Podcenenie aj malých faktorov pri výrobe, zbere spracovaní a uskladnení krmív sa často odráža v nedostatočnej produkcii hospodárskych zvierat, v jej zlej kvalite a následne aj v problémoch pri trhovej realizácii. V neposlednom rade toto všetko má podstatný odraz aj na zdraví zvierat, čo sa negatívne prejavuje v rastúcich nákladoch na liečbu. Nízke prírastky v odchove či výkrme, ale aj problémy v reprodukcii zvierat sú ďalšími oblasťami, ktoré tesne súvisia s kvalitou objemových krmív. V konečnom dôsledku možno povedať, že aj celková ekonomická efektívnosť chovu prežúvavcov má v zásade svoje jadro problémov práve v nedostatočnom poznaní či pochopení kvality objemových krmív a súvisiacich vzťahov.    

Kvalitné objemové krmivá sú vo výžive prežúvavcov cenným zdrojom živín a sušiny. Pre obmedzenú skladovateľnosť sa čerstvé objemové krmivá pre výživu prežúvavcov konzervujú. Medzi základné technológie takéhoto uchovávania krmív pre zvieratá patrí silážovanie, senážovanie a sušenie.

Jednotlivé technológie majú svoje prednosti aj negatíva a ich výber závisí najmä od klimatických podmienok a možností konkrétnej farmy. Objemové krmivá sú pre prežúvavce nenahraditeľné. Silážované krmivá majú rôzny obsah živín z pôvodného čerstvého porastu a ich variabilita je výsledkom kvality technologického procesu. Obsah živín v sene má svoje špecifiká najmä v postupoch dosahovania požadovanej sušiny, termínoch a poradiach kosby.

Aj keď výroba konzervovaných objemových krmív je teoreticky aj technicky veľmi dobre zvládnutá ich kvalita v mnohých podmienkach výrobnej praxe nie je stále na požadovanej úrovni. Hlavné faktory ovplyvňujúce kvalitu zberu, a uskladnenia jednotlivých druhov objemových krmív sú veľmi rôznorodé.

Do prvej skupiny faktorov sa dá zaradiť vplyv stanovišťa a úroveň agrotechniky. Tieto faktory priamo či nepriamo ovplyvňuje stav epifytnej mikroflóry na rastlinách i vývoj mikroflóry v silážach. Nie je dobré, ak je pozemok prehnojený, ak je chemicky ošetrený, alebo pohnojený krátko pred zberom, ak leží v oblasti veľkého prašného spádu (napríklad aj blízko cesty). V poslednom období sa zabúda na rezíduá pesticídov, porasty sa niekedy ošetrujú v krátkom období pred zberom, nedodržujú sa ochranné lehoty. Desikanty by sa pri výrobe objemových krmív vôbec nemali používať!

Krmivo môže byť znehodnotené aj prímesami ak prebieha zber skoro po výdatnom daždi (blato) alebo pri dlhšie trvajúcom suchu nevhodnou mechanizáciou (prach). Samozrejmosťou by mal byť dobrý technický stav zberovej a manipulačnej techniky. Veľkou chybou je, keď sa zberá krmovina zaplesnená, alebo inak kontaminovaná (napríklad ak sa dostanú pri navážaní a utláčaní rezanky do siláže nafta, hydraulické či prevodové oleje, zvyšky plastových fólií). Výroba kvalitných objemových krmív pre úspešnú živočíšnu produkciu vyžaduje dostatočné poznanie všetkých biologických aj technických faktorov, ktoré sa v tomto procese uplatňujú.

Vädnúca krmovina, ktorá sa neobracia vôbec, býva na povrchu príliš suchá, ale zospodu môže byť príliš vlhká aj zaplesnená. Je nutné upozorniť, že aj keď sa z takejto krmoviny získa v priemere optimálny obsah sušiny, jej účinok v kŕmnej dávke je nízky. Navyše môže byť kontaminovaná odpadovými produktami húb – mykotoxínmi.

Do druhej skupiny faktorov patrí vplyv vegetačnej fázy a poradia kosby. Základným predpokladom kvality je zber objemovej krmoviny vo vhodnom termíne. Týka sa to hlavne vegetačnej fázy krmoviny, kde rozhoduje obsah sušiny a biologicky účinných živín. Tieto faktory rozhodujú o prístupnosti energie a živín pre baktérie mliečneho kvasenia v siláži, ktorá sa zhoršuje úmerne so zvyšujúcim sa obsahom vlákniny s vyšším podielom lignínu, či iných ťažko stráviteľných (aj nestráviteľných) látok. Druhá kosba býva z hľadiska silážovateľnosti vhodnejšia ako prvá kosba, i keď úroda býva nižšia.

Do tretej skupiny faktorov patrí vplyv poveternostných podmienok, ročného obdobia a dennej doby. Faktorom, ktorý rozhoduje o úspechu a kvalite dopestovaného objemového krmiva je jednoznačne počasie. Dážď tesne pred zberom, počas zberu, alebo pôsobenie zrážok na pokosenú hmotu ovplyvňuje nielen obsah sušiny, ale aj živín v objemovom krmive. Sekundárne nadmerná vlhkosť podporuje rozvoj hubovitých ochorení porastu, respektíve rozvoj plesní v pokose. Nemenej významné je aj možné zvýšenie obsahu mykotoxínov v takto ovplyvnenej rastlinnej hmote. Aj keď sa ju potom podarí zobrať suchú, jej nutričná hodnota je narušená.

Silážovateľnosť krmoviny sa väčšinou tiež zvyšuje úmerne so zvyšovaním intenzity slnečného svitu, to súvisí s transformáciou a akumuláciou energie (resp. so zmenami v obsahu cukrov) v jednotlivých orgánoch rastlín. Ideálne je, ak prebieha zber za slnečného počasia, v letnom období a v čase zhruba medzi 10. a 15. hodinou. Pri takomto počasí môže byť obsah cukrov v rastline výrazne vyšší, ako keď je zamračené a chladno.

Ak je však obsah sušiny príliš vysoký, obmedzuje sa aj činnosť baktérií mliečneho kvasenia (väčšinou sa tiež zvyšujú straty opadom lístkov pri lucerne a ďateline, osobitne pri nešetrnom zaobchádzaní). Ak má krmovina príliš nízky obsah sušiny, zvyšujú sa straty odtokom silážnych tekutín a tiež nevhodným spôsobom fermentácie. Pre fermentáciu ťažko silážovateľnej krmoviny sa dá považovať za optimálny obsah sušiny 40 %, pre fermentáciu stredne silážovateľnej krmoviny obsah sušiny 36 %, pre fermentáciu ľahko a veľmi ľahko silážovateľnej krmoviny obsah sušiny 32 % (resp. pri drvine obilnín a strukovín 40 %, pri drvine LKS kukuričných palíc s listeňmi 55 %, pri drvine CCM 65 %). Pri bielkovinových a polobielkovinových krmovinách platí, že kvalitu siláží zlepšuje nielen zavädanie na optimálny obsah sušiny, ale aj rýchlosť jej dosiahnutia. Ideálne je, keď krmovina na poli alebo na lúke zavädne počas 24-36 hodín. Rýchle zavädanie je možné docieliť po zbere rotačným žacím strojom s kondicionérmi alebo gumovými ryhovanými valcami. Pri narušenej krmovine sa potrebný obsah sušiny dosahuje rýchlejšie, na druhej strane však pri nej prebiehajú intenzívnejšie enzymatické procesy, nemala by teda ležať na poli príliš dlho. Pri krmovine, ktorá niekoľkokrát zmokne a leží na poli alebo na lúke dlhší čas, môže dôjsť k vylúhovaniu niektorých cenných nutričných látok. Zavädajúca krmovina, ktorá sa často obracia, väčšinou stráca cenné lístočky (lucerna, ďatelina). Krmivá môžu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvňovať aj výživnú kvalitu produktu. Sú to špecifické účinky krmív. Dietetická hodnota krmív je ovplyvňovaná už počas rastu, ale aj spôsobom zberu, výroby, úpravy a skladovania krmív.

Kvalita objemových krmív je rozdielna nielen medzi jednotlivými kŕmnymi plodinami, ale môže mať a veľmi často aj má pomerne veľké odchýlky aj v rámci jedného druhu krmovín. Ovplyvňuje ju použitá technológia pestovania, zberu, konzervácie a úroveň dodržiavania technologickej disciplíny pri výrobe, skladovaní aj pri konečnom použití krmív. Vláknina je vo výžive zvierat významná najmä z hľadiska produkcie mlieka a jeho živinového zloženia. Vláknina je komplexný zložený polysacharid, ktorý sa vyskytuje výhradne v rastlinných pletivách a ktorý sa v nutričnej terminológii pre jeho štruktúrnu funkciu (primárna a sekundárna bunková stena) označuje ako štrukturálny sacharid. Objemové krmivá sú predovšetkým významným zdrojom vlákniny, ktorej obsah sa v nich počas vegetačného obdobia značne mení. S postupujúcou fenologickou fázou dochádza predovšetkým u viacročných objemových krmovín k zvyšovaniu obsahu vlákniny, najmä jej frakcie – lignínu. Zvyšovaním podielu lignínu vo vlákninovom komplexe sa znižuje prístupnosť živín  (cukry, dusíkaté látky, aminokyseliny, minerálne látky) v objemových krmivách pre mikroorganizmy a tráviace enzýmy. Tým je využiteľnosť bunkového obsahu rastlinnej krmoviny veľmi nízka.

Pri porastoch skosených na výrobu sena je dôležité dbať pri manipulácii na zachovanie listovej hmoty v sušenom pokose. Je to najkvalitnejší podiel fytomasy s najvyšším obsahom živín. Treba upozorniť aj na prípady zvýšeného obsahu dusičnanov v neskoro pohnojených, alebo dusíkom a hnojovicou prehnojených porastoch.

Potreby zvierat na živiny sú odlišné nielen medzi druhmi, ale aj v rámci jednotlivých kategórií a produkčných resp. reprodukčných štádií. Netreba zabudnúť že vo výrobnej praxi sú veľmi rozdielne chovateľské podmienky.

Výživná hodnota zelených a čerstvých objemových krmív (zelené obilniny, strukoviny, ďatelinoviny, jednoročné miešanky, ďatelinové, trávne a ďatelinotrávne miešanky, okopaniny) je okrem iných faktorov limitovaná predovšetkým druhom, odrodou, resp. hybridom krmovín a ich percentuálnym zastúpením v miešanke.

Kvalitné vlastné objemové krmivá sú základom efektívnej výroby. Výsledky dosahované v najvyspelejších chovoch to jednoznačne potvrdzujú. Snaha kompenzovať nedostatky v oblasti kvality objemových krmív cez nakúpené krmivá (objemové, jadrové alebo rôzne doplnky a špeciality) má jednoznačne negatívny dopad na ekonomiku produkcie, a veľmi často aj na zdravie zvierat. Táto skutočnosť prináša len dodatkové zvýšenie nákladov na liečbu a stratu produkcie.

Kvalita objemových krmív spolu s chovateľskými podmienkami a šľachtiteľskými zásadami rozhodujú o úžitkovosti hospodárskych zvierat a ich zdraví. Kvalitne vypestované, zobrané a uskladnené krmivá obsahujú výživné a špecificky účinné látky, ktoré sú pre zvieratá nevyhnutné z hľadiska zachovania života a dosiahnutie určitej produkcie.

 

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre