Produktová skupina vidieckeho turizmu a agroturizmu, podľa Aktualizácie marketingovej stratégie na roky 2019 – 2020 vydanej Sekciou cestovného ruchu MDV SR v 01/2019, je vo svete pomerne široko využívaná, v podmienkach Slovenska relatívne mladá, avšak rozvíjajúca sa forma turizmu dávajúca široké možnosti miestnym farmárom, producentom, poskytovateľom služieb a remeselníkom.

 Produktová línia (téma) je zameraná na krásy vidieka a relax v prírode. Propagované produkty a služby obsahujúce pobyty na vidieckych usadlostiach, farmách a penziónoch spojené s hospodárskymi aktivitami, ľudovými tradíciami, regionálnou gastronómiou a folklórnymi podujatiami s uplatňovaním pešieho turizmu a cykloturizmu. Vzhľadom na dnešný rýchly a na technológie orientovaný spôsob života, vyvolávajúci potrebu návratu k prírode a tradičným hodnotám, ide o veľmi perspektívnu produktovú skupinu turizmu. Sú to pobyty v ekologicky vhodných podhorských oblastiach so zaradením rôznych aktivít spojených so spoznávaním života a tradícií na vidieku. Súčasťou môžu byť aj prezentácia a konzumácia typických jedál a nápojov pre vybrané slovenské lokality.

            Vinársky turizmus (Slovník jazyka slovenského Jazykovedný ústav SAV, r. 2013 – kodifikačná príručka – uvádza: vinársky = vinár -a m.; vinárka -y -rok ž.; vinársky príd. i prísl.; vinárstvo -a s.) predstavuje formu cestovania po vinohradníckych okružných cestách, vinohradníckych oblastiach i vinohradníckych územných miestnych samospráv v spojení s produktovou skupinou vidieckeho turizmu a agroturizmu. „Vinárstvo v širšom význame zahŕňa vinohradníctvo a spracovanie hrozna na víno. V užšom slova zmysle je to výroba vína, prípadne vedný odbor zaoberajúci sa výrobou vína (tiež etnológia)“ (citácia Edita Ďurčová: Vinársky slovník, 2018). Vinohradníctvo predstavuje pestovanie viniča hroznorodého za účelom výroby vína, ale aj na získavanie vrúbľov, sadeníc a podpníkov viniča, tiež na výskumné a šľachtiteľské účely. Vinársky turizmus je prospešný tým, že vytvára možnosť zdrojov príjmu a zvyšuje zamestnanosť.

Vinársky turizmus v regiónoch turizmu

Zdroj: Vlastné spracovanie.

            Vinársky turizmus v produktovej skupine vidieckeho turizmu a agroturizmu je vítaný hlavne formou krátkodobých cestovateľských zájazdov s realizovaním piknikov vo vyhradených miestach vo vinohradoch spojený s konzumáciou hrozna, originálnymi delikatesami pripravovanými na víne a prípadne ochutnávkou pohára zlatistého moku a ktoré sú väčšinou situované v esteticky príjemnom vidieckom vinohradníckom prostredí. Súčasťou vinohradníckych oblastí sú okrem vinohradníckych rajónov aj vinohradnícke mestské časti, dediny a mestá, resp. územia vymedzené v schválených špecifikáciách pre vína s chráneným označením pôvodu a pre vína s chráneným zemepisným označením. Pestovanie viniča hroznorodého a výroba vína sa realizuje na vinohradníckych plochách zaregistrovaných vo vinohradníckom registri. Podľa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (stav k 01.04.2018) na Slovensku sa nachádza:

  • 711 vinohradníckych mestských častí, dedín a miest, ktoré sa nachádzajú vo vinohradníckych rajónoch a vinohradníckych oblastiach, na ktorých v katastrálnom území sa nachádzajú vinohradnícke plochy,
  • 40 vinohradníckych rajónov, ktoré sa nachádzajú v časti vinohradníckej oblasti vyznačujúcej sa vyšším stupňom homogénnosti ovplyvňujúci charakter a kvalitu vína,
  • 6 vinohradníckych oblastí, ktoré sa nachádzajú v časti vinohradníckeho územného rozloženia vyznačujúce sa relatívne homogénnymi prírodnými podmienkami ovplyvňujúcimi charakter a kvalitu vína.

Medzi vinohradnícke oblasti s vinohradníckymi rajónmi (poznámka: v zátvorke je uvedený celkový počet mestských častí, dedín a miest nachádzajúcich sa vo vinohradníckom rajóne) možno na Slovensku zaradiť:

  • Malokarpatskú oblasť s rajónmi Seneckým (18), Trnavským (17), Hlohoveckým (16), Vrbovským (30), Skalickým (24), Záhorským (10), Stupavským (5), Bratislavským (7), Pezinským (6), Modranským (5), Doľanským (5) a Orešanským (8), a s participujúcimi v regiónoch turizmu Bratislavského, Záhorského a Dolnopovažského.
  • Stredoslovenskú oblasť s rajónmi Ipeľským (25), Hontianskym (16), Vinickým (9), Modrokamenským (32), Fiľakovským (19), Gemerským (13) a Tornaľským (18), a s participujúcimi v regiónoch turizmu Ipeľského a Gemerského.
  • Nitriansku oblasť s rajónmi Šintavským (17), Nitrianskym (23), Radošinským (17), Zlatomoraveckým (37), Vrábeľským (26), Žitavským (18), Želiezovským (20), Tekovským (15) a Pukaneckým (15), a s participujúcim v regióne turizmu Nitrianskom.
  • Južnoslovenskú oblasť s rajónmi Šamorínskym (22), Dunajskostredským (20), Galantským (24), Palárikovským (8), Komárňanským (11), Hurbanovským (16), Strekovským (16), Štúrovským (16), a s participujúcimi v regiónoch turizmu Podunajského a Nitrianskeho.
  • Tokajskú oblasť s neurčením vinohradníckych rajónov a participujúcu s regiónom turizmu Dolnozemplínskeho.
  • Východoslovenskú oblasť s rajónmi Moldavským (16), Sobraneckým (27), Michalovským (24) a Kráľovochlmeckým (33), a s participujúcimi v regiónoch turizmu Košického, Dolnozemplínskeho a Hornozemplínskeho.

            Vinársky turizmus je spravidla organizovaný prostredníctvom turistických vinárskych ciest, ktoré priamo zachytávajú predstavy o cestovaní turistov do vinohradov. Do vinárskeho turizmu patrí putovanie aj za originálnymi vinárskymi pivnicami vinohradníkov, výbornou odrodou hrozna a pohárom vína alebo burčiaku, ktorý patrí medzi najstaršie formy prímestského gastronomického agroturizmu a vidieckeho turizmu. Francúzsky básnik, dramatik a diplomat Paul Claudel uviedol, že víno je profesorom chuti, osloboditeľom ducha a slnečnými lúčmi prinášajúce osvetlenie.

 

            Chybne nazývaný – vínny turizmus – je nevhodne zamieňaný za správne používaný názov – vinársky turizmus – a ktorý sa zameriava iba na degustácie, resp. ochutnávky vína s poznaním jeho vlastností, ale bez hlavného účelu cestovania a ubytovania vo vidieckej krajine. Nesprávne nazývaný vínny turizmus (Slovník jazyka slovenského, Jazykovedný ústav SAV, r. 2013 – kodifikačná príručka – uvádza: vínny = víno -a vín s.; vínový, vínny; vínčisko -a -čisk s.) nepredstavuje formu vidieckeho turizmu a agroturizmu, ale charakterizuje iba záujem ľudí o ochutnávky, resp. degustácie rôznych druhov vína so zameraním prehĺbiť vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia lepšie poznať druhy a kvalitu vín a vychutnať pôžitok z ich pitia. Degustácia vína spočíva v hodnotení vína zmyslovými orgánmi za účelom posúdenia jeho kvality a vlastností, prípadne archivačného potenciálu. Profesionálna degustácia má svoje prísne pravidlá, kedy sa víno posudzuje a hodnotí na základe jeho vzhľadu, vône, chuti, dĺžky pôsobenia v ústach a celkového dojmu. Degustáciu vína spravidla vykonávajú špeciálne vyškolení posudzovatelia kvality spôsobom tzv. slepej degustácie, t.j. nepoznajú identitu vína, napr. vinári, someliéri, obchodníci s vínom a niekedy aj novinári píšuci o víne. Degustácie sú organizované aj pre milovníkov vína za účelom spoznávania ich odrôd, štýlov, výrobcov v domácich a zahraničných vinárskych oblastiach a rajónoch spojených s odborným výkladom. Kultúrne podávanie, ochutnávanie a pitie vína sa postupne stáva súčasťou stolovania i spoločenského života. Víno obsahuje pestrú zmes výživných a ozdravných látok, ktoré na ľudský organizmus pôsobia blahodarne, preto sa ako pochutina a lahodný nízkoalkoholický nápoj osvedčilo už tisícročia.

            Výrobcovia vína vo vinárskom turizme ako súčasti vidieckeho turizmu a agroturizmu už pochopili, že ich poslaním je pestovať hrozno v spojení s kvalitou pôdy, uplatňovať ubytovanie vo vinohradníckej mestskej časti, dedine alebo meste v príslušnom regióne turizmu, ponúkať rôzne jedlá s príchuťou vína a produkovať dobré víno na lahôdkové pitie. Súčasní producenti slovenských vín urobili značný pokrok v kvalite vína, citlivo skĺbili vinárske skúsenosti predchádzajúcich generácií s najmodernejšími technológiami spracovania hrozna a výroby vína. Slovenské vína už viac rokov úspešne konkurujú na najprestížnejších medzinárodných prehliadkach, súťažiach, konkurzoch vín a získavajú najvyššie ocenenia. Mnohým ľuďom prinieslo nielen útechu a zmiernenie bolesti ale tiež zlepšenie zdravotného stavu alebo ozdravenie.  Francúzsky chemik, lekár a biológ Louis Pasteur uviedol, že hrozno je najlepšie ovocie a víno možno považovať za najhygienickejší a najzdravší nápoj.

V Bratislave 27.3.2019

Ing. Juraj Kerekeš

odborník z praxe v turizme

Osobnosť cestovného ruchu SR