V ostatných rokoch poveternostné podmienky v jarnom období (skorý nástup vysokých teplôt a nedostatok zrážok) vplývajú veľmi negatívne na zakladanie a počiatočný vývin jarných plodín. Jačmeň jarný vzhľadom na svoju krátku vegetačnú dobu a pomerne slabý koreňový systém na túto skutočnosť reaguje veľmi citlivo. Dôsledkom sú pomerne slabé porasty s urýchleným vývinom, výsledkom sú nízke úrody a problematická kvalita zrna.    

Nasmerovať vývin porastu správnym smerom tak, aby sa vyvíjal až do zberu čo najlepšie je aj otázkou stratégie výživy. Ak je počiatočný vývin porastu správny, potom počas vegetácie je v mnohých prípadoch možné ušetriť na niektorých ďalších agrotechnických operáciách. Ak sa ale porast vyvíja na začiatku problematicky, korigovanie nepriaznivého vývoja sa odrazí vo zvýšení nákladov a mnohokrát už s neodvrátiteľnými stratami na kvalite a množstve úrody a tým aj celkovej ekonomike celej pestovateľskej technológie.

Jačmeň jarný okrem ekologických podmienok veľmi citlivo reaguje na všetky pestovateľské zásahy, vrátane hnojenia. Jeho citlivosť na výživu a hnojenie vyplýva z toho, že v porovnaní s ostatnými obilninami má menší koreňový systém, krátke obdobie výživy, počas ktorého prijíma veľké množstvo živín. Je známe, že jarný jačmeň v prvom mesiaci po vzídení vytvorí asi 18 – 20 % celkového množstva fytomasy a príjme 40 – 60 % celkového množstva živín.

Samotná výživa jačmeňa v jarnom období je závislá od viacerých faktorov. Okrem správneho zaradenia v osevnom postupe sú to poveternostné podmienky prostredia a obsah živín v pôde. Keďže fosforom a draslíkom sa hnojí v rámci predsejbovej prípravy pôdy, najväčšia pozornosť v jarnom období sa venuje dusíkatej výžive.

Pri neskorších sejbách za dobrých vlahových podmienok, kedy je spravidla teplota vzduchu už vyššia, nadzemná hmota rastie rýchlejšie na úkor koreňov. Preto pomer medzi rastom koreňov a nadzemnej hmoty je priaznivejší pri skorých termínoch sejby, kedy nadzemná hmota „nepredbieha koreň“ ale koreňový systém rastie rovnomerne a zásobuje nadzemnú časť rovnomerne vlahou a živinami. Jednou tonou zrna s príslušným množstvom slamy odoberie jačmeň siaty jarný z pôdy 24 kg N, 5 kg P, 20 kg K, 2,4 kg Mg, 6,5 kg Ca a 4 kg S. Tento fakt si vyžaduje zabezpečiť preň už od prvých dní vegetácie dostatočné množstvo ľahko prístupných živín a neutrálne, prípadne čiastočne slabo kyslé pH (6,2 – 7,5) pôdy.

Hnojenie fosforom, okrem zvyšovania úrod, pôsobí aj na zvyšovanie odolnosti jačmeňa proti poliehaniu a podieľa sa na zlepšovaní sladovníckej kvality zrna. Draslík je považovaný za činiteľa limitujúceho kvalitu sladovníckeho jačmeňa. Vzhľadom k nižšej osvojovacej schopnosti jačmeňa pre obe živiny je potrebné vytvoriť dobrú zásobu pohotovostného fosforu a draslíka v pôde, najlepšie predzásobným hnojením k predplodine. Ak absentuje predzásobné hnojenie, je potrebné predovšetkým v suchých oblastiach doplniť fosfor a draslík podľa zásoby týchto živín v pôde počas vegetácie. Na pôdach s nedostatkom horčíka je potrebné doplniť aj túto živinu, pretože nedostatok horčíka môže limitovať úrodu. Citlivosť jačmeňa na nedostatok horčíka vyplýva z jeho krátkej vegetačnej doby.

Výrazný efekt na priaznivý rast koreňového systému a celkový vývoj rastliny majú fosforečné hnojivá aplikované tesne pred sejbou. Tak ako všetky živiny, hlavne ale fosfor by sa mal rýchlo dostať do pôdneho roztoku aby bol prijateľný pre rozvíjajúci sa koreňový systém. Preto zapracovanie hnojív do zóny osivového lôžka chápeme ako štartovacie hnojivo pre počiatočný rast. Fosfor je najlepšie aplikovať v kombinácii spolu s menším množstvom N prípadne S. Dodanie síry pred sejbou zefektívňuje hnojenie dusíkom a pozitívne vplýva na tvorbu sušiny. Vynechanie aplikácie K pred sejbou je mnohokrát pre ďalší vývin porastu rozhodujúce. Môže nastať situácia, kedy z dôvodu nižšej pôdnej vlhkosti sa koncentrácia živín v pôdnom roztoku zvyšuje na čo je čiastočne aj jačmeň citlivý. Preto dodanie K, ktorý síce nie je v počiatočných štádiách vývoja až taký dôležitý, môže pri jeho nedostatku.

Pri stanovení hnojenia jačmeňa dusíkom je potrebné zohľadniť obsah Nan v pôde pred sejbou, množstvo dusíka získaného mineralizáciou humusu počas vegetácie. Podľa stavu pôdy po predplodine doplniť deficit dusíka na predpokladanú úrodu hnojením priemyselnými hnojivami. Potrebnú dávku dusíka aplikujeme spravidla jednorazovo. Ak je potreba prihnojiť počas vegetácie, môžeme aplikovať pri sladovníckom jačmeni dávku do 25 kg.ha-1 v rastovej fáze do vytvorenia 3.– 4. listu. Na neskoršie prihnojenie reaguje jačmeň zhoršením sladovníckej kvality zrna najmä vo vlhších rokoch.

Aplikácia minerálnych hnojív by mala vyplývať z pôdneho rozboru, pretože je potenciálnym zdrojom vyššej kumulácie N – látok a zároveň sa podieľa na znižovaní hodnôt extraktu v jačmeni. Pri jačmeni jarnom je dôležité dodržiavať zásady racionalizovaného hnojenia, to znamená, že pri určovaní dávok N vychádzame z očakávanej úrody a z potreby živín pre túto očakávanú úrodu (vypočítame ju zo spotreby živín na 1 t zrna a príslušnej úrody slamy) a obsahu Nan v pôde v hĺbke 0,6 m a jeho využiteľnosti z pôdy.

Dobrá zásoba živín pri pestovaní jarného jačmeňa významne vplýva na jeho produkciu a kvalitu. Kompletný porast dobre potláča buriny a lepšie odoláva škodlivým činiteľom.

Hnojenie jačmeňa siateho jarného počas vegetácie je možné vykonávať na základe rešpektovania výživového stavu porastov a pôd, pričom porasty, ktoré do konca apríla nevytvorili 3 – 4 listy je vhodné prihnojiť dávkou 30 kg.ha-1 N. Prihnojenie dusíkom je možné vykonať ako vo fáze odnožovania (pozitívne vplýva na kvalitu úrody), tak i na začiatku steblovania (pozitívne vplýva na kvantitu úrody). Vykonávať by sa malo výlučne na základe listových, prípadne i pôdnych analýz, alebo vtedy, ak vypočítaná základná predsejbová dávka je vyššia ako 60, prípadne 80 kg.ha-1. Dávka dusíka sa vypočíta ako rozdiel medzi potrebou dusíka na plánovanú úrodu zrna (na 1 t je potrebných 23 kg N) a obsahom Nan zisteného v rastovej fáze odnožovania až začiatok steblovania vo vrstve pôdy 0,0 – 0,6 m za predpokladu jeho plného využitia a obsahom dusíka nachádzajúcim sa v nadzemnej fytomase jačmeňa v danom čase.

Dostatočná výživa fosforom a draslíkom sa podieľa na vyššej hmotnosti tisíc zŕn, znižovaní obsahu dusíkatých látok a na zvyšovaní obsahu škrobu. Draslík podporuje odolnosť proti poliehaniu a lepšie využívanie pôdnej vlahy, dobrá úroveň fosforečnej výživy priaznivo ovplyvňuje rovnomerné dozrievanie zrna, zvyšuje odolnosť proti poliehaniu, pôsobí na znižovanie obsahu bielkovín a pozitívne ovplyvňuje podiel zrna I. triedy. Pri hnojení fosforečnými a draselnými hnojivami vychádzame zo zásady, že nimi hnojíme pôdy. Sú to živiny, ktorých využiteľnosť je v danom roku čiastočná a zvyšok prechádza do pôdnych zásob, kde vytvárajú tzv. starú pôdnu silu, viažu sa v sorpčnom komplexe a budú rastlinami prijímané aj v ďalších rokoch. Pohyblivosť draslíka v pôde v porovnaní s fosforom je pomerne dobrá. Pohyblivosť fosforu je slabá, uvádza sa iba 10 – 20 mm ročne a dokonca ešte menej. Tieto živiny treba dostať do celého orničného profilu, preto je najvhodnejšie keď sa celá dávka, alebo aspoň dve tretiny aplikuje pred základnou prípravou pôdy  zapracuje  sa hlbšie.

Draslík najviac ovplyvňuje aj sladovnícku hodnotu jačmeňa, zvyšuje kyprosť zrna, škrobnatosť, podporuje tvorbu jemnej plevy, zvyšuje skorosť a odolnosť proti poliehaniu. Z uvedeného je zrejmé, že hnojeniu draslíkom treba venovať náležitú pozornosť. Systém výpočtu dávok draselných hnojív je takmer zhodný so systémom výpočtu fosforečných hnojív. Rozdiel je v tom, že pri fosfore sa kalkuluje s jeho 13 % využitím z pôdy a 20 % z hnojív a pri draslíku kalkulujeme s 10 % využitím z pôdy a 40 % využitím z hnojív.

Na kvalitu zrna vplýva tiež dostatočný príjem horčíka. Priaznivo ovplyvňujú HTZ, obsah škrobu a extraktu, hlavne pri nedostatku vápnika.

Jačmeň jarný sa považuje za najdôležitejšiu plodinu prvého sledu jarných prác, pestuje sa vo všetkých výrobných oblastiach a jeho prednosťou je schopnosť vytvoriť vysokú úrodu v pomerne krátkom vegetačnom období. Jačmeň je pri sejbe pomerne málo náročný na teplotu. Minimálna teplota klíčenia 1 – 3 °C dovoľuje siať ho hneď po začiatku jari. Jačmeňu jarnému po sejbe najviac vyhovuje typický jarný priebeh počasia, teda je dôležité, aby teplota v období zakoreňovania a odnožovania len mierne stúpala. Po vzídení mu však značne škodí príliš chladné a vlhké počasie. Je známe, že nižšia teplota a suchšie počasie od vzídenia jačmeňa až po steblovanie pôsobia priaznivo na tvorbu úrod. Vysoké teploty a sucho jačmeňom škodia, najmä vo fáze steblovania. Na kvitnutie vyžaduje teplotu 16,3 °C a pri dozrievaní stačí 18 °C.

V priebehu generatívnej fázy jačmeň citlivo reaguje na malé, ako aj vysoké zrážky. Silné zníženie úrod spôsobuje najmä nedostatok zrážok v kritickom období. Toto obdobie spadá na mesiac máj, kedy jačmeň vyžaduje priemernú sumu zrážok 65 až 70 mm.

V ostatných rokoch bolo badať zníženie hektárových úrod zapríčinených extrémnym priebehom počasia na jar a to najmä suchom, vysokými teplotami či nadmerným množstvom zrážok. Jačmeň je typickou rastlinou dlhého svetelného dňa, preto jačmene siate skôr prechádzajú svetelným štádiom dlhšie, čím sa predlžuje aj prechod  III. a IV. etapy organogenézy, keď sa formuje klasové vreteno a klásky. Z tohto dôvodu sa pri skôr siatych jačmeňoch dosahujú väčšie úrody ako pri porastoch, ktoré boli zakladané po agrotechnickom termíne. Aj keď sa pri pestovaní jačmeňa jarného tieto faktory nedajú ovplyvniť, čiastočne sa dajú kompenzovať správnou agrotechnikou s dôrazom na minerálnu výživu, čo má vysoký vplyv na stabilné hektárové úrody a kvalitu produkcie.

prof. Dr. Ing. Richard Pospišil,

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre