Vidiecky turizmus a agroturizmus vo vidieckej krajine charakterizuje nielen atraktívnosť krajiny, dobrodružstvo spojené s poznávaním prírody a spôsobu života, ale aj domáckosť prostredia, tradičná gastronómia, tradície a remeselná výroba, snaha zotaviť sa, nájsť rovnováhu medzi prírodou a rodinou. Vo svete ide o pomerne široko využívanú, v podmienkach Slovenska o relatívne mladú, avšak rozvíjajúcu sa produktovú skupinu, ktorá dáva široké možnosti miestnym farmárom, producentom, remeselníkom a poskytovateľom turistických služieb. V súvislosti s COVID-19 úloha turizmu v rozvoji vidieka je relevantnejšia ako kedykoľvek predtým. Turizmus na vidieku ponúka dôležité príležitosti pre oživenie, pretože turisti vyhľadávajú menej osídlené regióny turizmu, činnosti a zážitky pod holým nebom. Zároveň subjekty vo vidiecke oblasti sú vo všeobecnosti oveľa menej pripravené vyrovnať sa s priamymi a nepriamymi dopadmi koronakrízy a preto je mimoriadne dôležité podporovať tak, aby čelili ekonomickým a sociálnym účinkom pandémie.

Vidiecky turizmus, agroturizmus ako aj gastroturizmus je produktovou skupinou turizmu zahŕňajúcou súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb spojených s cestovaním a pobytom ľudí vo vidieckom prostredí vo voľnom čase. Spojený je predovšetkým s jednoduchšími formami ubytovania (penzión, apartmánový dom, ubytovanie v súkromí a pod. spravidla s 10 až 40 lôžkami) vo vidieckej krajine s možnosťou poznávania života v mimomestských aglomeráciách. Súčasťou je aj agroturizmus a gastroturizmus spojený s domácim stravovaním, tradičnou miestnou gastronómiou, vinárstvom, včelárstvom, zdravými potravinami, regionálnymi kulinárskymi špecialitami z domácej rastlinnej a živočíšnej výroby v rámci sedliackeho dvora, ranča, farmy, salaša, ekozariadenia a ďalšie.

Umožňuje oživiť hospodárske, ekonomické i sociálne aktivity, ktoré v súčasnosti spôsobujú odliv vidieckeho obyvateľstva. Účastníci vidieckeho turizmu a agroturizmu majú nové očakávania, ktoré sa prejavujú v rastúcej citlivosti na vidiecku krajinu a poskytovania služieb v turizme. Subsidiaritu a partnerstvo európskych, národných, regionálnych a miestnych úrovní nemožno vynechať z realizovania udržateľného rozvoja vidieckeho turizmu a agroturizmu. Pozitívne praktické skúsenosti získané v turizme odrážajú záujmy Slovenska, Európskej únie, Európskej rady, Európskej komisie pre turizmus (ETC) a Svetovej organizácie turizmu (UNWTO) so zapojením sa do rastúcej interakcie medzi členskými štátmi Európskej únie.

Podstatou rozvoja turizmu vo vidieckej krajine je návrat človeka k prírode a odklon od masového turizmu k individuálnym formám užitia dovolenky a voľného času. Mestá a dediny na Slovensku majú rôznorodý prírodný a kultúrny potenciál, ktorý je možné využiť aj v prospech rozvoja vidieckeho turizmu a agroturizmu. V tomto prípade je dôležitá lokalizácia dedín, ktoré majú nížinný, podhorský alebo horský charakter. Tým je dané aj ich rekreačné zázemie a miestna kultúra.  Zvyčajne ide o rekreačné činnosti spojené s prírodou, možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch a rôznej kategórie ubytovacích zariadeniach na slovenskom vidieku a vykonávania rozličných činností spojených s pobytom na vidieku s možnosťou stravovania sa z domácej potravinárskej produkcie ubytovateľa.

V podmienkach Slovenska sa najvhodnejšie javí spojenie vidieckeho turizmu a agroturizmu spojeného s vinárskym turizmom, domácim stravovaním, tradičnou miestnou gastronómiou, regionálnymi kulinárskymi špecialitami z rastlinnej a živočíšnej výroby sedliackeho dvora, ranča, farmy alebo salaša, ktorý zahŕňa špecifické činnosti agropodnikateľov, fariem, sedliackych dvorov, salašov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie potrieb turistov. Svojim pôsobením zachováva kultúrny ráz krajiny, zvyšuje zamestnanosť, udržuje a obnovuje osídlenia a skvalitňuje hospodársku úroveň územia produkciou regionálnych špecialít, remeselno-umeleckých výrobkov, ako aj ponúka ľudový folklór a tradičné ľudové umenie.

Vidiecky turizmus a agroturizmus zbližuje ľudí, utužuje vzťah k prírode a v podstate ide o najprirodzenejší pobyt človeka s upevňovaním zdravia vo vhodných klimatických podmienkach. Turizmus je sociálno ekonomický fenomén, vytvára HDP i pracovné miesta. Umožňuje oživiť tradičné vidiecke ekonomické aktivity a znižuje odliv do mestských aglomerácií. V prípade vidieckeho turizmu a agroturizmu ide o produktovú skupinu, resp. hlavný druh turizmu, ktorý sa vyvíja aj ako reakcia na vysokú mieru urbanizácie v niektorých rozvinutých častiach sveta ale aj Slovenska. Ide o oboznamovanie sa alebo znovu objavovanie vidieckeho spôsobu života so všetkými javmi a činnosťami patriacimi k vidieckemu priestoru a jeho obyvateľstva. Ak dochádza k spojeniu s poľnohospodárskymi aktivitami ide v podstate o agroturizmus v agropotravinárstve. Takže nejde o čistý produkt ale o „produktový balík“ v ktorom jednotlivé aktivity vyplývajúce z vidieckeho spôsobu života sú dominantnou zložkou v rozhodovacom procese turistu. 

Liptovské Matiašovce   foto: Juraj Vrabec

 

Vidiecka krajina poskytuje priestor pre infraštruktúru potrebnú na fungovanie aj mestského prostredia. Slúži ako otvorený priestor pre rozvoj a šírenie produktov vidieckeho turizmu a agroturizmu poskytovaním cestovných služieb, ktoré majú špecifický charakter, pričom vidiecke bývanie a stravovanie má svoju pozitívnu povahu a osobitnú štýlovú príťažlivosť – úprimnosť, spontánnosť, pohostinnosť, prejavuje sa emóciou romantiky a vytvára teplo domova ako tradičnú vlastnosť vidieka. Dediny, ktoré sa nachádzajú v rekreačne hodnotnom prostredí s vhodnou urbanistickou štruktúrou a ľudovou architektúrou (kompaktné sídla, rozptýlené osídlenie-osady, samoty, lazy) možno pokladať za potenciálnu rezervu rozvoja vidieckeho turizmu a agroturizmu, ako aj ďalších produktových skupín turizmu, napr. geoturizmus alebo kúpeľníctvo & wellness v turizme. Preferencia priorít v kombinácii s fyzickým vekom turistov, cestovateľskými skúsenosťami a sociálno-kultúrnym prostredím, podľa K. Ehrlicha, generálneho tajomníka Európskeho zväzu vidieckeho turizmu a agroturizmu (2016), vytvára šesť typov pobytu na vidieku:

  • Uvoľnenie a zábava.
  • Romantický únik.
  • Vidiecki idealisti.
  • Krátkodobé pobyty.
  • Aktivita a zvedavosť.
  • Nadšenci prírody.

Svetová organizácia turizmu (UNWTO) charakterizuje vidiecky turizmus ako druh aktivity v turizme, v ktorej sa návštevnícka skúsenosť vzťahuje na širokú škálu produktov a ktoré sú vo všeobecnosti spojené s prírodnými aktivitami, poľnohospodárstvom, vidieckym životným štýlom, kultúrou, rybárstvom, prehliadkou miesta a poznaním vidieckej krajiny. Využitie sily turizmu do podpory rozvoja vidieka zvyšuje príspevok sektora k dosiahnutiu v zmysle Agendy 2030  nasledovných udržateľne  rozvojových cieľov

ako aj podľa Globálneho etického kódexu turizmu s implementáciou Čl. 4 – Užívateľ kultúrneho dedičstva a ľudstvo prispieva k jeho zlepšovaniu a Čl. 5 – Prospešná činnosť pre hostiteľské krajiny a spoločenstvá. Vidiecke oblasti čelia narastajúcemu demografickému vývoju, najmä vyľudňovaniu, nižšej úrovne príjmu, digitálnej priepasti, poklesu tradičných ekonomických činností, nedostatku rozmanitosti a infraštruktúry, služieb a dopravy.

Vidiecka mládež je jednou z najzraniteľnejších skupín z dôvodu nedostatku zárobkovej činnosti a podnikateľských príležitostí v poľnohospodárstve a potravinárstve na vidieku v ekonomických činnostiach a zároveň sú najdôležitejší pri riešení rozvoja vidieka.  Turizmus je tiež ľahko prístupným odvetvím pre mikropodniky, malé podniky a pre živnostníkov, ktorí tvoria významnú súčasť odvetvia turizmu a podnikanie všeobecne na úrovni komunít. Pretože sa odoláva  pandémii COVID-19, jednej z najviac náročných kríz všetkých čias, existuje kolektívna príležitosť obnoviť úsilie a rozvíjať inovačné prístupy, ktoré budú podporovať rozvojový potenciál turizmu, vrátane jeho jedinečnej schopnosti rozvíjať vidiecke spoločenstvá a organizácie zapojenia sa do sociálno-ekonomických aktivít naprieč komunitami a medzi nimi.

Okrem toho COVID-19 vyvolala rastúci záujem turistov hľadajúcich nové skúsenosti založené na prírodnom okolí a vidieckych oblastiach pod holým nebom ďaleko od ľuďmi preťažených priestorov. Toto je kombinované s už rastúcim dopytom po ďalších autentických zážitkoch, ktoré ponúkajú silnejšiu angažovanosť s miestnymi komunitami, ich kultúrou a výrobkami, ako aj dopyt po ekologickejšom prístupe vo všetkých fázach cestovania so skúsenosťami otvárať obrovské príležitosti hospodárske, sociálne a environmentálne s revitalizáciou vidieckych oblastí prostredníctvom turizmu. Národné inštitúcie, regionálne a miestne územné samosprávy by v spolupráci so súkromným sektorom a komunitami mali implementovať koncepciu „inteligentných cieľov“ vo vidieckych oblastiach na základe týchto piatich pilierov:

  • Riadenie,
  • Inovácia,
  • Technológia,
  • Dostupnosť,
  • Udržateľnosť.

Súčasná pandemická kríza zdôrazňuje dôležitosť budovania odolnosti medzi komunitami v tých vidieckych oblastiach, ktoré sa spoliehajú na turizmus. To znamená zlepšenie sociálnej ochrany a zdieľanie dávok medzi komunitami, ako aj ekonomické diverzifikácie, rozšírenie produktov a trhov turizmu prostredníctvom skúsenosti s pridanou hodnotou. Dosiahnutie investícií, rozvojových zručností, prístup k financiám, rozvoj infraštruktúry, digitálne udržateľný rozvoj, lepšie riadenie a posilnenie postavenia žien by malo byť jadrom plánov obnovy pre turizmus vo vidieckych komunitách. Odporúčania ako urobiť z turizmu efektívny nástroj pre rozvoj vidieka možno charakterizovať nasledovne:

  1. Umiestňovanie turizmu ako strategického piliera v politikách pre rozvoj vidieka.
  2. Turizmus je výhoda pre blahobyt vidieka a spoločenstiev ako inkluzívny, odolný a udržateľný sektor.
  3.  Nové príležitosti pre turizmus na vidieku, ako sú vývoj, inovácie, technológie a digitalizácia.
  4. Rozvojové výrobky a hodnotové reťazce s integráciou pre udržateľné a vylepšené cestovateľské skúsenosti.
  5. Podpora udržateľnej politiky a postupy vo vidieckych destináciách.

Horná Lehota, foto: Juraj Vrabec

Turizmus na vidieku a jeho špecifiká vo vidieckom turizme a agroturizme môžu byť obzvlášť prospešné pre tradične znevýhodnené skupiny, ako sú ženy, ktoré tvoria viac ako 54% pracovnej sily v odvetví turizmu v porovnaní s 39% pre celé hospodárstvo, mládež a pôvodné obyvateľstvo ľudí v EÚ. V súlade s odporúčaniami UNWTO o prístupe turizmu pre všetkých by mal napredovať verejný a súkromný sektor v prístupnosti v celom hodnotovom reťazci turizmu vo vidieckych destináciách. Inštitúciám národným, regionálnym a miestnym územným samosprávam možno odporučiť:

  • Umiestniť turizmus ako jeden zo strategických pilierov rozvoja politiky vidieka, ktoré lepšie uznávajú úlohu a môžu odvetvie zohľadniť ako súčasť diverzifikovaného vidieckeho hospodárstva aktívnej politiky. Mali by plne začleniť turizmus do svojich rozvojových plánov. Medzi faktory, ktoré majú byť zohľadnené patrí územná identita a osobitné črty vidieckych regiónov turizmu, ako aj politiky distribúcie EÚ s výhodami turizmu na celom území a vytvoriť účinný nástroj inkluzívneho, odolného a udržateľného rozvoja vidieka.
  • Vo vidieckych oblastiach vytvárať priaznivé prostredie pre lepšie vykonávanie potenciálu turizmu na podporu investícií, inovácií, podnikania, dôstojných a spravodlivých pracovných podmienok, digitalizácie a zručnosti. Inštitúcie národné, regionálnej a miestnej politiky v oblasti turizmu a rozvoja vidieka by mali mať hospodársku, sociálnu a kultúrnu podobu so zreteľom na environmentálne blaho vidieckych spoločenstiev v ich jadre, pričom osobitnú pozornosť venovať pôvodným spôsobom spojenia s ľuďmi a životným prostredím. Z tohto dôvodu by sa malo posilniť miestne vedenie a riadenie, aby sa zabezpečila rozsiahla a efektívna podpora komunity vo vidieckych oblastiach.
  • Verejný a súkromný sektor by sa mal riadiť zásadami Globálneho etického kódexu pre turizmus a mal by zabezpečiť turistické aktivity vo vidieckych oblastiach ponúkajúc miestnym komunitám dôstojné a spravodlivé pracovné miesta a príležitosti na podnikanie,
    najmä pre tradične marginalizované skupiny (ženy, mládež a pôvodné obyvateľstvo) pri presadzovaní rodovej rovnosti.
  • Vývoj produktov a skúseností v oblasti turizmu vo vidieckych oblastiach by sa mali riadiť predchádzajúcim hodnotením silných stránok a príležitostí vidieckych destinácií, definovať ich potenciál a vytvoriť tak vhodný prostriedok životného prostredia, t.j. infraštruktúra, správa zdrojov, investície, ľudský kapitál, dlhodobý rozvojový plán a stratégiu, ktoré sú udržateľné a ekonomicky uskutočniteľné.

  • Podporovať, vrátane súkromného sektora a komunít, nové a autentické skúsenosti jedinečné pre vidiecke oblasti, kontakt s prírodou a kultúrou v nepreplnenom prostredí v súlade so súčasnými spotrebiteľskými trendmi, ako aj posilniť marketing a podporu turizmu vo vidieckych oblastiach. Zvyšovať povedomie o význame vidieckych spoločenstiev a ich prínos pre národné hospodárstvo, zachovanie kultúrneho a historického dedičstva a prírodných zdrojov na rozvoj domáceho turizmu.
  • Turizmus zahrnúť ako účinný prostriedok na dosiahnutie rozvoja vidieka v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 – Agenda 2030 – a implementovanie Globálneho etického kódexu pre turizmus.
  • Zabezpečiť integráciu prírodných zdrojov a kultúrne zdroje, ako sú prírodné rezervácie, lokality svetového dedičstva a prírodné a historické pamiatky vo vidieckych oblastiach s osobitným dôrazom na rešpektovanie miestnej biodiverzity a kultúry (náboženské pamiatky, sviatky atď.).
  • Rešpektovať vplyv turizmu na miestnej úrovni v deviatich oblastiach – sezónnosť; zamestnanie; ekonomické výhody; správa vecí verejných; miestna spokojnosť; energetický manažment; voda zvládanie; nakladanie s odpadovými vodami (splaškami); riadenie tuhého odpadu a dostupnosť. V tejto súvislosti mimoriadne dôležité je pravidelné sledovanie vplyvu turizmu na vidiecke komunity, t.j. kvalita života a spokojnosť.

COVID-19 a transformácia turizmu vytvára príležitosti prehodnotiť interakcie s inštitúciami hospodárskeho odvetvia; prírodnými zdrojmi a ekosystémami; lepšími meraniami a manažovaním; a zabezpečením spravodlivejšieho rozdelenia jeho výhod na urýchlenie prechodu smerom k uhlíkovo neutrálnemu a odolnejšiemu ekonomickému potenciálu. Je to aj dôvod, prečo orgány územnej samosprávy v čase kreovania modernizácie miestnej územnej samosprávy musia dostať pre segment turizmu jasné pravidlá a zodpovedajúcu finančnú pomoc. Pravidlá právnej normy, ktoré by mali tieto vzťahy upravovať, mali by jasne stanoviť spoluúčasť štátnych orgánov, presne vymedziť pôsobnosti regionálnej i miestnej územnej samosprávy vrátane euroregiónov, definovať pre územné samosprávne orgány motivujúce pravidlá financovania a finančných tokov a usmerniť zriaďovanie spoločných orgánov s dodržaním princípu partnerstva a subsidiarity.

Náznak pre územno-samosprávnu prax nestačí, vyžaduje kompletný pohľad na štátny manažment turizmu, koncept tzv. inteligentného farmárstva a potravinárstva s vysokou pridanou hodnotou, generovať originálne vedecké poznatky, inovatívne prístupy a technologické riešenia potenciálne aplikovateľné v praxi, ako aj partnerstvo a dodržiavanie princípov subsidiarity zúčastnených strán na národnej, regionálnej i miestnej úrovni. Plne rozvinutý konkurencieschopný trh turizmu je strategický viacročný proces vyžadujúci podporu orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, mimovládnych inštitúcií i organizácií, komplexných stredísk turizmu a podnikateľov. Konštruktívna spolupráca a partnerstvo všetkých zainteresovaných inštitúcií pôsobiacich v segmente turizmu umožňuje vytvárať pracovné príležitosti a adekvátne finančné príjmy vo vidieckom turizme a agroturizme v Slovenskej republike.

Literatúra:

[1] Kerekeš, J.: Vidiecky turizmus a agroturizmus v regiónoch turizmu, 2019, vydavateľstvo    1000knih.sk, 249 str., Bratislava 2019, ISBN 978-80-570-1032-6

[2] World Tourism Organization (2020), UNWTO Recommendations on Tourism and Rural    Development – A Guide to Making Tourism an Effective Tool for Rural Development, UNWTO,    Madrid, 2020, DOI: https://doi.org/10.18111/9789284422173

 

V Bratislave, 11.10.2020

                                                          Ing. Juraj Kerekeš

                                                            odborník z praxe v turizme

                                                             osobnosť cestovného ruchu SR