Vymieranie väčšiny druhov rastlín do veľkej miery zapríčiňuje človek svojím správaním. Posledný vydaný Červený zoznam výtrusných a kvitnúcich rastlín Slovenska je z roku 2015. Zahŕňa 1218 rastlín, čo predstavuje približne 34 percent z 3619 pôvodných druhov Slovenska. Pre TASR to uviedla botanička Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Martina Gubková Mihaliková. Základnou príčinou ohrozenia rastlín je zničenie stanovíšť, strata a rozpad biotopov, a to stavbou, ťažbou nerastných surovín, znečisťovaním, zmenami vo vodnom režime či využívaní pozemkov, približuje Gubková Mihaliková.

Vysvetľuje, že ohrozené druhy rastlín sú uvádzané v červenom zozname. Ten je podkladom na zaradenie jednotlivých druhov medzi chránené druhy rastlín a na určovanie ich spoločenskej hodnoty. “Národné červené zoznamy sa vypracúvajú podľa stupňa ohrozenia jednotlivých druhov rastlín a živočíchov na území SR v súlade s medzinárodne platnými kritériami,” hovorí Gubková Mihaliková.

Na kategorizáciu hodnotenia ohrozenosti rastlinných druhov sa používa päť kritérií. Prvým je výrazná pozorovaná, odhadovaná alebo očakávaná redukcia veľkosti populácie, opisuje botanička. Ďalej to je obmedzené geografické rozšírenie, rozpad populácie alebo jej pokles. Pozoruje sa aj malá veľkosť populácie a súčasne jej pokles a extra malá veľkosť populácie. Posledným kritériom je predpoklad vyhynutia populácie vo voľnej prírode na základe analýz, uviedla Gubková Mihaliková.

V červených zoznamoch sú vyjadrené stupne ohrozenosti daných druhov – vyhynutý, kriticky ohrozený, ohrozený, zraniteľný, menej ohrozený, chýbajúce alebo nedostatočné údaje. Červený zoznam výtrusných a kvitnúcich rastlín Slovenska z roku 2015 uvádza, že sedem percent druhov nebolo na území Slovenska potvrdených, ďalších 13 percent je kriticky ohrozených. “Patrí medzi ne napríklad aj kúkoľ poľný, ktorý bol ešte v polovici 20. storočia hojne zastúpený najmä v obilninových poliach ako ‘burina’, ale stal sa typickou obeťou vyspelej agrotechniky,” poznamenala Gubková Mihaliková. Dodala, že ku kriticky ohrozeným druhom patrí napríklad hlaváčik plamenný. Predpokladanou príčinou jeho vyhynutia je chemizácia polí.

Pokračuje, že 14 percent rastlín je ohrozených a 17 percent sa v červenom zozname považuje za zraniteľné. Do kategórie menej ohrozených rastlín bolo v červenom zozname zahrnutých 42 percent, nedostatočné údaje boli pri siedmich percentách. “Do aktuálne platnej verzie červeného zoznamu bolo zaradených 27 taxónov nových pre flóru Slovenska a 14 vyhynutých a nezvestných taxónov bolo pre flóru znova potvrdených,” povedala botanička.

Zákon o ochrane prírody a krajiny spolu s vyhláškou podľa Gubkovej Mihalikovej garantujú druhovú aj územnú ochranu ohrozeným druhom rastlín. Pre mnohé chránené druhy sa tak vyhlasujú chránené územia. Často si chránené druhy rastlín vyžadujú aktívnu starostlivosť o biotopy. Ide napríklad o odstraňovanie náletových drevín, kosenia alebo pasenia, zamedzenie zásahov či vytváranie náhradných biotopov, kde sa môžu prirodzene rozšíriť, doplnila.

TASR,foto Land Media