Šarafín Michal, predstaviteľ architektonickej školy vidieka

Motto:

Vidiek je magickým slovom, pokračujem v odhaľovaní obsahu tohto pojmu. Obhajujem názor, že vidiek má budúcnosť. Vidiek spoznávame cez regióny a dediny, osobitne cez ich históriu a kultúru. Slovensko je vidieckou krajinou, svedčí o tom skutočnosť, že má 1133 obcí s počtom obyvateľov do 500. Na rozvoji Slovenska sa nepodieľajú len mestá, ale aj dediny. Svedectvom premien vidieka je architektúra, využijem jej argumentáciu, odhaľuje potenciál vidieka, prekračuje rozmery poľnohospodárstva, má schopnosť predbehnúť čas, podieľa sa na identifikácii vidieka. 

  • regionalizácia vidieka

Dedina je historickou jednotkou vidieckeho osídlenia a kultúrnou súčasťou vymedzeného územného celku (oblasti) – regiónu. Ten jej ponúka väčší ekonomický rozvoj a kultúrnu identifikáciu, určuje vzťah dediny s mestom. Regionalizácia vedie ostrý dialóg s globalizáciou, ktorej dôsledkom je neúprosná a spontánna urbanizácia – mestský vidiek. Sme svedkami procesu, v ktorom dediny strácajú ducha svojho prostredia, architektúra je nemou súčasťou tohto procesu.

Každá dedina sa kultúrno-historicky hlási k svojmu regiónu. Základom regionalizácie nášho územia bolo členenie na župy (1867-1922). Slovensko sa dodnes člení na kultúrne oblasti, rozoznávame ich na scéne ľudového umenia, osobitne na základe tradičnej stavebnej kultúry – ľudovej architektúry. S názvom „región“ dnes spájame mapy zamestnanosti, ekologickej ochrany, poznáme regióny cestovného ruchu. Regionalita sa stala značkou trhovej ponuky umeleckých remesiel a mnohých domácich produktov. Je inšpiratívnou výzvou pre rozvoj vidieka, identifikuje dediny na základe ich tradícií. Znaky a prejavy regionality bližšie špecifikuje odborná literatúra (Etnologický atlas Slovenska, BA 1990, NÚ SAV). Architektúra zaznamenala stratu regionálnych znakov.

Regionalitu vidieka dodnes veľmi čitateľne reprezentuje ľudová architektúra, jej pamiatky sú pre celé Slovensko klenotmi historického dedičstva. Odkazom regionality sa vyznačuje tzv. tradičná architektúra pod ktorou dnes rozumieme interpretáciu tradícií „po novom“. Na rozdiel od mesta, ktoré prijalo „architektúru architektov“ a podriadilo sa egu jednotlivca, vidiek nastoľuje komunitnú participáciu tvorby prostredia, v tom má pevné miesto zmysel pre kultúrno-historický odkaz – dedina má ostať dedinou. Vidiek má vlastnú logiku architektúry, jej dôležitou súčasťou je „zodpovedná“ objednávka stavebníka – vidieť sám seba v spolupatričnosti s ostatnými.

Úlohou architekta je návrh takého riešenia, ktoré vzchádza z diskusie s verejnosťou. Architektúra v podmienkach vidieka má byť humánna, má rozumieť ľuďom, ktorým bude slúžiť. Regionalizácia vidieka je podnetom na to, ako identifikovať domov dnešného človeka.

  • urbanizácia vidieka

Urbanizácia sa spája so životnou úrovňou. Je to proces, ktorý má preukázať, že mesto je motorom pokroku, inovácií a kreativity. Ľudia sa preto sťahujú do veľkých metropol. E. Glaeser, veľký zástanca urbanizácie, tvrdí, že život v mestách je to najlepšie, čo ľudia dokázali . Heslom urbanizácie je mesto áno, vidiek nie. Diskusia na túto tému je otvorená.

Urbanizácia je prejavom spoločenského procesu, v ktorom sa uplatňuje vplyv mesta na vidiek, a to nielen priamo prostredníctvom hegemónie miest. Priama urbanizácia mení dedinu na mesto v spôsobe života a formovaní jeho prostredia, nepriama mení myslenie človeka vidieka. Mladá generácia dnes vyslovuje požiadavku moderného vidieka, novej dediny. Vidiek zo svojho života nevylučuje, uvedomuje si, že mesto trápi kriminalita, preľudnenosť, emisie v ovzduší, kontaminovaná voda, nebezpečenstvo epidémií a dopravné problémy. Mesto je pre mnohých nehostinné. Urbanizácia má v každej krajine svoje vlastné idey, u nás vidiek nespájame s chudobou, ale považujeme ho za neoddeliteľnú súčasť rozvoja spoločnosti, hľadáme regionálne modely súžitia mesta s vidiekom.

Urbanizácia priamo mení obraz dediny. Výsledkom je transformácia dedín do podoby predmestia. Urbanizácia sa šíri budovaním nových spojovacích komunikácií medzi mestami a vidiekom, medzi prácou a bývaním, „prímestská dedina“ je novým pojmom vidieka. Získala obraz sídliska. Urbanizácia má byť riadeným procesom, jeho výsledkom nie sú len nové stavby, ale aj odstránenie bezradnosti ľudí, ktorí v meste hľadajú výhody vidieka a naopak, bývanie na vidieku vidia očami mesta. Poslaním urbanizácie je prisúdiť vidieku charakter bývania, zdôrazniť kultúru jeho prostredia.

  •  bývanie na vidieku

Pátos bývania na vidieku je známy, vystihuje ľudskú dilemu tohto storočia, kde bývať, kde si zvoliť miesto domova. Predmetom voľby je prostredie, mesto alebo dedina.

V minulosti bola dedina sociálnym, dnes je „ekologickým“ prostredím. Dedina bola znamením zaostalosti, dnes je pre mnohých snom o živote v prírode. Bývanie na vidieku získalo prívlastok „romantické“, predstavuje životný štýl, ktorý sa stáva stále populárnejším, bývanie v dome s dušou vidieka.

Poznáme rôzne miesta na bývanie, na historickom pôdoryse dediny alebo na nových uliciach. V porovnaní s inými krajinami Európy ponúka Slovensko bývanie nielen v zastavaných častiach dedín ale aj na lazoch a kopaniciach. Bývanie na vidieku môže byť trvalé alebo prechodné, sezónne, známe ako chalupárstvo. Omylom je aplikácia vidieckeho štýlu bývania do bytového domu v meste a premena interiéru bytu na vidiek.

Vidiek predstavuje rôznorodú štruktúru vidieckych sídel, dediny sa vplyvom urbanizácie preľudňujú alebo vyľudňujú. Preľudnenie je znakom sústredenej obytnej výstavby, najmä rodinných domov. Mnohé dediny sa stali obytnými satelitmi miest s domami uzavretými do seba, stali sa negatívnym architektonickým prejavom tvorby vidieckeho prostredia.

Bývanie na vidieku má kľúčovú polohu v historickom pôdoryse dediny, vstupuje do obrazu architektonického celku; každý dom je neoddeliteľnou a spolupôsobiacou súčasťou tohto celku. Preto dedina zdedila pre svoj dom názov „dedinský“. Dedinský dom sa vyznačuje otvorenosťou voči ostatným, hľadá s priestorový dialóg, podieľa sa na spolunažívaní dediny.

Požiadavkou novej obytnej výstavby je vyššia intenzita využitia stavebných pozemkov, do dedín vstupujú bytové domy s viacerými podlažiami, ohrozujú siluetu dediny a dominanciu kostola. Sú osobitou formou bývania na vidieku, dôležité je ich umiestnenie, výška a výrazové začlenenie do obrazu dediny. Bytové domy pre vidiek s názvom „hybridné“ spájajú vlastnosti bývania v rodinnom dome s bytovými, sú organizované spoločnými dvormi, vyznačujú sa bývaním mladých rodín, zdôrazňujú charakter nájomného bývania na vidieku.

  • rekreácia na vidieku

Vidiek predstavuje rekreačný potenciál krajiny, ale aj neobývaných domov, je miestom turistického ruchu. Európa pozná pojem vidiecka turistika, ktorá produkuje vlastnú ponuku na trhu cestovného ruchu. Vstúpila do života horských a podhorských dedín Slovenska, a to významným spôsobom. V turistickej sezóne sa stáva dedina „hotelom“, domy penziónmi, alebo miestom ubytovania hostí na súkromí majiteľov rodinných domov.

Vidiek sa stáva miestom rekreácie, pozvánkou pre hostí, a to v podobe rôznych foriem aktivity, na horách šport, na kúpaliskách relax. Dediny ponúkajú hosťom ubytovanie. Podhorské a horské dediny získavajú názov turistické, dediny vedľa termálnych kúpeľov sa stávajú kúpeľnými. Zdroje geotermálnej energie ponúkajú wellness ako médium intenzívnych rekreačných zážitkov. Kúpanie sa spája s lyžovaním, turistika s vodným relaxom. Prostredníctvom pohostinného ubytovania na súkromí rodinných domov hostia spoznávajú kultúru nášho vidieka. Na vidiek vstúpilo podnikanie zamerané na trh hostí. Mimoriadnou formou letnej rekreácie je dovolenka mestských rodín na gazdovskom dvore, pobyt vo vidieckej krajine, v lone prírody. Vidiecka krajina sa vyznačuje čarom pokoja a objektom mimoriadneho zážitku.

Výhľadom vidieka vo vybraných regiónoch je rekreácia, stáva sa už realitou, napríklad Liptov či Orava, ale aj mikroregión Podhájska. Vidiek vidí svoju budúcnosť v pozvánke hostí a v službách, ktoré im ponúkne.

Záverom

Vidiecka krajina už nemá len podobu poľnohospodárstva a lesníctva, v domoch dediny už nebývajú len domáci, bývanie na dedine nespája s pôdou. Vidiek objavuje nový vzťah ku krajine a jej využitiu. Tradície už neobohacujú len vlastný život dediny, vidiek sa učí “predávať“ svoju kultúru do sveta.

Sme svedkami toho, že mestá obsadzujú vidiek svojím bývaním, dediny sa menia na sídliská rodinných domov.

Architektúra je svedectvom prebiehajúcich zmien na našom vidieku, zdôrazňuje význam obrazu dediny ako celku a zodpovednosť každého domu na jeho dotváraní.

 

Obrázok: skice autora, obraz dediny v krajine, dôvod na obdiv.

Pozn.: seriál článkov pokračuje, odhalí ďalšie tajomstvá vidieka.

Spolupráca: Mgr. Lucia Tvrdoňová, Ateliér Domova, spol. s r. o., Bratislava