Pestované plodiny vyžadujú pôdy, ktorá má  primerané prevzdušnenie a dostatočnú vodnú kapacitu. Dôležité je, aby popri celkovom objeme pôda zabezpečovala kontinuitu pórov pre rýchle prenikanie koreňov pôdnym objemom. Pri nevhodnej štruktúre je vývin koreňov obmedzený, čím sa znižuje príjem vody a živín z pôdy. Aj zhutnené podorničie bráni prenikaniu koreňov plodín do hĺbky. Nemôžu tak využívať  podzemnú vodu a čerpať živiny v hlbších horizontov pôdy.

Pôdne póry zaberajú tú časť pôdneho objemu, v ktorom sa nachádza pôdna voda, alebo pôdny vzduch. Prirodzené priestorové usporiadanie pôdnych častíc a agregátov vo vrstvách pôdneho profilu väčšiny našich pôd umožňuje asi 50% zastúpenie podielu pórov v pomere k celkovému objemu pôdneho systému. Asi 2/3 tohto priestoru má odvádzať a akumulovať vodu a 1/3 zostáva voľná pre pôdny vzduch a drenáž pôdy.

Rozpad veľkých hrúd na menšie agregáty spôsobuje najmä zamŕzajúca a rozmŕzajúca voda ktorá sa nachádza v pôde (fyzikálne kyprenie pôdy). Veľmi účinne pôsobia na drobenie pôdnej hmoty korene rastlín najmä  tlakom pri ich raste a prenikaním do hlbších vrstiev pôdy. Na tvorbe pôdnych agregátov sa významnou mierou zúčastňujú aj živočíšne organizmy a mikroorganizmy (biologické kyprenie pôdy) . Po odumretí korene obohacujú pôdu o  organickú hmotu. Podobne živočíšne organizmy sa podieľajú na tvorbe štruktúry pôdy drobením, kyprením a tvorbou o organických látok. Mikróbne spoločenstvá sa podporujú tvorbu pôdnych agregátov rozkladom humusotvorného materiálu. Vytváranie štruktúry pri obrábaní pôdy významne súvisí s agrotechnickými zásahmi a aplikáciou organických a vápenatých hnojív.

Pri tvorbe štruktúrneho stavu pôdy pôsobí v pozitívnom smere jej periodické mierne navlhčovanie a vysušovanie. Negatívne pôsobí nadmerné a prudké zamokrenie  vplyvom silných búrkových (prívalových) zrážok a nesprávnym použitím veľkých závlahových dávok (silný prúd vody padajúci z výšky). Pôdne agregáty sa v takýchto prípadoch rozpadávajú sa na  menšie častice, vzniká neštruktúrne blato, z ktorého sa po vysušení tvorí pre vodu a vzduch nepriepustný pôdny prísušok. Na základe toho akým spôsobom sú schopné póry udržať vodu, rozlišujeme póry kapilárne, nekapilárne a semikapilárne.

Kapilárne póry sú drobné póry, v ktorých pôsobia kapilárne sily. Udržiavanie a pohyb vody v kapilárnych póroch podmieňujú povrchové sily pevných častíc, tvoriacich steny kapilár. Z hľadiska vlhkostného režimu pôdy sú veľmi významné, pretože „držia“ vodu v pôde aj pri nedostatku zrážok.

Nekapilárne póry umožňujú voľný pohyb vody z vrchných vrstiev pôdy do spodných (infiltrácia), v dôsledku síl zemskej gravitácie. Nekapilárne póry sú väčšie a umožňujú voľnú výmenu vzduchu medzi pôdou a atmosférou. V dôsledku toho sa pôda obohacuje o kyslík a zbavuje sa prebytočného množstva CO2,  ktorý je produktom biologickej aktivity pôdnych mikroorganizmov, koreňov rastlín.

Semikapilárne póry predstavujú prechodnú kategóriu pórov, kde sa uplatňujú súčasne kapilárne i gravitačné sily.

Na orných pôdach sa pórovitosť obrábaním ovplyvňuje veľmi významne. Všetkými kypriacimi zásahmi sa značne zvyšuje najmä nekapilárna pórovitosť. Orbou sa môže zväčšiť objem pôdy až o 25 – 30% v porovnaní so stavom pred orbou. Veľkosť nakyprenia pôdy  závisí od stupňa uľahnutosti pôdy pred orbou. Oraná pôda zostáva silne nakyprená len relatívne krátky čas, čo závisí od štruktúrneho stavu pôdy, obsahu humusu a tiež od hĺbky orby.

Prirodzený proces ulíhania pôdy po jej nakyprení niektorým z obrábacích zásahov je významne ovplyvnený najmä množstvom a intenzitou atmosférických zrážok. Vo vlhkejších oblastiach je proces ulíhania pôdy rýchlejší ako v oblastiach ktoré sú deficitné na zrážky. Veľmi často je preto potrebné v takýchto oblastiach, alebo na pôde skyprenej za suchých podmienok urýchliť proces ulíhania utláčaním povrchu valcami a podpovrchovej vrstvy osivového lôžka utlačovadlami.

Pestované plodiny majú špecifické požiadavky na pórovitosť pôdy. Pri nízkej, ale aj vysokej pórovitosti sa úrody plodín značne znižujú. Potreba riešiť nestabilitu pôdnej štruktúry vyplýva zo spôsobov jej obhospodarovania. Dvíhaním povrchu pôdy pri obrábaní pôdy kypričmi  docielime zväčšenie objemu pórov najmä pri povrchu pôdy. Podiel veľkých pórov je menší. Pri orbe je pôda výrazne nakyprená a obrátená v hlbšom profile. Podiel veľkých pórov v celej oranej vrstve je vysoký. Homogenita pôdneho prostredia je orbou výrazne narušená.

Prejazdy ťažkej techniky (najmä za vlhka) a obrábacie zásahy do pôdy vplývajú na jej pórovitosť až do hĺbky 0,6 m a viac. S tým treba počítať pri jednotlivých pôdnych druhoch vhodnou voľbou spôsobu a termínu základného či predsejbového obrábania pôdy.

 

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil,

externý spolupracovník redakcie, Nitra

foto: Land Media