobiť vhodným typom valca, hrudorezom alebo iným vhodným náradím, najlepšie v súprave s podmietačom. Strnisko a pozberové zvyšky zapracované do spodnej časti skyprenej vrstvy pôdy aj po utlačení zabraňujú kapilárnemu vzlínaniu vody až k povrchu pôdy. Keď sa hrudy hneď nerozdrobia, pri vysokých letných teplotách rýchle vysychajú a umožňujú neproduktívny výpar vody z pôdy. Ak je pôda po podmietke vlhká, použijeme brány.

Na podmietku sa používajú tanierové podmietače (menej vhodné sú tanierové brány), podmietacie lemešové pluhy, ploskorezy, alebo rozličné kypriče (radličkové, prútové). Najčastejšie v súčasnosti podmietame tanierovými podmietačmi. Pracujú rýchlo a pri súčasných veľkých výmerách obilnín a olejnín umožňujú dodržať termín podmietky, ako hlavný ukazovateľ kvality. Vytvárajú však zvlnený profil pôdy a preto po nich má pri predsejbovej príprave nasledovať radličkové náradie.

Široké využitie radlicových kypričov v posledných rokoch je dané ich prednosťou, ktorou je veľmi dobé premiešavanie a vysoký výkon. Tieto kypriče sa osvedčujú na ľahkých a stredne ťažkých pôdach, v ťažkých pôdach sú vhodné iba pri ich optimálnej vlhkosti. Presné a plytké prerušenie pôdnych kapilár zabraňuje neproduktívnemu výparu, privádza však vlahu potrebnú na rozklad slamy k povrchu. Vlaha je tak udržovaná v blízkosti budúceho lôžka pre osivo. Plytká práca podmietača tiež vylučuje, aby sa pozberové zvyšky zapracovali hlboko. Intenzívne sa miešajú s pôdou iba na povrchu a zamedzuje sa tak možnosti, že pri neskoršom výseve bude osivo uložené do slamy.

Na podmietke veľmi ľahkých pôd je možné použiť aj prútové podmietače, ktoré pri vhodnej vlhkosti pracujú mimoriadne účinne. Pri práci sa netvoria hrudy a dobre zabraňujú výparu vody z pôdy. Buriny a výmrv kultúrnych rastlín sa zapravia do pôdy iba plytko, buriny potom vzchádzajú rýchlo a hromadne, ešte pred sejbou. Prúty dokonale premiešajú slamu  s povrchovou vrstvou pôdy, a tak urýchlia jej rozklad. Prútový podmietač možno použiť aj na ošetrenie podmietky, a to predovšetkým na ťažko obrábateľných pôdach, kde drobí hrudy, rozptyľuje slamu a urovnáva povrch. So znížením vlhkosti pôdy sa kvalita práce prútových podmietačov prudko zhoršuje, pričom pracujú do malej hĺbky.

Pásy organickej hmoty po zbere plodín následne prekážajú pri minimálnom spracovaní pôdy, aplikácii hnojív, pesticídov a pri sejbe. Vytvárajú úkryt pre hlodavce a odber dusíka na ich rozklad je koncentrovaný do pásov a nie celoplošne. Táto nerovnomernosť sa má za následok nekvalitné založenie porastu, redukciu rastlín a nerovnomerné nahromadenie škodlivých činiteľov. Nepriaznivá je aj variabilita vlhkosti pod pozberovými zvyškami a na nepokrytej pôde. Pri tejto situácii má použitie prútových brán šikmo na smer zberu vynikajúce účinky. Nesmieme zabudnúť ani na prvý predpoklad úspešnosti celej technológie, kvalitný zber predplodiny s následným presným rozmiestnením pozberových zvyškov po poli.

Efektívne pôdoochranné (bezorbové) technológie vyžadujú dodržanie celého systému vzájomne naväzujúcich a podporujúcich sa technologických opatrení ako sú osevný postup, výber vhodných odrôd, správna výživa a vhodná ochrana rastlín. Treba si uvedomiť, že minimalizačné technológie nie sú „náhradným riešením z núdze“, ale predstavujú pri rešpektovaní určitých podmienok pôdoochranný presne stanovený pestovateľský systém zameraný na efektívnu produkciu vhodných poľnohospodárskych plodín.

 

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

externý spolupracovník redakcie, Nitra