V posledných rokoch sa pravidelným škodcom na repke ozimnej v jesennom období stávajú vošky až do takej miery, že je potrebné zasiahnuť proti nim chemickým postrekom a nová húsenica molička kapustová. 

Voška, ktorá cicia teraz na repke je voška broskyňová (Myzus persicae). Neokrídlení jedinci sú 1,8–2,3 mm dlhí, žltozeleno až zeleno sfarbení, v lete príležitostne aj žltí, s čelným hrbolčekom. Tykadlá dosahujú maximálne dĺžku tela. Okrídlení jedinci (alatae) sú 1,3–2,5 mm dlhí, hlava a hruď čierno až čiernohnedo sfarbené. Na základoch tykadiel je dovnútra vybiehajúci čelný hrbolček. Farba zadočka je od žltozelenej po zelenú. Na chrbtovej strane je hnedá pigmentová škvrna, často nepravidelná s niekoľkými výbežkami. Ďalšie drobné škvrny sú po bokoch. Zimným (hlavným) hostiteľom je broskyňa, niekedy aj neskoro kvitnúca čremcha. Letní (vedľajší) hostitelia: zemiaky, repa, hlúboviny, repka, uhorky, obilniny, lupina, tabak, bôb, hrach, špenát, kukurica atď.

Voška broskyňová normálne prezimuje v štádiu vajíčka na hlavnom hostiteľovi – broskyni alebo jednotlivých iných príbuzných druhoch rodu Prunus (holocyklický vývoj). Na týchto zimných hostiteľoch sa od polovice marca liahnu živorodé zakladateľky, ktoré rodia väčšinou bezkrídlové jedince. Na zimnom hostiteľovi sa objavujú ešte 2–4 generácie s pribúdajúcim podielom okrídlených foriem. Tie sa sťahujú na letných hostiteľov, ako sú zemiaky, repa a i., kde vznikajú bezkrídlové samičky. Od polovice septembra prebieha prelet na zimných hostiteľov. V miernych zimách však môže tento druh prezimovať v štádiu dospelých jedincov na burinách, prípadne repke ozimnej (anholocyklicky, bez zmeny hostiteľa). Tento druh má medzi voškami výnimočné postavenie, lebo slúži ako najvšestrannejší a najefektívnejší prenášač rastlinných vírusov. Intenzita výskytu vošiek tak môže predstavovať riziko prenosu viróz najmä vírusu žltačky vodnice (TuYV). 

Súčasný vývoj počasia voškám svedčí a zaznamenané sú nymfy v rôznom štádiu vývoja. Jesenný prelet vošky broskyňovej zaznamenaný sacími pascami prebehol vo vyššej miere v 39. týždni. Vzhľadom k počasiu je možné počítať s miernym útlmom migrácie a predpokladá sa, že tlak vošiek v porastoch bude stagnovať do prvých silnejších mrazíkov. Pestovatelia repky by mali v súčasnosti zrevidovať porasty svojich repiek a zvážiť, či je ošetrenie nutné. Z dôvodu lokácie vošiek na spodnej strane listov repky je ošetrenie registrovanými prípravkami málo účinné. Základným predpokladom pre nižší tlak škodcov je však precízne agrotechnika tejto plodiny (skorší termín výsevu a kvalitná príprava pôdy). Tieto faktory potom určujú, či porast získa dostatočnú silu na boj s abiotickými a biotickými faktormi pred vstupom do zimného pokoja. Ďalším faktorom, ktorý napomáha prirodzenému boju proti voškám je samotná príroda. Populácie vošiek boli aj v rokoch silného napadnutia z veľkej miery napádané prirodzenými nepriateľmi, a to ako parazitickými osičkami rodu Aphidius a Praon, tak entomopatogénnymi hubami radu Entomophotrales. Až  50%, tzn. polovica populácie vošiek môže byť prirodzene regulovaná bez nutnosti aplikovať insekticídy. S väčším ochladením v závere jesene potom vošky prestali škodiť.Z pesticídov sú proti voškám na repke autorizované prípravky z radu pyretroidov s účinnými látkami deltamethrin Koron 100 SC, Delmetros 100 SC a Scatto, lambda-cyhalothrinu Karate Zeon 5 CS, Kaiso Sorbie a gamma-cyhalothrinu Nexide. Účinok pyretroidov na vošky, ktoré sú na spodných listoch, je však nedostatočný. Proti voškám dobre účinkujú bioracionálne neonikotinoidy s účinnou látkou acetamiprid Yoroi, Gazelle a na dopredaj sú ešte povolené aj prípravky s účinnou látkou thiacloprid Biscaya 240 OD, Calypso 480 SC, Bariard a Ecail Ultra.Jednoznačne najúčinnejši je špecialista na vošky karbamát s obsahom pirimicarbu Pirimor 50 WG.

Tento aficíd je selektívny, účinkuje ako dotykový a dýchací jed pôsobiaci ako inhibítor cholinesterázy. V rastlinných pletivách je translokovaný a pôsobí hĺbkovo. Pozorne si prečítajte etiketu prípravku z dôvodu jeho toxicity a nežiadúcich účinkov na ľudské zdravie, úžitočné organizmy a životné prostredie. Prípravok je pre včely škodlivý.

Na rastlinách sa objavujú tiež v nízkej intenzite húsenice moličky kapustovej (Plutella xylostella).Molička kapustová sa vyvíja iba na rastlinách z čeľade kapustovité, ktoré obsahujú horčičné oleje a glukozidy (sinigrin, sinalbin) podporujúce jej žer. Okrem bežne pestovaných plodín (kapusta, karfiol, kaleráb, repka atď.) žerie aj na mnohých burinách a iných divo rastúcich rastlinách z tejto čeľade (peniažtek roľný, pastierska kapsička, reďkev ohnicová, horčica roľná atď). Alternatívni hostitelia sú v oblastiach mierneho pásma dôležití pre udržanie populácie na jar, pred výsadbou plodín.

Všeobecne sa udáva, že molička prezimuje v miernom pásme v štádiu kukly. Je to však diskutabilné a mnohí sa domnievajú, že väčšina imág sem migruje z južnejších oblastí, kde sa vyvíja kontinuálne. Molička totiž dokáže preletieť obrovské vzdialenosti (viac ako 3000 km!) čo výrazne prispieva k jej kozmopolitnosti. U nás sa za rok vyvinú aspoň tri generácie, ktoré nie sú ostro ohraničené. Prvá je málo početná a ľahko unikne pozornosti. Larvy prechádzajú štyrmi instarmi a celý vývojový cyklus trvá v závislosti od teploty okolo 30 dní. Motýle sa pária už v deň, keď sa vyliahnu. Kladenie vajíčok trvá štyri dni. Samička kladie 10 – 200 vajíčok a uprednostňuje vypuklé listy pred hladkými. Výskyt húseníc sa zisťuje vizuálne. Opatrne sa odoberajú celé rastliny. Na hodnotenie je potrebné odobrať aspoň 40 – 60 náhodných rastlín. Osobitnú pozornosť venujeme mladým húseniciam na spodku listov s dôrazom na spodnú časť rastlín. Pri repke sa hodnotí počet húseníc na 1m2. Poškodenie (dierky v listoch) nie sú dobrým ukazovateľom prítomnosti húseníc. Výskyt motýľov sa dá zisťovať pomocou feromónových lapačov. Na Slovensku nebol zatiaľ stanovený prah škodlivosti. Prah ekonomickej škodlivosti pre moličku kapustovú v porastoch ozimnej repky je 200 – 300 húseníc na 1m2 (cca 2 – 3 larvy na rastlinu).

Všetky vývojové štádiá moličky kapustovej sú napádané mnohými parazitoidmi a predátormi. Veľa imág zničia aj pavúky a vtáky. Väčšina parazitoidov používaných vo svete pre biologickú reguláciu má pôvod v Európe. Dva, v biologickej regulácii najúčinnejšie parazitoidy, larválny Cotesia plutellae (Braconidae) a kuklový Diadromus collaris (Ichneumonidae) sa vyskytujú v našich končinách prirodzene. Rovnako rod Diadegma (Ichneumonidae), kde patria niektoré významné parazitoidy moličky je u nás zastúpený 23 druhmi. To všetko vytvára dobrý potenciál, ktorý treba vhodnými agrotechnickými opatreniami využiť a vytvoriť čo najoptimálnejšie podmienky pre rozvoj prirodzených nepriateľov. Prvým krokom môže byť použitie biologickéh prípravku Biobit XL do spotreby 30.11.2020 na báze baktérie Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki namiesto syntetických insekticídov. Baktérie pritom účinkujú aj proti ďalším motýlím škodcom kapustovej zeleniny, mlynárikovi kapustovému (Pieris brassicae) a repkovému (P. rapae), more kapustovej (Mamestra brassicae), kelovej (Lacanobia oleracea) , more ni (Trichoplusia ni) atď. Štúdie ale dokazujú, že aj príliš časté používanie bakteriálnych prípravkov môže viesť k čiastočnej rezistencii. Vo svete sa k biologickej regulácii zaraďuje aj šľachtenie kapustovín s hladkými listami, ktoré sú podstatne menej preferované moličkou pri kladení vajíčok. K narúšaniu párenia imág sa zase využívajú synteticky vyrábané feromóny.

Z insekticídov sú povolené pyretroidy Bulldock 25 EC, Decis EW 50, Decis Protech a Delta EW 50. 

 

V Topoľčanoch, 5.10.2020                                                   Ing. Alena Škuciová  ÚKSÚP OKOR Topoľčany