Vinárstvo v príslušných regiónoch turizmu a vinohradníckych rajónoch predstavuje formu návštev a cestovania po vinohradnícky úrodných krajoch, vinárskych okružných cestách s organizáciou na vínnych cestách, ktoré zachytávajú predstavy turistov o cestovaní a objavovaní estetického príjemného vidieckeho prostredia. Do vinárstva v regiónoch turizmu možno zaradiť putovanie za vinohradmi vo vinohradníckych rajónoch, vinárskymi pivnicami, návšteva vinohradníkov a vinárov s výbornou odrodou hrozna, výroby vína a pohárom zlatistého moku alebo burčiaku, ktoré patria medzi najstaršie formy prímestského a dedinského vidieckeho turizmu a agroturizmu. 

Vinárstvo v regiónoch turizmu svojou podstatou napĺňa vinársky turizmus (Slovník jazyka slovenského Jazykovedný ústav SAV, r. 2013 – kodifikačná príručka – uvádza: vinársky = vinár -a m.; vinárka -y -rok ž.; vinársky príd. i prísl.; vinárstvo -a s.) s výnimočnosťou v tom, že ho možno aplikovať vo vinohradníckych rajónoch a predstavuje formu cestovania po vinárskych okružných cestách, vinohradníckych oblastiach i vinohradníckych územných miestnych samospráv v spojení s produktovou skupinou vidieckeho turizmu a agroturizmu. „Vinárstvo v širšom význame zahŕňa vinohradníctvo a spracovanie hrozna na víno. V užšom slova zmysle je to výroba vína, prípadne vedný odbor zaoberajúci sa výrobou vína“ (citácia Edity Ďurčovej) [1]. Vinárstvo je súhrn činností zameraných na spracovanie hrozna na víno,jeho ošetrovanie, nakladanie s ním a na jeho uvádzanie na trh. Významné v rámci vidieckeho turizmu a agroturizmu je pestovanie viniča hroznorodého za účelom výroby vína, takisto aj získavanie vrúbľov, sadeníc a podpníkov viniča, ako aj procesy na výskumné a šľachtiteľské účely. Tento segment turizmu je vítaný hlavne formou krátkodobých cestovateľských výletov s realizovaním piknikov vo vyhradených miestach vo vinohradoch spojený s konzumáciou hrozna, gastronómiou s originálnymi delikatesami pripravovanými na víne a ochutnávkou pohára zlatistého moku. Vzhľadom na viacero odlišností v turistickej praxi je vhodné rozlišovať:

  • vínny turizmus spočívajúci v ochutnávke rôznych druhov vín na jednom mieste, napr. vo vínnom bare, vo firme vyrábajúcej víno alebo v tradičnej vínnej pivnici. Vinárom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába a uvádza na trh vinárske produkty.
  • vinársky turizmus spočívajúci v cestovaní na miesta, kde sa vyrábajú vína v spojitosti s ochutnávkou rôznych druhov vín, napr. v tradičných vínnych pivniciach v rôznych lokálnych miestach turistického regiónu, Malokarpatská vínna cesta a pod. Vinárskym produktom sú výrobky vyrobené na báze hrozna.
  • vinohradnícky turizmus spočívajúci v ochutnávke rôznych druhov vína podľa pestovaných viničov priamo vo vinohradoch v spojitosti s konzumáciou hrozna, miestnou gastronómiou, resp. piknikom vo vyhradených vinohradníckych miestach, napr. Nitrianska kráľovská vínna cesta a pod. Vinohradníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pestuje vinič, vyrába alebo uvádza na trh hrozno, odrezky, vrúble, viničové sadenice, vysádza a ošetruje vinohrady.

Vinárske produkty možno členiť na: hroznový mušt, burčiak, víno bez zemepisného označenia, víno s chráneným zemepisným označením, víno s chráneným označením pôvodu, odalkoholizované víno a nízkoalkoholické víno, víno na priemyselné spracovanie a pod. Turisti sa spravidla orientujú podľa tradičných výrazov, ktoré sú uvádzané na etiketách pre vína s chráneným označením pôvodu alebo vína s chráneným zemepisným označením.  Medzi tradičné výrazy možno zaradiť: regionálne víno; akostné víno; akostné víno s prívlastkom napr. kabinetné, neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber, hrozienkový výber, cibébový výber, botrytický výber, ľadové víno, slamové víno; pestovateľský sekt; sekt vinohradníckej oblasti a sekt V.O. (označuje sa akostné šumivé víno s chráneným označením pôvodu); château alebo chateau (používa sa v regióne turizmu v ktorom sa nachádza stavba označená ako château alebo chateau) [3]. Súčasťou vinohradníckych oblastí sú okrem vinohradníckych rajónov aj mestské časti, dediny a mestá, resp. vinohradnícke územia vymedzené v schválených špecifikáciách pre vína s chráneným označením pôvodu a pre vína s chráneným zemepisným označením. Pestovanie viniča hroznorodého a výroba vína sa realizuje na vinohradníckych plochách zaregistrovaných vo vinohradníckom registri. Podľa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (stav k 01.04.2018) v Slovenskom vinohradníckom regióne sa nachádza:

  • 6 vinohradníckych oblastí, ktoré sa nachádzajú v časti vinohradníckeho územného rozloženia vyznačujúce sa relatívne homogénnymi prírodnými podmienkami ovplyvňujúcimi charakter a kvalitu vína,
  • 40 vinohradníckych rajónov, ktoré sa nachádzajú v časti vinohradníckej oblasti vyznačujúcej sa vyšším stupňom homogénnosti ovplyvňujúci charakter a kvalitu vína,
  • 711 vinohradníckych mestských častí, dedín a miest, ktoré sa nachádzajú vo vinohradníckych rajónoch a vinohradníckych oblastiach, na ktorých v katastrálnom území sa nachádzajú vinohradnícke plochy.

Vinohradnícke územia vymedzené v schválených špecifikách pre vína s chráneným označením pôvodu a pre vína s chráneným zemepisným označením.   Zdroj: vlastné spracovanie

Medzi vinohradnícke oblasti s vinohradníckymi rajónmi (v zátvorke je uvedený celkový počet dedín, mestských častí, ako aj miest nachádzajúcich sa vo vinohradníckom rajóne) možno zaradiť:

Malokarpatská vinohradnícka oblasť v regiónoch turizmu Bratislavskom, Záhorskom a Dolnopovažskom s participujúcimi vinohradníckymi rajónmi Seneckým (18), Trnavským (17), Hlohoveckým (16), Vrbovským (30), Skalickým (24), Záhorským (10), Stupavským (5), Bratislavským (7), Pezinským (6), Modranským (5), Doľanským (5) a Orešanským (8) má celkovú rozlohu 4175 ha. Vinohrady sa rozprestierajú v ucelených vinohradníckych tratiach na svahoch Malých Karpát od Bratislavy smerom k Pezinku a ďalej k Horným Orešanom. Časť výsadieb je exponovaná na južných, juhozápadných alebo juhovýchodných svahoch so sklonom do 20 %. Južné a západné vinohradnícke trate tejto oblasti sú lokalizované na vyvýšených rovinách alebo miernych svahoch s nadmorskou výškou 145–260 m n. m. Pestujú sa tu biele muštové odrody Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Rulandské biele, z modrých odrôd najmä Frankovka modrá a Svätovavrinecké. Müller–Thurgau, Silvánske zelené, Dievčie hrozno, Chardonnay a Portugalské modré dopĺňajú sortiment pestovaných odrôd viniča [4]. Popri víne pre oblasť je charakteristická tiež prítomnosť viacerých vodných rekreačných plôch, hradov a zámkov. V Malokarpatskej oblasti sa turisticky uplatňuje Malokarpatská vínna cesta, Vínna cesta Záhorie a vinárske podujatia [5] v roku 2020: Deň svätojurských pivníc (24. – 25.január);  Bielske vínne chodníčky (01.február); Pezinské vínne pivnice (15.február); Putovanie za vínom Vinosady (14.marec); Pekné víno s rozhľadom (21.marec); Špacírka po račanských pivnicách (3.-4.apríl.); Deň modranských pivníc (18.apríl); Fraštacké putovanie za vínom (2.máj); Za vínom do Šenkvíc (2.máj); Víno na hrade Červený Kameň (9.máj); Otvorené pivnice na sv. Urbana (22.-23.máj); Vítanie leta vo vinici (13.jún); Deň otvorených búd v radošovských vinohradoch (13.jún); Víno a levanduľa (4.júl); Letné ochutnávky šenkvických vinárov (júl – august); Víno pod hviezdami (15.august); Deň vo vinohradoch (5.september); Deň otvorených búd na Vínnej ceste Záhorie (24.október); Deň vínnych pivníc v Trnave (7.november); Chute Malých Karpát (7.november); Deň otvorených pivníc (20.-21.november).

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť v regiónoch turizmu Ipeľskom a Gemerskom s participujúcimi vinohradníckymi rajónmi Ipeľským (25), Hontianskym (16), Vinickým (9), Modrokamenským (32), Fiľakovským (19), Gemerským (13) a Tornaľským (18) sa rozprestiera na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny so sklonom do 20 % a mierne vyvýšených polohách Ipeľskej nížiny s celkovou rozlohou 1848 ha. Vinohradnícke trate nie sú ucelené, tvoria ich jednotlivé vinohradnícke hony od Ipľa, cez Sebechleby, Vinicu, Veľký Krtíš, Fiľakovo, po Gemer a Tornaľu v priemernej nadmorskej výške 180 m n. m. Základné pestované biele odrody sú: Müller–Thurgau, Rulandské biele, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Chardonnay, Veltlínske zelené, menej Tramín červený a Dievčie hrozno. Červené vína sa v tejto oblasti vyrábajú z modrých odrôd Frankovka modrá a Svätovavrinecké [4]. Zaujímavou turistickou raritou sú desiatky vinohradníckych domčekov v Starej Hore pri Sebechleboch. V Stredoslovenskej oblasti sa turisticky uplatňuje Modrokamenská vínna cesta a vinárske podujatia [5] v roku 2020: Vínšpacírka, Banská Bystrica (25.apríl); Dni vína MOVINO (23.máj); Veľkokrtíšska vínna cesta (20.jún); Štiavnická vínna špacírka (5.-7.november).

Nitrianska vinohradnícka oblasť v regióne turizmu Nitrianskom s paricipujúcimi vinohradníckymi rajónmi Šintavským (17), Nitrianskym (23), Radošinským (17), Zlatomoraveckým (37), Vrábeľským (26), Žitavským (18), Želiezovským (20), Tekovským (15) a Pukaneckým (15) má celkovú rozlohu 3296 ha. Vinohrady v tejto geograficky rôznorodej oblasti sa nachádzajú na južných, juhozápadných a juhovýchodných svahoch Tríbečského pohoria a v jednotlivých vinohradníckych honoch pokračujú severnou hranicou Podunajskej nížiny až po svahy Považského Inovca. Južná časť oblasti má veľmi teplé podnebie s miernou zimou, severná časť je menej teplá s chladnejšou zimou. Nitrianska vinohradnícka oblasť začína pri povodí Váhu, pokračuje južnou stranou cez Zlaté Moravce, Vráble k Leviciam a v severných vinohradníckych rajónoch končia pri Radošinej s priemernou nadmorskou výškou 150 m n.m. Vinič na južných svahoch pohoria Tríbeč sa pestuje do nadmorskej výšky 240 m n.m. a poskytuje kvalitné vína s osobitným charakterom. Najlepšie biele muštové odrody sú Rulandské biele, Rulandské sivé, Chardonnay, Sauvignon, Feteasca regala, z modrých odrôd Cabernet Sauvignon a Frankovka modrá. Tramín červený, Veltlínske zelené, Müller–Thurgau a Svätovavrinecké dopĺňajú sortiment pestovaných odrôd [4]. Oblasť očarí aj svojimi hradmi, kúpaliskami a miestami pre fanúšikov botaniky a zoológie. V Nitrianskej oblasti sa turisticky uplatňuje Nitrianska kráľovská vínna cesta, ktorá je najdlhšia a najväčšia, Požitavská vínna cesta a vinárske podujatia [5] v roku 2020: Deň otvorených dverí vinárstva Chateau Topoľčianky (1.máj); Otvorené vrábeľské pivnice (13.jún); Pivnica Radošina – Dni otvorených pivníc (19.-20.jún);  Deň otvorených pivníc Veľký Kýr (11.júl); Nitriansky vínny festival (november).

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť v regiónoch turizmu Podunajskom a Nitrianskom s paricipujúcimi vinohradníckymi rajónmi Šamorínskym (22), Dunajskostredským (20), Galantským (24), Palárikovským (8), Komárňanským (11), Hurbanovským (16), Strekovským (16) a Štúrovským (16) má celkovú rozlohu 4230 ha. Rozprestiera sa na nížinnej rovine v priemernej výške 140 m n.m. Južnoslovenská oblasť je  najteplejšia so suchým podnebím a miernymi zimami. Najvyššie priemerné teploty vzduchu počas vegetácie, ktoré dosahujú hodnotu 16,9 °C, 1550 hodín slnečného svitu a výživné teplé pôdy umožňujú na chránených polohách produkovať väčší podiel výberových vín s prívlastkom. Najviac pestované sú biele muštové odrody Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Rulandské biele, Chardonnay, z modrých Cabernet Sauvignon a Frankovka modrá. Darí sa aj odrodám Veltlínske zelené, Silvánske zelené a modrej odrode Svätovavrinecké. Pestovanie novošľachtencov je úspešné najmä v Strekovskom a Štúrovskom vinohradníckom rajóne. Biele muštové odrody Devín, Breslava, Hetera, Inzuchta, Aromína, modré Dunaj, Nitra, Hron a ďalšie novošľachtence nachádzajú postupne uplatnenie vo vinárskej praxi. Z povolených novošľachtencov, ktoré sú zapísané v Listine registrovaných odrôd, je aktuálne komerčné pestovanie bielej odrody Devín a modrej odrody Dunaj [4]. Okrem vína oblasť vyniká termálnymi kúpaliskami, mlynmi Malého Dunaja a pamätihodnosťami z rímskych čias. V Južnoslovenskej oblasti sa turisticky uplatňuje Kameninská vínna cesta a vinárske podujatia [5] v roku 2020: Mužlianska vínna túra (23.máj); Strekovský festival vína (17-18.júl).

Vinohradnícka oblasť Tokaj v regióne turizmu Dolnozemplínskom nemá určené vinohradnícke rajóny a je uzavretou oblasťou, ktorá je vymedzená katastrálnych územím tokajských obcí Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Exkluzívna a zároveň najmenšia vinohradnícka oblasť Slovenska má rozlohu 919 ha. Podľa zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov má Tokajská oblasť štatút osobitnej vinohradníckej oblasti s presne deklarovaným územím vinohradníckych dedín, špecifickým odrodovým zložením výsadieb viniča a osobitnou technológiou výroby vína. Rozprestiera sa na južných a často strmých svahoch v juhovýchodnej časti Zemplínskych vrchov. Výnimočné prírodné podmienky umožňujú po stáročia vyrábať jedinečné vína, ktoré nemajú na svete konkurenciu. Hrozno na výrobu tokajských vín možno pestovať len na kvalifikovaných honoch. V oblasti sú pestované tokajské odrody – Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Vinohradnícka oblasť Tokaj je historickou aj teritoriálnou súčasťou Tokajského veľkého regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5000 ha). Ide o plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť na Slovensku. Celé tokajské územie je plné nekonečných viníc a pivníc ešte z čias protitureckých bojov, pričom najlepšie ich spoznať z vrcholu rozhľadne Tokaj alebo putujúc po turisticky uplatňovanej Tokajskej vínnej ceste ako aj účasťou na vinárskych podujatiach [5] v roku 2020: Urban 2020 (2.máj); Tokaj unplugged vo Veľkej Tŕni (20.jún); Deň otvorených gazdovských pivníc vo Veľkej Tŕni (1.august); Deň otvorených tokajských pivníc (19.september).

Východoslovenská vinohradnícka oblasť v regiónoch turizmu Košickom, Dolnozemplínskom a Hornozemplínskom s participujúcimi vinohradníckymi rajónmi Moldavským (16), Sobraneckým (27), Michalovským (24) a Kráľovochlmeckým (33) má celkovú rozlohu 890 ha. Geologicky rôznorodá oblasť sa rozprestiera na miernych svahoch pohoria Vihorlat a zvlnenom okraji Východoslovenskej nížiny. Vinohradnícke trate siahajú do nadmorskej výšky 180 m n. m. Tieto lokality sú vynikajúce na výrobu decentne jemných vín z odrôd Rulandské biele, Chardonnay a Rulandské modré. Rozšírené je aj pestovanie bielych muštových odrôd Müller-Thurgau, Rizling vlašský, Rulandské biele, Chardonnay a modrých odrôd Rulandské modré a Frankovka modrá. Okrem nich sa tu pestuje Sauvignon, Veltlínske zelené, Tramín červený, Cabernet Sauvignon a Svätovavrinecké [4].  Ochutnávku vín v oblasti možno prepojiť s potulkami po tunajších hradoch a rekreácii pri prírodných kúpaliskách. Vo Východoslovenskej oblasti sa turisticky uplatňuje Turnianska vínna cesta a vinárske podujatia [5] v roku 2020: Natura vinum 2020 – festival krásnych vín (30.apríl).

Vínny turizmus je nevhodne zamieňaný za správne používaný názov – vinársky turizmus – pretože sa zameriava iba na degustácie, resp. ochutnávky vína s poznaním jeho vlastností, ale bez hlavného účelu cestovania a prípadného ubytovania vo vidieckej krajine. Vínny turizmus (Slovník jazyka slovenského, Jazykovedný ústav SAV, r. 2013 – kodifikačná príručka – uvádza: vínny = víno -a vín s.; vínový, vínny; vínčisko -a -čisk s.) charakterizuje iba záujem ľudí o ochutnávky, resp. degustácie rôznych druhov vína so zameraním prehĺbiť vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia lepšie poznať druhy a kvalitu vín a vychutnať pôžitok z ich pitia. Ochunávka vína spočíva v hodnotení vína ľudskými zmyslovými orgánmi za účelom posúdenia jeho kvality a vlastností, prípadne archivačného potenciálu. Profesionálna degustácia má svoje prísne pravidlá, kedy sa víno posudzuje a hodnotí na základe jeho vzhľadu, vône, chuti, dĺžky pôsobenia v ústach a celkového dojmu. Degustáciu vína spravidla vykonávajú špeciálne vyškolení posudzovatelia kvality spôsobom tzv. slepej degustácie, t.j. nepoznajú identitu vína, napr. vinári, someliéri, obchodníci s vínom a niekedy aj novinári píšuci o víne. Degustácie sú organizované aj pre milovníkov vína za účelom spoznávania ich odrôd, štýlov, výrobcov v domácich a zahraničných vinohradníckych oblastiach a rajónoch spojených s odborným výkladom. Ak sa víno vyrobí v tom istom kalendárnom roku, v ktorom sa uskutočnil zber hrozna na jeho výrobu, je zakázané také víno uvádzať na trh vo fľašiach pred prvým novembrovým pondelkom daného kalendárneho roka.

Vinársky turizmus je spravidla organizovaný prostredníctvom turistických vinárskych ciest, ktoré priamo zachytávajú predstavy o cestovaní turistov do vinohradov v rámci vinohradníckych oblastí a rajónov. Do vinárskeho turizmu patrí putovanie aj za originálnymi vinárskymi pivnicami vinohradníkov, výbornou odrodou hrozna a pohárom vína alebo burčiaku, ktorý patrí medzi najstaršie formy prímestského gastronomického agroturizmu a vidieckeho turizmu. Francúzsky básnik, dramatik a diplomat Paul Claudel uviedol, že víno je profesorom chuti, osloboditeľom ducha a slnečnými lúčmi prinášajúce osvetlenie. Kultúrne podávanie a striedme pitie vína s ochutnávaním tradičných lokálnych gastronomických delikatesov sa postupne stáva súčasťou spoločenského stolovania s ponukou rôznych druhov vína. Víno obsahuje pestrú zmes výživných a ozdravných látok, ktoré na ľudský organizmus pôsobia blahodarne, preto sa ako pochutina a lahodný nízkoalkoholický nápoj osvedčilo už tisícročia [2]. Výrobcovia vína vo vinárskom turizme ako súčasti vidieckeho turizmu a agroturizmu už pochopili, že ich poslaním je pestovať hrozno v spojení s kvalitou pôdy, uplatňovať ubytovanie vo vinohradníckej mestskej časti, dedine alebo meste v príslušnom vinohradníckom rajóne a regióne turizmu, ponúkať rôzne jedlá s príchuťou vína a produkovať dobré víno na lahôdkové pitie.

Vinársky turizmus v regiónoch turizmu zdroj: vlastné spracovanie

Vinohradnícky turizmus v poslednom období sa aktívne rozširuje a je uplatňovaný v spojení s prechádzkou a krátkym pobytom na občerstvenie turistov vo vinohradoch s oboznamovaním sa pestovania hrozna, históriou vinárskych pivníc a princípov skladovania vyrobených vínnych produktov. Ako agroturistický gastronomický doplnok sú poskytované lokálne alebo regionálne potravinové domáce delikatesy a kuchárske špeciality. Takisto je spojený s poznávaním a ochutnávkou hrozna priamo pestovaného vo vinohradoch príslušného vinohradníckeho rajónu a degustáciou rôznych druhov vína vyrábaného v predmetnej územnej lokalite (dedina, mestská časť, mesto) vymedzenej v schválených špecifikáciách pre vína s chráneným onačením pôvodu a pre vína s chráneným zemepisným označením na Slovensku.

Súčasní producenti slovenských vín urobili značný pokrok v kvalite vína, citlivo skĺbili vinárske skúsenosti predchádzajúcich generácií s najmodernejšími technológiami spracovania hrozna a výroby vína. Slovenské vína už viac rokov úspešne konkurujú na najprestížnejších medzinárodných prehliadkach, súťažiach, konkurzoch vín a získavajú najvyššie ocenenia. Mnohým ľuďom prinieslo nielen útechu a zmiernenie bolesti ale tiež zlepšenie zdravotného stavu alebo ozdravenie. Francúzsky chemik, lekár a biológ Louis Pasteur uviedol, že hrozno je najlepšie ovocie a víno možno považovať za najhygienickejší a najzdravší nápoj. Pre vinársky turizmus v regióne turizmu je vhodné vytvoriť napr. vinársky chodník, dokumentujúci vinohradnícku tradíciu a súčasný život vinárov, pre peších turistov aj cyklistov, ktorí sa budú môcť oboznámiť s vinárskymi lismi, odrodami vínnej révy, porovnať spôsoby obrábania viníc v minulosti a v súčasnosti,  obzrieť si stavbu vínnej pivnice, degustovať víno vo vínnych pivniciach, spoznať vinohradnícke zvyky a obyčaje. Trasy je vhodné vymedziť pomocou historických osôb alebo postavy viazanej na územia, napr. „So Svätým Urbanom“. Svätý Urban, patrón vinohradníkov, rímsky pápež (223-230), (sviatok 25. mája), je zobrazovaný so strapcom hrozna, vínnou révou alebo vínnym súdkom. Vinohradníci ho odjakživa uctievali výstavbou kaplniek a sôch pri cestách, ktoré viedli k vinohradom, a snažili sa nakloniť si ho pre ochranu úrody vo viniciach obvíjaním jeho sochy rozvinutou vínnou révou. Vinársky turizmus v neposlednom rade vytvára možnosť zdrojov príjmov a zvyšuje zamestnanosť v predmetnom vinohradníckom rajóne a regióne turizmu na Slovensku.

Rastúci význam rozvoja vidieka v politickej agende po celom svete a jeho súvislosť s internou migráciou obyvateľstva, rozvojom infraštruktúry, celkovým tlakom na mestské oblasti, vytvára turizmus na vidieku dobrú pozíciu, aby zmysluplne prispel k vytváraniu príležitostí v hospodárskom, sociálnom a hodnotovom reťazci v mimomestskom prostredí. Svetová organizácia turizmu (UNWTO) na rok 2020 s cieľom ich diskusného vyhodnotenia k 27. septembru v rámci Svetového dňa turizmu vyhlásila tému „Turizmus a rozvoj vidieka“. Poznajúc tento význam 4. globálna konferencia UNWTO o vinárskom turizme (4. – 6. decembra 2019, Valle de Colchagua, Chile) rokovala na tému „Spoluvytváranie inovatívnych skúseností“ súvisiacu so skúsenosťami s vínom v oblasti turizmu. Pokiaľ ide o inovácie, nezávislí vinári naďalej čelia normám tradičnejšieho vinárstva, vytváraniu nových zmesí a obnovovania starých hrozien až po vykonávanie suchých a ekologických, biodynamických, poľnohospodárskych a vinárskych postupov. Podujatie sa zaoberalo aj možnosťami rozvíjania konkurencieschopnosti, udržateľnými destináciami a významnými zážitkami z vinárskeho turizmu. V súlade s tým bola predložená výzva, aby vinárske témy naďalej boli skúmané aj s prínosom technickej pomoci, budovania kapacít a napĺňania príslušných cieľov UNWTO v turizme do roku 2030 s dosiahnutím udržateľného rozvoja.

Literatúra:

[1] ĎURČOVÁ,E.: Vinársky slovník, 2018, MVC

[2] KEREKEŠ,J.: Vidiecky turizmus a agroturizmus v regiónoch turizmu. [elektronický    zdroj]. [S.l.] : 1000 kníh – vydajte si knihu online, 2019. 249 s.  ISBN 978-80-570-1032-6,  dostupné na internete: http://www.1000knih.sk/autor/jurkercentumsk

[3] Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov

[4] UKSUP, Vinohradnícke členenie SR, dostupné na internete:       https://www.uksup.sk/vinohradnicke-oblasti

[5] Bedeker vinárskych podujatí – Kam na víno v roku 2020, dostupné na internete:       http://www.vinoteka-vinaren.sk/blog/kam_na_vino_v_roku_2020/

Ilustračné foto v texte: Tomáš Vrabec

 

V Bratislave 15.01.2020                                                                        Ing. Juraj Kerekeš

                                                                                                           odborník z praxe v turizme

                                                                                                         osobnosť cestovného ruchu SR