autor seriálu ● Šarafín M., predstaviteľ architektonickej školy vidieka

Motto:

Vidiek má Slovensku čo povedať, má miesto v jeho živote a svoje tajomstvá. Oslovujem stavebníkov vidieka, ich zodpovednosť za tvorbu jeho prostredia.

Predstavím spektrum vzťahov a javov, ktoré obraz dnešného vidieka formujú. Čakajú na odhalenie, architektúra je ich vizuálnym spravodajcom, chváli aj haní, motivuje a povzbudzuje, má argumenty a odkazy. Vyzývam k pozornosti.

Vidiek má idey svojho vývoja, nie je to len o konfrontáciách s mestom, je to hlavne o vôli tých, čo bývajú na vidieku, ostať človekom tradičnej dediny, stáť za obnovou jej vlastností, byť otvorenými spolunažívaniu. Mať dom, ktorý patrí na dedinu a tvorí s ňou priateľský celok. Skúsme to.

  • dedinský dom/bývanie na vidieku

Bývanie na vidieku je v prvom rade pomenovaním životného štýlu človeka, dedina je miestom jeho naplnenia, dom jeho realizáciou. Dedinský dom je prívlastkom príslušnosti, tak sociálnej, ako aj lokalizačnej. Stratil sa z nášho slovníka, tak ako pojem tradičnej architektúry, ktorá je charakteristická kultúrno-historickým pátosom a posolstvom odkazov. Hľadajme jej vlastnosti, objavme ju v podmienkach našej doby, zasnúbme ju s pokrokom.

Históriou sa vykryštalizovali charakteristické znaky dedinského domu, bola to najmä šikmá strecha s rôznym sklonom podľa klimatických podmienok regiónu, bol to pôdorys domu s hospodárskym dvorom. Dedinský dom má ďalšie znaky v každom regióne, odlišné, na prvý pohľad čitateľné. Dnes tieto domy dostali prívlastok staré (z medzivojnového obdobia), nahradzujú ich nové domy s pátosom modernosti, tá však prevzala vzhľad cudzorodosti.

Dedinským bolo jeho poľnohospodárske (samozásobovacie) využitie, mal zeleninovú či ovocnú záhradu ako zdroj čerstvých potravinových produktov, zdravého jedla. Záhrady sú stále ideou návratu zdravého života prostredníctvom konzumácie domácich potravín. Sme svedkami toho, že ich nahradzujú potraviny dovezené, neznáme, nedôveryhodné, pôžitok čerstvej zeleniny mizne. Dedinský dom je spojený so záhradou a dvorom, to je jeho historický odkaz, istou mierou stále aktuálny.

Dedinský dom bol účelný, jednoduchý a útulný, čítame to na tvári starých domov a ich predchodcov známych ako pamiatky ľudovej architektúry. Pod vzhľadom domu hľadajme vždy aj to, čo je na prvý pohľad skryté, utajené, ale veľmi podstatné; ako vystihuje osobnosť majiteľa a formuje život rodiny užívateľa. Sú vizuálne atraktívne domy, v ktorých sa nemusí dobre bývať a sú aj veľmi účelné domy, ktoré nás neuspokojujú vzhľadom. Architektonickým umením je spojiť účel s krásou a vyvolať tak pocit, ktorý príjemne zahreje dušu človeka, pohladí, nadchne, prebudí ho zo všednosti dňa, zanechá dojem, a pritom zdôrazní, že tento dom patrí na vidiek, do tejto dediny, že sa riadi racionalitou, ekonómiou, požadovaným štandardom hygieny, energetickou efektívnosťou jeho užívania. Dedinské domy prejavujú malebnosť, skromnosť, jednoduchosť.

Európa obdivuje malebné dedinky, ich romantiku, sú okúzľujúce, sú chválou každého národa. Hľadajme cestu ako to dosiahnuť aj u nás, mať dediny s príťažlivým a svojráznym prostredím, presvedčiť stavebníkov prijať tradičnú architektúru za svoju.

Slovensko má aj väčšie a veľké dediny (do 5000 obyvateľov). Významnými sú tie, ktoré boli založené ako mestečká (oppidum), právne vymedzené v Uhorsku od r. 1871, spomeniem príklad – Hybe a Partizánska Ľupča, mestečká na Liptove. Mali panský výraz, boli založené na pôdoryse s námestím, majú výraz vidieckeho mesta s dedinskými domami remeselníkov, obchodníkov, zemepánov, ale aj so školami, bankami, kaštieľmi a majestátnymi kostolmi. Mestečká s historickým pôvodom dnes „veľké dediny“ predstavujú veľké architektonické hodnoty Slovenska. Ďalší príklad – Nálepkovo na Spiši, banské mestečko s obnoveným námestím a Riadkami domov na šošovkovitom pôdoryse mestečka. Iným príkladom sú Dvory nad Žitavou, pôvodne poľnohospodárske mestečko, dnes „malé mesto“ pri Nových Zámkoch, s víziou byť centrom regionálneho poľnohospodárstva, je spádovým strediskom školstva a kultúry širokého okolia (mikroregiónu). Mení sa na vidiecke mestečko s veľkými stavbami verejných budov, ale aj s ulicami dedinských domov. Príkladov je veľa, vyznačujú sa mimoriadnymi architektonickými hodnotami. Na prvé miesto kladiem Smolník, mestečko na Spiši, ktoré bolo založené na pôdoryse štvorca, vo svahu, s mimoriadnou históriou a neopakovateľnou architektúrou.

Sme svedkami toho, ako vzniká obraz nového slovenského vidieka, dedín s vidieckym bývaním, krajiny s moderným poľnohospodárstvom, ale aj s rekreačnými areálmi. Vidiek objavuje krajinnú architektúru, dediny tradičnú. Vidiek hľadá architektonickú ideu svojho vývoja.

Veľké „strediskové“ obce majú svoj pôvod v socializme. Sústredila sa v nich výstavba verejných zariadení, stali sa miestom výstavby viacpodlažných bytových domov. Sú „malomestské“, vidíme tu domoradia, v ktorých vedľa seba stoja nové a staré domy, nájdeme tu dlhé ulice nových domov. Staré domy boli nahradené veľkými novými. Najmä v dedinách stredného a východného Slovenska sú mnohé domy poloprázdne a predstavujú nevyužitý bytový fond nášho vidieka. Nové domy (socialistické) odmietli byť dedinské, svojou povahou sú mestské, s vysokými bránami súkromia, vytvorili „sídliská“ rodinných domov na vidieku. Veľké a vysoké rodinné domy vyvrátili z koreňov staviteľské tradície vidieka.

Bývanie na vidieku je témou projektu vlastného domu, kladie dôraz na vytváranie prostredia dediny. Dedinské domy vo svojich ulicových domoradiach majú vytvárať duch osobitého sociálneho prostredia a vytvárať spoločný domov, identifikovať jeho obyvateľa, aký je, kto je. Dedinský dom je historickým odkazom nevidieť dedinu očami mesta, ale vytvárať jej vlastnú tvár.

  • moderný dom/duch vidieka

Nový dom má byť moderným, dnešným, kráčať s dobou. To je základná predstava dnešného stavebníka, platí to aj pre výstavbu na dedine. Nová výstavba nerozlišuje medzi rozdielmi v životných štýloch rodiny v meste a na dedine. Nastoľujem podmienku bývania na vidieku, a to jeho vnútorné naladenie sa na vlastný životný štýl, iný ako v meste. Architektúra hľadá jeho prejav „na ulici“, v charaktere a výraze domu, zodpovednosť architekta-projektanta narastá.

V praxi to znamená položiť na stôl projektov pojmy ako je historický kontext a tradičný akcent, vysvetliť si ich zmysel a význam, a potom budú prijaté stavebné regulatívy územných plánov čitateľnejšie a zrozumiteľnejšie. Dnes svojou formuláciou ostali frázou, ponúkam ich na posúdenie – zachovať charakter historickej zástavby, podporiť jej hodnoty, položiť dôraz na kontinuálny uličný priestor. Sú obsiahnuté v každom územnom pláne dediny, nie sú čitateľné vo výsledkoch, nevieme čo znamenajú.

Modernosť hľadajme v prvom rade v technológiách, v tom, ako stavať dom energeticky efektívne, ako inteligentne užívať dom, to všetko je v rukách odborníkov. Svet experimentuje – výstavby z nových materiálov, pohyblivé tvary domov, domy na vode, modernosť sa spája s nekonvenčnosťou a atraktívnosťou nových technických možností. Modernosť čítame na tvári architektúry, mesto sa stáva jej galériou, dedina si hľadá svoju modernosť, a to buď v znamení tradícií, alebo v mene unikátnosti neobvyklých a výstredne pôsobiacich tvarov; veľa skla na fasáde, dom bez záväzku k miestu svojho postavenia či spolupôsobenia s ostatnými. To je niekoľko slov na zamyslenie. Napríklad ja nemám rád architektúru nesúdržnú a svojvoľnú, ale kompromisnú a prijímajúcu, nie vylučujúcu ostatných. Uprednostňujem zložitosť celku a jednoduchosť toho, čo ho vytvára.

Funkčnosť rodinného domu v meste a na vidieku má a bude mať stále viac spoločných vlastností. Vidiek preberá funkcie bývania z celého sveta, sprostredkovávajú to časopisy, knihy, médiá. Spôsob bývania prekonal hranice štátov. Rodinné domy využívajú stále viac prostriedkov technickej infraštruktúry, napríklad bývanie sa integruje s vykonávaním intelektuálnej práce, byt sa premieňa v určitých hodinách na pracovisko. Bývanie ide na vidiek za zdravím, pohodou a pokojom. Na dedinách sa otvárajú možnosti spojiť bývanie s hobby-aktivitami, rodinný dom ponúka dvojgeneračné bývanie s funkciou sociálnej služby. Bývanie na vidieku sa funkčne modernizuje.

Dedina má „otvorené“ bývanie, dom sa usmieva na ulicu prostredníctvom kvetinovej predzáhradky, kvetináčmi v oknách, so vstupom, ktorý pripomína pozvánku. Funkcia bývania predvída budúcnosť rodiny, jej zloženie a dospievanie, zmeny záujmov a tým vyvolané požiadavky. Vidiek uprednostňuje kontakt s prírodou, aktuálnym je podstienok, veranda, altánok. Podstatným je funkciu bývania spojiť s využitím celého pozemku, uprednostnime dom bez schodov, budovanie suterénu je drahé, malá pivnica postačí. Dom vidieka využije stále väčšou mierou viac funkčné miestnosti, otvorený interiér na malom pôdoryse umožňuje dosiahnuť väčší efekt bývania, obľúbenou sa stáva obytná hala. Na vidieku je typickou veľká kuchyňa s veľkým stolom, ako tradičné miesto súdržnosti rodiny a „obradu“ stretnutí pri plnom stole pohostenia. Moderný rodinný dom dnes už má vysoký hygienický štandard svojho vybavenia.

Do horských a podhorských dedín vstúpila vidiecka turistika, ponúka ubytovanie na súkromí rodinných domov, otvára nové služby hosťom, domáci sa učia im rozumieť. Domy sa adaptujú, dedinský dom sa mení na penzión. Vyhľadávaným je pobyt v rázovitých domoch, preto sa obnovujú staré domy, a to v mene návratu ich romantiky. Vo vinohradníckych regiónoch sa otvárajú vínne cesty s ponukou pohostenia ako sú ochutnávky vín a gastronomické hodovanie. Ožívajú vinohradnícke domy ako regionálny typ domu dediny, otvárajú sa ich podbránia a pivnice, dediny sú sezónnou pozvánkou hostí. Dedinský dom na Slovensku sa otvoril novým funkciám.

  • Záverom   

Nie všetko, čo sa postaví je architektúrou, dôležitým je poznať jej vlastnosti, napr. schopnosť vyvolať emócie, vyvolať pozornosť, dojať keď uvidíme niečo pekné, alebo sa aj nahnevať kvôli tomu, čo v nás vyvolá odpor. To, čo nie je architektúrou nazývame stavbou. Stavba môže dobre slúžiť, ale je bezduchá, nič v nás nevyvoláva. Stavba je strecha nad hlavou, dom, ktorý si nevšímame, je provizórny, dočasný, nedôstojný. Stavbou môže byť aj rodinný dom, ktorému akoby niečo chýba, je nám ľahostajný, nie je dielom architekta.

Vidíme aj domy vizuálne provokujúce, extravagantné, zakladajúce si na výstrednosti a mimoriadnej pompéznosti, vzbudzujú v nás čudný pocit. Dom ako reklama. To je architektúra s negatívnou emóciou, ktorá u mnohých zhoršuje náladu. Negatívne pocity nás učia rozoznávať a hodnotiť to, čo vidíme. Emóciu si treba uvedomiť a pomenovať, nájsť príčinu jej vzniku. Zaznamenávame aj apatiu ako pasívnu demonštráciu nesúhlasu nad tým, čo vidíme. Architektúra má aj tieto vlastnosti.

Rodinný dom hodnotíme zvnútra aj zvonku. Účelnosť a funkčnosť je už samozrejmá a stále viac individuálna. Pozornosť sa sústreďuje na to, ako dom vyzerá, svoje pocity vyjadrujeme argumentáciou, napríklad takto: tento dom vyhovuje môjmu vkusu, mám rád jednoduchosť a úprimnosť, páči sa mi ústretovosť k susedom a to, že sa hlási veľkosťou a výrazom k dotváraniu celkového obrazu dediny, obdivujem náznaky domácich tradícií a pri tom je moderný, dnešný, tento dom by som chcel mať.

Pohľad na dom je skúškou našej vnímavosti, preniká cez povrch stavby a objavuje to, čo za tvárou stavby skrýva, odhaľuje objednávku majiteľa domu, nielen invenciu architekta. Vysvedčením vnímavosti je schopnosť čítať z tváre domu odkazy, ktoré nám vysiela.

Vybrať si dom znamená zodpovednosť aj za to, aký dojem vyvolá, upozorňujem, ide o jeho súdržnosť s ostatnými, alebo ostane izolovaný. Dom na dedine nie je len o bývaní „na svojom a po svojom“, je o súžití, môže byť jeden druhému blízky a priateľský, ale sa môže stať aj cudzincom v kruhu domácich.

…radím, hľadajte v projekte svojho budúceho domu nielen sami seba, ale aj vzťah k ostatným, dom nemá byť hradom, ale úsmevom.

  • na obrázku: skice autora (1995-2000), účasť autora na obnove dediny:
  • hľadanie charakteristických čŕt nášho vidieka, jeho vizuálnej rozmanitosti
    • historický odkaz dedinského domu/Blatnica
    • interpretácie tvaru domu v mene tradícií/Korytárky
    • kultúrne pamätihodnosti vidieka/Smolník

 

  • redakčná spolupráca: Mgr. Lucia Tvrdoňová
  • článok je určený ľuďom a obdivovateľom vidieka, všetkým, ktorým leží na srdci jeho architektúra