Jednotlivé spôsoby obrábania pôsobia na chemické vlastnosti pôd cez zmeny fyzikálnych, hydrofyzikálnych,  biologických a iných vlastností pôdneho prostredia.

Z chemických vlastností pôdy zaujíma významnú úlohu reakcia pôdy. Pôdna reakcia ovplyvňuje úrodnosť pôdy, pretože pôsobí na biologickú činnosť pôdy a rastové procesy pestovaných rastlín. V podmienkach SR je kyslosť pôd trvalým problémom. Zanedbávaním vápnenia neustále dochádza k poklesu pH v pôde. Faktorom, ktorý spôsobuje okysľovanie pôd v podhorských a horských oblastiach, sú atmosférické zrážky. Presakujúca voda postupne vyplavuje Ca a Mg do väčších hĺbok pôdneho profilu. Rovnako aj veľké výmery vyššie dosahované úrody obilnín, znamenajú vyšší odber vápnika z pôdy.

Zo systémov základného obrábania pôdy má pre udržanie priaznivého pH v pôde význam predovšetkým hlboká orba, kde obracaním pôdy sa vynáša vápnik a ďalšie bázické katióny do vrchných vrstiev pôdy. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že čím sú stanovištné podmienky vlhkejšie, tým viac stúpa vplyv a význam obrábania vrátane orby na reakciu pôdy. V týchto lokalitách je dobré striedanie organického hnojenia s vápnením pri základnom obrábaní pôdy.

Vápniť treba vždy na jeseň po zbere predplodiny. Ak hnojíme maštaľným hnojom a chceme vápniť platí všeobecná zásada, že pre ľahšie pôdy vápnenie na strnisko, potom je potrebné urobiť podmietku a po nej stredne hlbokú orbu so zaoraním maštaľného hnoja. Pre ťažšie pôdy po zbere predplodiny urobiť podmietku, po nej stredne hlbokú orbu so zapravením maštaľného hnoja, vápnenie a hlbokú orbu. Vápnime radšej častejšie, menšími dávkami, spravidla dvakrát v osevnom postupe. Na vápnenie je možné použiť vápenec, dolomitický vápenec, lúčnu kriedu, saturačné kaly.

Teplota pôdy je nevyhnutným činiteľom pre existenciu života rastlín, živočíchov a pôdnych mikroorganizmov. Významne vplýva na vlhkosť pôdy, výpar, pohyb vzduchu a mnohé dôležité fyzikálno-chemické reakcie, ktoré prebiehajú na aktívnych povrchoch pôdy  rastlín. Je dôležitým faktorom ktorý má vplyv na klíčenie semien rastlín, rast, tvorbu úrody a iné.

Hlavným zdrojom tepelnej energie na Zemi je slnečné žiarenie. Pôda pôsobí ako transformátor a akumulátor slnečnej energie čím  reguluje teplotný režim prízemnej vrstvy atmosféry. Adsorpcia tepla povrchom pôdy jej zohrievanie a ochladzovanie závisí od reliéfu, nadmorskej výšky, štruktúrneho stavu pôdy, vlhkosti pôdy, výparnosti, tepelných vlastností pôdy, porastu rastlín a iných faktorov.

Tepelná vodivosť pôdy je schopnosť pôdnych častíc viesť teplo z povrchu do hlbších vrstiev pôdy. Najväčšou vodivosťou v pôde sa vyznačuje voda (0,57 J.mm-2.s-1) a najmenšou vzduch (0,023 J.mm-2.s-1). Zrnitostne ľahšie pôdy a suché sa zahrievajú rýchlejšie ako pôdy ílovité a vlhké. Najzáhrevnejšie pôdne typy sú černozeme, čiernice a rendziny.

Teplotné vlastnosti pôd majú významný vplyv na ich záhrevnosť  a premŕzanie v priebehu zimného obdobia, čo je veľmi dôležité pre prezimovanie, zdravotný stav a kondíciu rastlín vysievaných na jeseň. Spôsoby regulácie teploty pôdy sú významnou úlohou celého systému hospodárenia na pôde.

Jedným z efektívnych spôsobov ktorý ovplyvňuje teplotný režim pôdy je nastielanie (mulčovanie).  Tento spôsob hospodárenia je  podstatou rozširujúcich sa pôdoochranných technológií obrábania pôdy. Pri ich realizácii sa pôda neorie, používajú sa rôzne kypriče, ktoré pôdu nadvihnú, rozdrobia, ale neobrátia. Tak ostáva veľké množstvo pozberových zvyškov na jej povrchu. V záhradníctve sa používa slama, lístie, rašelina, drvená kôra, netkaná textília a iné materiály. Nastielaním (mulčovaním) sa menia podmienky výmeny tepla a vzduchu medzi pôdou a prízemnou vrstvou atmosféry a sú ovplyvňované podmienky pre rast a vývoj rastlín. Treba však upozorniť, že pôdy prikryté nástielkou, alebo textíliou podliehajú pomalšie teplotným a vlhkostným zmenám. Na jar sú dlhšie „studené“ a prevlhčené,  na jeseň neskôr premŕzajú. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť hlavne na jar pri predsejbovej príprave a sejbe skorých plodín.

Vo veľkovýrobných podmienkach obrábaním pôdy je možné  ovplyvniť tepelnú vodivosť a teplotný režim pôdy najmä kyprením a utlačením. Vplyv obrábania pôdy na reguláciu teploty pôdy je však pomerne menší ako na ostatné fyzikálne vlastnosti. Kyprenie zvyšuje prevzdušnenosť pôd a vyparovanie vody, čím sa zvyšuje záhrevnosť najmä pôd veľmi ťažkých a ťažkých.

Kyprenie pôdy vo všeobecnosti spôsobuje zvýšenie pórovitosti a zníženie tepelnej vodivosti pričom sa teplota v ornici zvyšuje. Utlačenie pôdy znižuje pórovitosť pôdy i jej teplotnú kapacitu. Priaznivý vplyv na teplotný režim pôd má aj využívanie vyvýšených pásov pôdy (hrobkovanie). Pri tomto systéme pestovania sa zvyšuje povrchová plocha pôdy a tým aj teplotný režim pôd. Farba pôdy tiež ovplyvňuje teplotné pomery v pôde. Tmavé pôdy prijímajú väčšie množstvo slnečnej (tepelnej) energie ako svetlé, ale ich väčšou záhrevnosťou sa zvyšuje aj výpar vody, čím sa znižuje vlhkosť pôdy.

Obrábanie pôdy pôsobí na úrodnosť pôdy v dvoch smeroch: zlepšuje podmienky (najmä prevzdušnenie) pre činnosť mikroorganizmov (sprístupnenie živín z menej prístupných foriem) a vynáša splavené živiny do povrchových vrstiev pôdy. Preto všetky obrábacie zásahy smerujúce k vytváraniu priaznivej štruktúry pôdy, zvýšeniu pórovitosti a prevzdušnenosti vplývajú na tepelný režim pôd a súčasne podporujú aj chemizmus pôd a sprístupnenie živín. Výsledkom je dobrá biologická aktivita pôdnych mikroorganizmov nevyhnutná pre tvorbu stabilných  úrod  a kvalitu produkcie pestovaných plodín.

 

prof. Dr. Ing. Richard Pospišil,

Externý spolupracovník redakcie, Nitra