Správne zaradenie plodín v osevnom postupe predstavuje je jedno z najúčelnejších agrotechnických opatrení, ktorým sa nezvyšujú náklady na výrobu pričom sa stabilizuje aj produkcia pestovaných plodín Štruktúra plodín v osevnom postupe výrobného podniku je vždy určitým kompromisom medzi stanovištnými podmienkami a ekonomickou situáciou na trhu s poľnohospodárskymi komoditami. Ak na tej istej ploche každým rokom striedame rôzne plodiny z hľadiska svojich biologických vlastností, i z hľadiska svojho vzťahu k pôde, približujeme sa aspoň čiastočne podmienkam panujúcim v prírodných ekosystémoch. Osevné postupy tak predstavujú stále základné opatrenie, zamerané na udržovanie pôdnej úrodnosti a stabilizáciu úrod pestovaných plodín.

V dávnejších dobách boli burinové spoločenstvá, čo do druhového spektra, veľmi bohaté. Na poliach sa vyskytovali desiatky druhov burín, ktoré konkurovali kultúrnym rastlinám. Ale aj buriny si konkurovali medzi sebou o živiny a vodu. S rozvojom intenzívneho poľnohospodárstva nastúpili jednostranné, trhovo orientované osevné postupy s malým počtom pestovaných plodín (hustosiate obilniny, olejniny, kukurica na zrno a bioplyn). Tie spolu s použitím selektívnych herbicídov podporili výskyt a šírenie len určitých druhov burín.

Rozvoj mechanizácie spočiatku ovplyvnil kvalitu agrotechniky (intenzívne obrábanie pôdy, kvalitná sejba a mechanické ošetrovanie porastov). Rástla intenzita využívania priemyselných hnojív. Vysoké dávky NPK hnojív tiež významne zmenili druhové zloženie i množstvá burín v porastoch kultúrnych plodín.

Tlak na pestovateľské náklady neskôr prinášal rôzne „varianty minimalizačných“ spôsobov pestovania až po bezorbové systémy len s chemickou clonou proti škodlivým činiteľom. Tieto technológie taktiež „napomohli“ selekcii rezistentných druhov burín a ich hromadnému šíreniu. Spoločenstvá burín v týchto systémoch sú druhovo skromnejšie, ale počet jedincov na jednotke plochy postupne rastie. Rýchlo sa rozširujú najmä trváce druhy burín. Tie je nutné po niekoľkých rokoch napriek rastúcej chemizácii riešiť kvalitnou hlbokou orbou.

V ostatných rokoch v dôsledku dlhého jesenného teplého počasia sa vyklíčené straty pestovaných plodín stávajú nepríjemným problémom. V oblastiach svojho pestovania je v tomto  smere problematická slnečnica, vzídená z vydrvených nažiek. V dôsledku miernych zím a vyššej olejnatosti, nažky slnečníc bez problémov prežívajú v pôde a nepríjemne zaburiňujú následnú plodinu. Tieto mohutné kultúrne „buriny“ sú v iných kultúrnych plodinách následne veľmi ťažko likvidovateľné. Na parceliach po zbere plodín sa jednoznačne odporúča vykonávať kvalitnú podmietku. Umožňuje zaklopenie semien burín ale aj semien výmrvu kultúrnej predplodiny, proti ktorým si niekedy nevieme poradiť. Podmietka súčasne podporuje klíčenie semien z povrchových vrstiev a vyrastené buriny a výmrv predplodiny zničíme pri predsejbovej príprave. Dôležité je zničiť „zelený most“ umožňujúci prenos škodlivých činiteľov do ďalšej vegetácie.

Šľachtitelia neustále produkujú nové odrody všetkých kultúrnych plodín, vhodné do konkrétnych oblastí, odolné proti chorobám a škodcom, dosahujúce vyššie úrody. V ostatnej dobe sa používajú krátkostebelnaté obilniny, ktoré sú odolné voči poliehaniu, či tzv „trpasličie“ odrody repky olejky. V takýchto porastoch sa však dobre uplatnia buriny so silnejším vzrastom, ktoré kultúrnu plodinu rýchlo zatienia.  Preto je potrebné dbať pri zakladaní týchto porastov na dokonale pripravenú pôdu a správnu hustotu sejby. Kompletný porast je najúčinnejším faktorom potláčania burín.

Aj výživa a hnojenie plodín má značný vplyv na burinové spoločenstvá. Buriny okamžite reagujú na hnojenie zvýšeným rastom a rýchlejšie ako kultúrne plodiny. Zvlášť výrazne v tomto smere pôsobia vysoké dávky dusíka bez dorovnania ostatných živín. Od deväťdesiatych rokov intenzita hnojenia poklesla. Na menej vyhnojených pôdach pozorujeme nielen pokles úrod plodín, ale tiež zníženú produkciu fytomasy burinných spoločenstiev. To však neznamená, že znížením hnojenia obmedzíme trvalejšie výskyt burín. V pôdach je obrovská zásoba semien burín s dlhou klíčivosťou a dormanciou (postupné klíčenie určitého druhu buriny z pôdnej zásoby semien po niekoľko rokov), ktoré sa kedykoľvek pri vhodných podmienkach na parcele znovu objavia.

Štruktúra poľnohospodárstva je overený systém.

Úloha správneho striedania plodín v optimálnych osevných postupoch je nespochybniteľná. Dôležitou súčasťou štruktúry poľnohospodárstva je živočíšna výroba, najmä chov hovädzieho dobytka. Základom osevných postupov v takom systéme sú viacročné a jednoročné krmoviny, ktoré slúžia výlučne ako zdroj objemového krmu pre hospodárske zvieratá. Ich pozitívne efekty na pôdy a reguláciu burín sú nespochybniteľné. Porasty krmovín sú husté, dobre zatieňujú pôdu, chránia ju pred eróziou. Niekoľko krát za vegetáciu sa kosia, čím sa tiež intenzívne potláčajú buriny, ktoré nemôžu dokvitnúť a priniesť semená.

Hospodárske  zvieratá produkujú organické hnojivá, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri udržovaní úrodnosti pôdy. Aj mikrobiálna aktivita pôda znižuje riziká výskytu škodlivých organizmov, vrátane burín. Rovnako pôsobí aj správne obrábanie pôdy. Absencia viacročných krmovín má pomalý, ale stály a deštruktívny vplyv na úrodnosť pôdy. Zúžené spektrum pestovaných plodín len na obilniny, repku ozimnú a kukuricu je dlhodobo neudržateľné a prejavuje sa už na poklese úrodnosti pôdy a vysychaní krajiny.

Aby  bol súčasný trhovoorientovaný systém hospodárenia na pôde funkčný, je nutné používať minerálne hnojivá a predovšetkým pesticídy. Vylúčenie používania priemyselnýh hnojív  a herbicídov z pestovania plodín pri súčasných veľkoplošných technologických systémoch by malo za následok významný pokles kvality a objemu produkcie rastlinnej výroby a nárast zaburinenia porastov. Za tejto situácie nie je možné uvažovať o pestovaní plodín bez herbicídnych prípravkov. Mali by sme si však uvedomiť, že hnojíme plodiny a nie pôdu (minerálne živiny dodávajme vtedy, keď ich je schopná plodina využiť). Podobne je to aj s herbicídmi, ktoré treba aplikovať v termínoch keď je na ne burina najcitlivejšia.

 

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

Externý spolupracovník redakcie, Nitra