Šarafín Michal – predstaviteľ architektonickej školy vidieka

Motto:

Pre urbanizmus je vidiek nostalgiou, pre ruralizmus je symbolom návratu k prírode a k životu na dedine. Konfrontácie „mesto alebo dedina“ sú živé, oslovujú generáciu, ktorá stojí pred výberom svojho domova. Opodstatnenou je preto otázka, či Slovensko ostane vidieckou krajinou a či ostane vidiek vidiekom.

Človek chce bývať v zdravom prostredí, uvedomuje si to stále naliehavejšie, vidiek mu ponúka naplnenie tejto túžby. Zvažuje výhody a nevýhody bývania na vidieku, vidiek je záväzkom vstúpiť do komunity dediny.

  • o ekológii vidieka

Život v meste je v mnohých ohľadoch nepochybne „bohatší“ ako na vidieku, mesto láka ekonomickou úspešnosťou, vzdelaním, je kolískou umenia. Mesto vládne dnešnému svetu, sila mesta rastie tak, ako narastajú aj jeho ekologické problémy. Výsledkom je, že sa zväčšujú rozdiely medzi bývaním v meste a na vidieku.

Vidiek naopak, tu akoby život zastal, ostal oázou pokojného a zdravého života. Vidiek má vlastné ekologické cítenie, tu človek zdedil cit k pôde, stal sa ochrancom prírody – svojej živiteľky. Adresátom slov o ekológii vidieka je nielen poľnohospodárstvo a lesníctvo, ale aj obyvateľ dediny, jeho vzťah k prostrediu v ktorom sa rozhodol mať svoj domov. Jeho zmysel pre ekológiu je dnes oslabený, prírodu si viac užíva ako jej pomáha.

Vidiek dnes predstavuje inú intenzitu aktívneho vzťahu bývania a hospodársky využívanej pôdy. Stále viac rodín opúšťa záhumienky a záhrady, človek dediny nakupuje potraviny vo veľkých obchodoch. Chov hospodárskych zvierat sa z hygienických dôvodov stále viac obmedzuje, ostáva súčasťou bývania len na území zaostávajúcich regiónov Slovenska. Zachovanie domácich chovov bude charakterizovať už len dedinu s vlastným profilom bývania a zvláštnou polohou v rozptýlenom osídlení. Zachovanie lazov a kopaníc je podmienené tradičným vzťahom bývania ku krajine, bývanie so stajňou a humnom, na poli či na lúke. Znamená to obnovu gazdovských usadlostí a malých fariem ako ekologických hospodárstiev. Ekológia vidieka nemá rozmer len veľkého, ale aj malého domáceho hospodárstva.

Ekológia vidieka bola tradične založená na „vôni“ dediny, dnes je negatívnym hygienickým signálom. Bývanie na vidieku hlasom stavebníkov odmieta chovy hospodárskych zvierat, v dedinách s prímestským bývaním je zakázaný.

Novým fenoménom vidieka s ekologickým vplyvom je automobilizmus. Autá zapĺňajú dediny a verejné priestranstvá sa premieňajú na parkoviská áut. V obraze mnohých dedín dominuje cesta s parkoviskami áut, dedina je ohrozená emisiami áut s toxickými účinkami na človeka. Doprava ohrozuje udržateľnosť života na vidieku. Ekologické cítenie ustúpilo racionalite podnikateľských a súkromných záujmov, dôsledkom je zaťaženosť krajiny neúprosnou dopravou.

Na scénu ekológie vidieka vstupujú projekty zelených ulíc ako reakcia na nepriaznivý stav ovzdušia. Ulica sa stane projektom krajinného architekta, ktorý v najvyššej možnej miere zabezpečí ochranu bývania pred emisiami. Ekológiu hľadajme na stole samospráv a v dôraze na „ekologické“ projektovanie novej výstavby.

  • o zdravom vidieku

Prostredie vytvárané mestami v priebehu posledných desaťročí sa stáva nepriateľským voči ľuďom, nezdravým, podľa mnohých až nemocným. Podľahlo záujmom investorov a ich zisku. Vidiek je územím, kde sa sústreďujú nové investície s priemyselným zameraním, do kontaktu s bývaním vstúpil priemysel, výrobné a logistické centrá. O zdravom bývaní na vidieku rozhodnú hygienické pásma jeho ochrany.

Na zdravom bývaní sa podieľa aj stavebná činnosť, na dedine veľkou mierou svojpomocná. V staviteľstve domov sa otvorila priepasť medzi minulosťou a prítomnosťou, domy sa stavajú bez pochopenia ich účinku na zdravie ich obyvateľa. Otvára sa diskusia o tom, ako stavať zdravšie domy.

Magickým slovom domova je zdravé bývanie. Je ochranou proti nemoci, prináša fyzickú, duševnú a sociálnu pohodu. Pocit zdravého domova spájame s prostredím, ktoré „plodí“ životnú energiu a emočnú stabilitu. Je to argumentácia Ch. Daya z jeho knihy Duch a miesto, ktorá je manifestom architektúry 21. stor. Do popredia domova sa dostáva psychická dimenzia prostredia, čo znamená precítenie jeho podoby a výstavba zdravých budov. Náš domov má byť inšpiratívny a motivačný, má sa vyznačovať zmysluplnosťou zvonku aj zvnútra. Má byť dobrou architektúrou, ktorej poslaním je starostlivosť o dušu človeka. Zdravie závisí aj od pocitu celistvosti a rovnováhy pri vnímaní prostredia. Architektúra má „komponovať“ zástavbu ulíc ako „melódiu“ domoradí. Hudba lieči, architektúre pripisujeme vlastnosť skamenenej hudby. Buď lieči, alebo vyvoláva chorobu.

Poznáme aj nemocné domy. Sú to tie, ktoré sú zle postavené, nie sú adaptabilné na vyvíjajúce sa potreby, sú energeticky neúnosné, ich využívanie je škodlivé. Napríklad nové domy na rozdiel od starých sú menej priepustné a menej odvetrávané. Staré dedinské domy si pomocou neškodného prievanu vedeli poradiť s vlhkosťou, dom vedel dýchať, bol zdravší, nepoznal plesne. Drevenice, mali charakteristickú vôňu dreva a krbového ohňa, ktorá sa stala vôňou domova. Vidiek mal liečivú vôňu, ktorá je znakom dobrého zdravotného stavu domu. Nemocné domy majú svoju psychologickú a fyziologickú stránku (Ch. Day – lit.), ich spoznanie má veľký vplyv na zdravotný stav vidieka.

V dedine poznáme miesta „pod lipou“, ktoré dodávali energiu, o čom presvedčivo vypovedali naši predkovia. A naopak, sú aj miesta, kde sa cítime unavení, tam, kde je veľa hluku a ruch áut. Je to o duchu miesta. Tento pocit už nepoznáme, duch miesta môže zmiznúť, stratí sa. Má tajuplné vlastnosti. Vytvára ho napríklad blízkosť vody, ktorá rezonuje v našej duši – potok či jazero, ale aj obklopujúca architektúra, slnko a strom určujúce zmeny času a ročných období. Duchovnosť prináša životnú energiu, učíme sa ich nielen objavovať a ceniť v odkaze starej dediny, ale aj vytvárať. Miesta so životnou energiou sú neoddeliteľnou súčasťou zdravého domova, sú to miesta, kde sa cítime dobre, zbavujú nás stresu, liečia.

Žijeme vo vizuálnej dobe, stále väčšou mierou na nás padá nielen smog reklamy, ale aj vizuálny chaos okolo nás. Ten najmä tých citlivejších môže traumatizovať, môže byť príčinou nemoci. Domy môžu byť, metaforicky povedané, navzájom ľubozvučné alebo si odporujúce, v záujme zaujatia až provokujúce. Zvykli sme si prijímať to, čo sa postaví. Nezáujmom sa bránime tomu, čo vidíme, podvedome si tak chránime zdravie. Pohľad na tradičnú dedinu zaujme tým, že uspokojuje, žiari pokojom. Má to na zdravie človeka vplyv. Považujme to za výzvu, naplňme svoj domov a jeho prostredie dojmami, ktoré budú mať pozitívny vplyv na psychiku jeho obyvateľa. Naše podvedomie túži po všetkom tom, čo vyvoláva vyrovnanosť, súvzťažnosť a súladnosť. Nájdime v tom architektúru, tá nás sprevádza väčšinu dňa, adresujeme jej objednávku s týmto zameraním.

Téma zdravého vidieka oslovuje jeho obyvateľov, stavebníkov, ale aj architektov. Projekt budúceho domu nie je vec čisto súkromná, „chorý“ dom ohrozuje celú dedinu, keď provokuje arogantnosťou, zasahuje psychiku jeho „obdivovateľa“. Vizuál mnohých nových ulíc je výstrahou.

  • o ekonomickom stave vidieka

Vidiek má svoju ekonomickú charakteristiku, ktorá upozorňuje na životnú úroveň jeho obyvateľov, otvára diskusiu o sociálnych rozdieloch medzi mestom a dedinou. Nemôže chýbať nikde tam, kde sa otvárajú témy budúcnosti vidieka.

Ekonomiku hľadajme v regionálnej úrovni vidieka, tá buduje mosty medzi vidiekom a mestami, zdôvodňuje urbanizačné procesy. Rozvoj dediny sa bude riadiť nielen vnútornými impulzmi, ale aj vzťahmi k ostatným sídlam v regióne, len tak sa vytvorí efektívna sieť služieb na vidieku. Dedinám je určené rozmýšľať regionálne a pri tom ekonomicky a ekologicky.

Ekonomika člení vidiek na chudobné a bohaté regióny, dokumentuje to racionálne. Tomu zodpovedá stav dediny, rozvoj, stagnácia či zánik. Architektúra je vizuálnym svedectvom ekonomického stavu každej dediny. Na prvý pohľad objavuje nové alebo opustené domy. Vidiek Slovenska je ekonomicky diferencovaný, architektúra na západe otvára témy drahých domov a na východe lacných. Pohľad na vidiek prostredníctvom architektúry som sústredil na dediny s pozitívnou ekonomickou potenciou rozvoja. Osobitú pozornosť si zaslúžia dediny s ekonomickou stagnáciou.

Záverom

Vidiek vnímame ako krajinu cez historické spektrum regiónov, v rozmeroch katastrov jednotlivých dedín. Vidiek je regionálnou kategóriou územia, dedina lokálnou. To si vyžaduje od obyvateľov vidieka myslieť globálne a konať adresne v mieste svojho domova.

Vidiek a dedina sú osobitými objektmi nášho záujmu, vidiek je predmetom krajinnej architektúry, dedina stavebnej, tieto prívlastky sa prekrývajú, ich hranice sa stierajú. Dedinu charakterizuje architektúra, ktorá spája výstavbu domov s krajinou a súladne s ňou formuje obraz dediny. Úlohou stavebníka domu je vidieť svoj dom ako súčasť krajiny. Nevyhnutným je preto zaujímať sa o ekológiu či o zdravé prostredie svojho domova.

Architektúra má zázračnú schopnosť zapísať sa do pamäti človeka a vyslať posolstvo o svojom vzniku, o svojich tvorcoch a mecenášoch. Odovzdáva odkaz o „veľkosti“ všetkých, ktorí sa o realizáciu architektonického diela zaslúžili. Architektúra je vizitkou každej dediny.

…bývanie na vidieku je prejavom zodpovednosti za jeho prostredie.

  • obrázky: skice autora – dedina obrazom príťažlivej rozmanitosti,
    • Žirany: dedina v krajine blízko mesta Nitra, stred obce pred úpravou, dôraz na ekologickú prípravu územia, úprava ulice súčasťou zmien (obnova – M. Šarafín 2000),
    • Švedlár: dedina na Spiši, začlenenie do krajiny, staré domy architektonickou pamätihodnosťou (obnova M. Šarafín 1996),
    • Budmerice: stred obce s námestím s typickými domami regionálnej architektúry (obnova – M. Šarafín 1996).
  • použitá literatúra: Ch. Day, Duch a miesto, ERA, 2004, Brno.
  • poznámka: seriál článkov pokračuje, diskusia je vítaná.
  • redakčná spolupráca: Mgr. Lucia Tvrdoňová a Ateliér Domova, spol. s r. o ., Bratislava