Vidiecky turizmus a agroturizmus na slovenskom vidieku nepozná hranice, zbližuje ľudí, utužuje vzťah k prírode a ide o najprirodzenejší pohyb človeka s upevňovaním zdravia vo vhodných klimatických prírodných podmienkach. Má dôležitú sociálno-spoločenskú úlohu, dáva možnosti tvorby HDP a vytvárania pracovných miest. Umožňuje oživiť tradičné ekonomické aktivity, ktoré v súčasnosti upadajú a spôsobujú odliv vidieckeho obyvateľstva. Subjekty vidieckeho turizmu a agroturizmu svojim pôsobením vytvárajú rozvoj poľnohospodárstva a lesníctva, ochranu životného prostredia,, umožňujú zamestnanosť a udržiavajú ľudí na slovenskom vidieku. Subsidiaritu a partnerstvo európskych, národných, regionálnych a miestnych úrovní nemožno vynechať z rozvoja vidieckeho turizmu a agroturizmu. Pozitívne skúsenosti získané zo spolupráce dedín a čiastočne miest odrážajú záujmy verejnosti Slovenska, Európskej únie a Európska rada je zapojená do rastúcej interakcie medzi krajinami strednej a východnej Európy. Slovenské dediny pri súžití európskych národností a menšín predstavujú takto komponenty a mosty domáceho i medzinárodného turizmu.

  1. ÚVOD

            Hlavné druhy, resp. produktové skupiny turizmu na Slovensku umožňujú bližšie určiť podstatu turizmu z hľadiska ich účastníka – turistu, jeho potrieb a očakávaní. To dovoľuje lepšie pripraviť produkt a ponúkať ho na trhu pre cieľovú skupinu účastníkov turizmu. Individuálnu slobodu cestovania môžeme ochraňovať vtedy, ak sa turizmus bude rozvíjať na ekologickom základe, t.j. zelená turistika ako nový spôsob návratu a objavu vidieka a poľnohospodárskych oblastí sa snaží harmonicky skĺbiť aktivity voľného času a uvedomenia si kultúrneho a prírodného bohatstva štátu. Tieto výroky by sa mohli stať mottom pre obce – dediny – a v určitej obmene aj pre mestá pri tvorbe i realizácii koncepcie rozvoja turizmu. Turizmus zohráva rolu významného iniciátora hospodárskeho rozvoja krajiny a naznačuje šírku problematiky hlavných produktových skupín: (1) zimného turizmu; (2) letného turizmu; (3) kúpeľníctva v turizme; (4) kultúrneho a mestského turizmu; (5) vidieckeho turizmu a agroturizmu; (6) kongresového turizmu; (7) geoparkov a geoturizmu; ako aj potrebu rozsiahlej súčinnosti medziodvetvovej spolupráce inštitúcií a s tým súvisiaceho udržateľného rozvoja turizmu v Slovenskej republike. Úloha dedín, miest a regiónov spočíva v aktívnom zapojení sa do turizmu, tým prispejú k zlepšeniu štruktúry návštevnosti, zvýšeniu jej objemu a taktiež k oživeniu regionálnej a národnej ekonomiky i zvýšeniu životnej úrovne obyvateľov dedín a miest. Z obsahového vymedzenia turizmu vyplýva, že môže spĺňať funkciu ekonomickú, relaxačno-rekreačnú, kultúrno-poznávaciu, vedecko-informačnú a spoločensko-výchovnú.

            Vidiecky turizmus a agroturizmus je hlavným druhom, resp. produktovou skupinou cestovného ruchu (pozn.: cestovný ruch = turizmus) zahŕňajúci súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb spojených s cestovaním a pobytom ľudí vo vidieckom prostredí vo voľnom čase. Zvyčajne ide o činnosti spojené s návratom k prírode, s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch a rôznych ubytovacích zariadeniach na slovenskom vidieku, kde súčasťou ponuky je možnosť stravovania sa alebo vlastnej prípravy stravy a vykonávania rozličných činností spojených s pobytom na vidieku. Súčasťou vidieckeho turizmu je agroturizmus, ktorý zahŕňa špecifické činnosti agropodnikateľov, fariem, salašov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie potrieb turistov. Svojim pôsobením zachováva kultúrny ráz krajiny, zvyšuje zamestnanosť, udržuje a obnovuje osídlenia a skvalitňuje hospodársku úroveň územia produkciou regionálnych špecialít, remeselno-umeleckých výrobkov, ako aj ponúka ľudový folklór. Vidiecky turizmus a agroturizmus zbližuje ľudí, utužuje vzťah k prírode a v podstate ide o najprirodzenejší pohyb človeka s upevňovaním zdravia vo vhodných klimatických podmienkach. Má dôležitú sociálno-spoločenskú úlohu, vytvára HDP a pracovné miesta. Umožňuje oživiť tradičné vidiecke ekonomické aktivity a znižuje odliv do mestských aglomerácií.

  1. PREDNOSTI VIDIECKEHO TURIZMU A AGROTURIZMU

            Vidiecky turizmus a agroturizmus nie je na Slovensku novým fenoménom. Slovenská krajina bola už v období Rakúsko-Uhorska miestom pasívneho či aktívneho oddychu šľachtických rodín. Dôkazom toho sú početné šľachtické letné sídla vybudované na vidieku. Vidiek im poskytoval priestor pre aktivity, ktoré nebolo možné v stiesnených podmienkach mesta vykonávať, napr. jazda na koni, poľovníctvo, a napokon vidiek priťahoval ľudí aj dobrým vidieckym vzduchom. V súčasnosti demografické trendy poukazujú na migráciu vidieckeho obyvateľstva do miest (obyvateľstvo odchádza z vidieka za vidinou ľahšieho žitia v meste) a vidiek sa vyľudňuje. Ak chceme zastaviť tento negatívny trend je potrebné poskytnúť vidieckemu prostrediu a obyvateľstvu perspektívu, a jednou z alternatív je realizácia vidieckeho turizmu a agroturizmu.

            V prípade vidieckeho turizmu a agroturizmu ide o produktovú skupinu, resp. hlavný druh turizmu, ktorý sa vyvíja aj ako reakcia na vysokú mieru urbanizácie v niektorých rozvinutých častiach sveta ale aj Slovenska. Ide o oboznamovanie sa alebo znovu objavovanie vidieckeho spôsobu života so všetkými javmi a činnosťami patriacimi k vidieckemu priestoru a jeho obyvateľstva. Ak dochádza k spojeniu s poľnohospodárskymi aktivitami ide v podstate o agroturizmus v gastropotravinárstve.

Obr. 1  Interakcie vidieckeho turizmu a agroturizmu

Zdroj: Vlastné spracovanie.

            Spravidla vo vidieckom turizme a agroturizme nejde o čistý produkt ale o „produktový balík cestovných služieb“ v ktorom jednotlivé aktivity vyplývajúce z vidieckeho spôsobu života sú dominantnou zložkou v rozhodovacom procese turistu. Medzi doplnkové služby, ktoré tvoria jadro možno zaradiť:

  • chov koní, jazdu na koni,
  • chov oviec, pasenie, spracovanie surovín,
  • chov domácich zvierat a život pri vidieckom dome,
  • chov dobytka, dojenie mlieka, spracovanie mliečnych produktov,
  • poľnohospodárske práce, lov rýb,
  • zber lesných plodov a možnosti ich konzervovania,
  • zber a sušenie liečivých rastlín,
  • pozorovanie výroby ľudového umenia a nákup týchto výrobkov.

Mimoekonomický význam spočíva v:

  • udržiavaní miestnych tradícií a zvykov,
  • zblížení vidieckeho a mestského obyvateľstva,
  • ochrane krajiny a vytváraní zdravého prírodného prostredia.

            Vidiecky turizmus a agroturizmus poskytuje služby, ktoré majú špecifický charakter. K základným službám patria služby ubytovacie a stravovacie, ktoré upravujú Živnostenský zákon, Kategorizácia pohostinských a reštauračných prevádzkarní, Kategorizácia ubytovacích zariadení a ich klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do príslušných oblastí z pohľadu kvality poskytovania služieb a pod. Vo vidieckom území je často naviazané aj poskytovanie vlastných stravovacích služieb, pretože je to výhodné nielen pre majiteľa zariadenia, ale aj pre ubytovaného turistu. Majiteľovi zariadenia vytvára poskytovanie stravovacích služieb priestor pre realizáciu vlastnej čerstvej poľnohospodárskej produkcie, gastropotravín, resp. odbyt svojich produktov turistom a tým umožňuje zoznámiť sa s regionálnymi a miestnymi gastronomickými špecialitami.

  1. VÝZNAM GASTROPOTRAVÍN PRE ZDRAVIE V AGROTURIZME

            Vhodnou formou v súčasnosti je rastlinná výroba pre zdravie a živočíšna výroba pre zdravie. Podľa Dr. Vojtecha Vojtíšeka z Masarykovej univerzity v Brne (Slovenská jednotná charita 2004), vhodné potraviny pre zdravie možno považovať:

CESNAK

Povzbudzuje imunitné bunky k rýchlejšiemu deleniu a väčšej aktivite. Má protibakteriálne účinky a po stáročia sa využíva ako liek proti nádche, pri zapálenom hrdle, kašli a dýchacích ťažkostiach. Napomáha vykašliavanie. Znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Podporuje voľný prietok krvi. Znižuje vysoký krvný tlak. Znižuje hladinu cukru v krvi .Má vysoký obsah vitamínu A, B1, B2 a C.

CIBUĽA

Allicín zmenšuje riziko artériosklerózy a trombózy a posilňuje imunitný systém. Éterické oleje brzdia zápalové procesy a uvoľňujú hlien. Iba červené a žlté odrody obsahujú zlúčeniny, ktoré zmenšujú riziko vzniku nádorových ochorení a majú protizápalové účinky. Švajčiarski výskumníci zistili, že je výbornou prevenciou proti osteoporóze. Obsahuje veľa zinku potrebného na stavbu kostí, vitamíny B,C, A a E.

KAPUSTA

Rastlinné látky a vitamín C predchádzajú rakovine. Balastné látky regulujú zažívanie a povzbudzujú lenivé črevá. Kvasená kapusta pomáha pri pocite plnosti, páleniu záhy a grganiu. Šťava z čerstvej kapusty lieči žalúdočné vredy, dvanástorník a choroby hrubého čreva. Šťava z kapustných listov zmierňuje zápaly, pôsobí dezinfikujúco a odvádza škodlivé látky cez kožu. Acetylchlorin pôsobí pri depresiách. Obsahuje antioxidanty a látky zlepšujúce odolnosť proti chorobám.

MRKVA

znižuje cholesterol, predchádza zápche, pomáha pri kožných chorobách, nedokrvení a oslabení organizmu. Chráni zrak. Znižuje riziko rakoviny pľúc. Jednoduchý spôsob ako znížiť hladinu cholesterolu v krvi. Je dobrou regeneračnou potravinou, ak sa človek cíti vyčerpaný alebo sa zotavuje. Mrkva je bohatá na vitamíny A, B a C, betakarotén, železo, vápnik, draslík a sodík.

PARADAJKY

Povzbudzujú apetít a zažívanie a brzdia rast choroboplodných baktérií v črevnom trakte. Kálium znižuje krvný tlak. Okrem srdcovo-cievnych chorôb pomáha pri liečení rôznych porúch trávenia. Slúži ako odvodňovací prostriedok. Paradajky obsahujú antioxidanty, množstvo vitamínu E, vitamín C a betakarotén.

PETRŽLEN

Bohatý je na vitamín C, provitamín A, železo, vápnik, draslík, fosfor, horčík, síru a kremeň. Vysoký obsah železa zabraňuje chudokrvnosti. Vitamín C posilňuje imunitný systém a povzbudzuje chuť do jedla. Povzbudzuje činnosť pečene a pomáha pri dne. Je užitočným zdrojom vápnika. Pomáha organizmu zbaviť sa nadmernej tekutiny. Neutralizuje škodliviny z cigaretového dymu.

REĎKOVKA

Pomáha pri prevencii rakovinových ochorení. Éterické oleje podporujú tvorbu žlče a urýchľujú zažívací proces. Používa sa pri liečení ochorení žlčníka, žalúdka a priedušiek. Obsahuje vitamíny C a B.

ZELER

Vňať je bohatá na vitamíny a minerály. Je vhodná ako potravinový doplnok pre nemocných na cukrovku. Éterické oleje a sedanolid majú povzbudzujúci účinok na zažívacie orgány. Betakarotén neutralizuje voľné radikály. Kálium reguluje krvný tlak a krvný obeh. Uľahčuje zbaviť sa stresu. Vďaka bohatému obsahu draslíka upokojuje nervy a zlepšuje subjektívny stav. Vňaťový je lepší ako koreňový. Je výbornou zložkou redukčnej diéty.

BRUSNICE

Účinkujú proti zápalu močových ciest, hnačke, chrípke, skleróze a bolestiam pri menštruácii. Používajú sa ako podporný prostriedok pri liečbe cukrovky a reumatizmu.

HROZNO

Všetky sorty hrozna patria k najzdravším druhom ovocia. Hrozno obsahuje kyselinu listovú, farbivá, minerálne látky a stopové prvky. Z minerálnych látok má najvyššie zastúpenie draslík, ktorý pomáha organizmu nielen pri odstraňovaní odpadových látok, riadení srdcového rytmu, ale pomáha aj jasne myslieť. Vlákniny, ktoré sú v šupkách hrozna, podporujú činnosť čriev. Zároveň obsahuje vitamín C, E a vitamíny skupiny B. Regeneruje vrchnú časť pokožky, zmierňuje stavy pri žlčových a obličkových kameňoch. Dodáva množstvo antioxidantov. Šťava sa používa pri hromadení toxínov v tele. Pôsobí močopudne a žlčopudne, mierne preháňa. Keďže má hrozno močopudný účinok, pomáha z tela vyplavovať škodlivé látky. Znižuje kyslosť žalúdočných štiav. Výhodou najmä pre jesenné dni so zmenami počasia je, že hrozno zmierňuje únavu a depresiu. Pre svoju výživovú hodnotu je tzv. energetickou bombou.

RÍBEZLE

flavóny pôsobia proti arterioskleróze, nachladnutiu a pri problémoch s črevami. Napomáhajú sekrécii rôznych štiav. Sú bohaté na beta-karotén, biotín, vitamín C a E. Zabraňujú infekcii močových ciest. Prinášajú úľavu pri zápale. Sú zdrojom draslíka.

JABLKÁ

Jablká majú vysoký obsah draslíka. Jablko obsahuje až 30% vlákniny. Regenerujú a očisťujú organizmus, znižujú hladinu cholesterolu a cukru v krvi. Sú účinné aj pri bolestiach hlavy a závratoch. Pomáhajú pri hnačke a zápche. Proti hnačke pomáhajú sladké jablká, pri zápche zasa kyslé, ktoré povzbudzujú činnosť čriev. Sú osvedčený prostriedok pri ťažkostiach s kĺbmi. Odvar z jabloňových kvetov má upokojujúce účinky a zmierňuje záchvaty kašľa. Pri chrípke a kašli sa osvedčilo pitie šťavy z jabĺk.

ZEMIAKY

Sú bohatým zdrojom vitamínu C a B a obohacujú telo draslíkom, magnéziom, fosforom a železom. Vyrovnajú sa diétnym potravinám aj počtom kalórií. Najviac sa v alternatívnej medicíne využíva šťava zo surových zemiakov na tráviace ťažkosti, gastritídy, poruchy pečene a žlčové kamene, utišuje zápaly a podporuje hojenie kožných infekcií a poranení.

PAPRIKA

Vitamín C neutralizuje voľne radikály a posilňuje obranyschopnosť organizmu. Prírodná látka kapsaicín povzbudzuje činnosť zažívacieho traktu. Beta karotén posilňuje bunky, brzdí proces starnutia a chráni pred škodlivým vplyvom slnka na pokožku.

ČEREŠNE

Obsahujú vitamín C a draslík. Pôsobia preventívne proti dne, odvádzajú z tela toxické látky a čistia obličky. Okrem toho obsahujú aj fosfor, ktorý upokojuje nervovú sústavu. Listy z čerešne sa pridávajú aj do čajových zmesí pre ich močopudné účinky. Kúpeľ v odvare zmierňuje bolesti kĺbov pri reume.

SLIVKY

Ideálne spojenie vápnika a fosforu pôsobí blahodárne na posilnenie kostí a pomáha tráveniu. Sušené slivky sú známe svojím laxatívnym účinkom a poskytujú užitočné množstvo vlákniny a surového železa.

ČUČORIEDKY

Podporujú imunitný systém tela. Chránia organizmus pred rakovinou, udržuje mladistvý vzhľad, má pozitívny vplyv na zrak, nervový systém, zahusťujú stolicu a znižujú tlak. Podporujú trávenie a urýchľujú chudnutie podkožného tuku.

            Význam rastlinnej výroby a ich pôsobenie na odstraňovanie oslabení s aplikáciou pre zdravie na prípravu kuchynských gastronomických produktov možno charakterizovať nasledovne:

  • Zázvor – oslabenie svalov a kĺbov
  • Klinčeky – oslabenia bolesti zubov
  • Cesnak – oslabenia bolestí uší
  • Kurkuma – oslabenia rôznych chronických prejavov
  • Ovos – oslabenia v oblasti maternice
  • Mäta pieporná – oslabenia bolestí svalov
  • Hrozno – uvoľňuje stuhnuté cievy na chrbte
  • Chren – znižuje zápal dutín

            Podľa Štatistického úradu SR za rok 2017 o spotrebe potravín nadmerná spotreba a konzumácia vyššia ako sú odporúčané výživové dávky potravín, bola spoznaná pri bravčovom mäse o 60% a hydine o 36%. Malá spotreba v dôsledku nižšej konzumácie ako sú odporúčané výživové dávky potravín, bola hlavne v prípade hovädzieho mäsa (nižšia o 71,8 %), ale aj strukovín, ovocia a zeleniny.

            V roku 2017 medziročne vzrástla celková spotreba mäsa v hodnote na kosti o 3,7 kg. Nárast spotreby hovädzieho mäsa vzrástol na 4,9 kg na osobu, čo je pozitívne vzhľadom na odporúčané dávky potravín (ODP), keďže jeho spotreba je dlhodobo nízka a hlboko pod hodnotou ODP. Takisto vzrástla aj spotreba hydiny na 20,4 kg. Spotreba bravčového mäsa vzrástla na 35,5 kg na osobu a rok. Negatívnym javom je pokles spotreby zeleniny o 3,5 kg, obilnín v hodnote múky o 2,4 kg a mliečnych výrobkov o 0,1 kg na osobu. Pozitívnym javom je nárast spotreby zemiakov o 0,8 kg, rýb o 0,3 kg a ovocia o 0,1 kg na osobu a rok.

            Medzi skupiny výrobkov, ktoré dosiahli v roku 2017 najvyššiu hodnotu vývozu patria výrobky skupiny 10 – obilie, 04 – mlieko, mliečne výrobky, vajcia a med, skupiny 17 – cukor a cukrovinky, ďalej išlo o čokoládu, kávu, potravinové prípravky, pekársky tovar, slnečnicové a repkové semená, ostatné cukry, živé ošípané, slad a živý hovädzí dobytok.

            V slovenskom dovoze medzi skupiny výrobkov, ktoré dosiahli za sledované obdobie najvyššiu hodnotu dovozu patria výrobky skupiny 02 – hovädzie, bravčové a hydinové mäso, skupiny 04 – mlieko, mliečne výrobky, vajcia a med, skupiny 22 – nealkoholické a alkoholické nápoje a ocot, ďalej išlo o dovozy čokolády, potravinových prípravkov, pekárskych výrobkov, cigariet, kávy, krmív, párkov a salám, konzervovaného mäsa a banánov.

Tab. 1  Spotreba vybraných druhov potravín na obyvateľa na Slovensku

 

Zdroj: Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za rok 2017, MPRV SR

Graf. 1  Porovnanie spotreby vybraných druhov potravín v SR s odporúčanými dávkami potravín za rok 2017 v % 

Zdroj: Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za rok 2017, MPRV SR

            Zahraničný obchod SR v roku 2017 je charakteristický podobným vývojom celkového a agropotravinárskeho obchodu. Celkový zahraničný obchod mal dynamicky rastúci trend, pričom agropotravinársky zahraničný obchod vykazuje rastúci trend primárne na strane dovozu. Z hľadiska teritoriálnej štruktúry agroobchodu dominantné postavenie si naďalej upevňujú členské krajiny EÚ. Na celkovom vývoze poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov sa vývoz do krajín EÚ podieľal 95,5 %-mi a dovoz z krajín EÚ 91,1 %-mi na celkovom dovoze.     

            Potravinársky priemysel EÚ, t.j. odvetvie výroby potravín a nápojov v EÚ, výrazne prispieva k prospechu hospodárstva EÚ, a to pred ostatnými výrobnými odvetviami. Je významným výrobným odvetvím EÚ, pokiaľ ide o obrat, pridanú hodnotu a zamestnanosť. Potravinársky priemysel v EÚ tvorí vyše 293 tisíc subjektov z rôznych odborov potravinárstva, z hľadiska obratu dosahuje asi 1 115 mld. € a zamestnáva približne 4,8 miliónov osôb. Podiel potravinárstva EÚ na odvetví priemyselná výroba EÚ je približne 15,2 % z hľadiska obratu; 12,1 % z hľadiska pridanej hodnoty a 15 % z hľadiska zamestnanosti.

  1. MULTIFUNKČNOSŤ VIDIECKEHO TURIZMU A AGROTURIZMU

            Súčasťou vidieckej turistiky a agroturistiky je ponuka turistom aktívneho využitia voľného času. Služby poskytuje zväčša sám hostiteľ, avšak v praxi je aj obvyklé, že ich sprostredkováva. Najčastejšie zariadenia v dedinách pre vidiecku turistiku sú futbalové a volejbalové ihriská, telocvične, cyklotrasy, tenisové areály, fittnesscentrá, lyžiarske vleky a lanovky, bežecké trate a pod.. K významným aktivitám možno zaradiť aj jazdu na koňoch, dopravu na kočoch, poľovníctvo, rybolov, zber lesných plodov, húb a liečivých bylín, účasť na folklórnych podujatiach a jarmokoch, prechádzka vo vinohradoch s ochutnávkou vína, účasť na remeselnej výrobe keramiky, majoliky, drotárskych a drevárskych umeleckých výrobkov, ako aj  zoznámenie sa s ľudovými výšivkami, ľudovými piesňami a hudbou, užitie prírodných termálnych a minerálnych vôd, spoznanie ľudovej architektúry, poznávanie historických pamiatok zahrnutých do svetového dedičstva UNESCO, zoznámenie sa s chovom plemenného horského koňa, pešie prechádzky nedotknutou vidieckou prírodou, plavba po riekach, brodenie sa v potokoch a bystrinách, návšteva sakrálnych objektov, ako aj zapájanie sa do poľnohospodárskych sezónnych a domácich prác. Takmer každá dedina má svoje potenciálne ambície v rozvoji turizmu na vidieku. Toto predpokladá vysokú snahu miestnej územnej samosprávy zrealizovať svoje zámery a aktívnu účasť obyvateľov na poskytovaní služieb vo vidieckom turizme a agroturizme.

            Dediny z hľadiska rozvoja vidieckeho turizmu a agroturizmu zohrávajú zväčša rolu aktivizátora a koordinátora rozvoja. Na rozvoji sa podieľajú svojou priamou účasťou, resp. nasmerovaním, naštartovaním a ponechaním si možnosti koordinácie, pričom ďalšie aktivity ponechávajú podnikateľským/nepodnikateľským subjektom. Nemožno však pripustiť chaotický vývoj agroturizmu alebo vidieckeho turizmu, pretože vzniká príčinnosť konfliktov, ktoré vedú k znižovaniu dynamiky rozvoja a v konečnom dôsledku aj k znižovaniu záujmu turistov. Dôležitou úlohou dediny a príslušne kompetentných inštitúcií, napr. oblastné organizácie turizmu, je marketing, propagácia a popularizácia vidieckeho turizmu a agroturizmu všetkými dostupnými prostriedkami (informačné centrá, propagačné materiály, výstavy a semináre o turizme na vidieku a pod.).

            Produktom vidieckeho turizmu a agroturizmu je poskytovanie služieb, ktoré majú špecifický charakter. K základným službám patria služby ubytovacie a stravovacie, ktoré upravuje Živnostenský zákon, kategorizácia pohostinských a reštauračných prevádzkarní, kategorizácia ubytovacích zariadení a ich klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do príslušných oblastí z pohľadu kvality poskytovania služieb a pod. Vidiecky agroturizmus vo vidieckom území je často naviazaný aj na poskytovanie vlastných stravovacích služieb, pretože je to výhodné nielen pre majiteľa zariadenia, ale aj pre ubytovaného turistu. Majiteľovi zariadenia vytvára poskytovanie stravovacích služieb priestor pre realizáciu vlastnej poľnohospodárskej produkcie, resp. odbyt svojich produktov a turistovi umožňuje zoznámiť sa s regionálnymi gastronomickými špecialitami. Takmer každá  obec má svoje potenciálne ambície v rozvoji turizmu na vidieku. Toto predpokladá vysokú snahu miestnej územnej samosprávy zrealizovať svoje zámery a aktívnu účasť obyvateľov na poskytovaní služieb spravidla ubytovania v súkromí.

            Ubytovanie v súkromí predstavuje ubytovanie turistov v izbách rodinných domov alebo je na tento účel poskytovaný celý objekt, najmä rodinný dom, prázdninový dom, rodinná chalupa alebo rodinná chata. Podľa toho je ubytovanie v súkromí poskytované v izbách alebo v objektoch. Do tejto kategórie ubytovania patrí aj prázdninový byt, pre ktorý platia klasifikačné znaky stanovené pre izbu a objekt nasledovne:

  1.  vybavenosť podľa objektu,
  2.  hygienické zariadenie podľa izby,
  3.  vstupné priestory podľa izby,
  4.  výmena bielizne rovnako ako pre izbu alebo objekt.

            Výrobná ekologická multifunkčnosť poľnohospodárstva a lesníctva a požiadavka trvalej udržateľnosti pôdy – územia (krajiny) problém nevyriešia, hoci na  riešení progresívneho vývoja vidieckeho turizmu a agroturizmu majú významný podiel. Trvalo udržateľné využívanie pôdy, krajiny a ochrany územia možno definovať ako priestorovú (miestnu alebo regionálnu) a časovú harmonizáciu všetkých hlavných spôsobov využitia pôdy – krajiny s minimalizovaním ireverzibilných efektov. Preto do aktivity treba povolať aj problematiku vidieckeho turizmu a agroturizmu so zohľadnením hlavných úloh (funkcií) pôdy – územia podľa odporúčania Rady Európy:

  1. Výroba biomasy v poľnohospodárstve a lesníctve.
  2. Filtrácia, pufrácia a transformačné aktivity medzi atmosférou, podzemnými vodami a rastlinným krytom, ochrana environmentu a osobne ľudí prostredníctvom protektovania potravinového reťazca a zásob pitnej vody.
  3. Pôda udržiava ekologický a genetický potenciál živých organizmov (biodiverzita druhov).
  4. Pôda poskytuje priestor pre technické, priemyselné a socio-ekonomické štruktúry a ich rozvoj pre stavebníctvo, dopravný systém, športové a rekreačné ustanovizne, priemysel a pod.
  5. Pôda je zdrojom surovín a slúži aj ako rezerva vody a energie.
  6. Pôda je kultúrnym dedičstvom, formuje základnú časť krajiny (jej vzhľadu), v ktorej žijeme, udržuje paleontologické a archeologické bohatstvo vysokej hodnoty pre poznanie histórie Zeme a ľudstva.

           

Obr. 2  Vidiecky turizmus, agroturizmus a vinárske aktivity v regiónoch turizmu na Slovensku

 

Zdroj: KEREKEŠ, J.: Vidiecky cestovný ruch a agroturistika v procese investovania a spájania [elektronický zdroj]. [S.L.] : 1000 knih – vydajte si knihu online, 2017, Slovenská ekonomická knižnica EU v Bratislave

            Rozvíjaním vidieckeho priestoru dôjde k značnému rastu záujmu o bývanie v sídlach a územiach s dobrým životným prostredím v menších lokalitách. Priestorové efekty týchto trendov sa prejavia pozitívne v dedinách a v menších mestách. Odrazí sa to v potrebe revitalizovať, zlepšovať podmienky pre nadsídelnú kooperáciu a začleňovanie vidieckych sídiel do regionálnych a nadregionálnych vzťahov, diverzifikovať ekonomickú základňu vidieka. Žiadúce bude klásť dôraz aj na zavádzanie nových informačných, komunikačných a digitalizačných technológií, biotechnológií a pod. na vidieku.

            Potenciál pre rozvoj vidieckeho turizmu a agroturizmu v regiónoch turizmu predstavujú aj dediny so zachovanou tradičnou architektúrou chránené ako pamiatkové rezervácie (napr. Vlkolinec, Ždiar, Osturňa, Podbiel, Čičmany, Špania Dolina, Štiavnické Bane, Plavecký Peter, Brhlovce). Pretože tento hlavný druh turizmu sa dotýka realizovateľnosti vo viacerých ústredných orgánoch štátnej správy, je potrebné koordinovať aj činnosť zainteresovaných orgánov a organizácií.

            Svetová organizácia turizmu (UNWTO), ako vládna organizácia OSN na svojom 70. Valnom zhromaždení (dňa 22.12.2015) v rámci všeobecnej 2030 Agendy pre trvalo udržateľný rozvoj a trvalo udržateľného rozvoja cieľov (SDGs), si vzala za cieľ podporiť zmeny v politike, obchodných praktikách a správania spotrebiteľov smerom k udržateľnejšiemu odvetviu turizmu. „Úlohou twittera #IYSTD2017 je podporovať turizmus formou digitalizácie v kľúčových oblastiach, ako sú:

  • Inkluzívny a udržateľný hospodársky rast.
  • Sociálne začlenenie, zamestnanosť a znižovanie chudoby.
  • Účinné využívanie zdrojov, ochrana životného prostredia a zmeny klímy.
  • Kultúrne hodnoty, rozmanitosť a dedičstvo.
  • Vzájomné porozumenie, mier a bezpečnosť.

       Vidiecky turizmus a agroturizmus na Slovensku sa stáva relatívne staronovou produktovou skupinou, resp. hlavným druhom turizmu hlavne v  horských,  podhorských i nížinných oblastiach. Prínos možno vymedziť z viacerých hľadísk:

  • umožňuje využiť a zhodnotiť danosti vidieckeho prostredia, a to pri pomerne nízkej finančnej náročnosti,
  • vytvára nové pracovné príležitosti pre podnikateľa a jeho rodinu, prípadne pre zamestnancov pri starostlivosti o turistov,
  • stabilizuje obyvateľstvo vo vidieckom sídle, odbúrava zbytočne vysokú každodennú mobilitu za prácou vo väčších sídlach a mestách,
  • vytvára podmienky na zachovanie tradičného a typického osídlenia vidieka podľa miestnych zvyklostí, na zachovanie typického prostredia, krajinotvorných a ekologických funkcií dediny, ako aj mesta a regiónu turizmu,
  • umožňuje po úprave využívať existujúcu materiálnu základňu vo vlastníctve súkromných osôb a poľnohospodárskych družstiev, ktorá by sa inak nevyužívala,
  • napomáha obnove a rozvoju dediny formou získania finančných prostriedkov z príjmu zo služieb v turizme,
  • vytvára zaujímavú možnosť prípravy stravy pre turistov z čerstvo vypestovaných vlastných domácich poľnohospodárskych produktov,
  • má pozitívny vplyv na regionálny rozvoj,
  • má pozitívny vplyv aj na platobnú bilanciu a rozvoj turizmu na Slovensku.

            Územia na Slovensku majú rôznorodý prírodný a kultúrny potenciál, ktorý je možné využiť aj v prospech rozvoja rôznych produktových skupín turizmu. V tomto prípade je dôležitá lokalizácia vidieka a dedín, ktoré majú nížinný, podhorský a horský charakter. Tým je dané aj ich rekreačné zázemie a miestna kultúra. Dediny nachádzajúce sa v rekreačne hodnotnom prostredí s vhodnou urbanistickou štruktúrou a ľudovou architektúrou (kompaktné sídla, rozptýlené osídlenie- osady, samoty, lazy) možno pokladať za potenciálnu rezervu rozvoja miestneho vidieckeho turizmu a agroturizmu. Rekreačný, kultúrny a krajinný potenciál týchto územných oblastí tvorí súčasť produktu vidieckeho turizmu a agroturizmu, ktorý je predmetom ponuky väčšiny subjektov pôsobiacich v turizme na Slovensku.

LITERATÚRA A CITÁCIE

[1]   EHRLICH, K..: Countryside Tourism in Europe, EuroGites presentation, 2014

[2]  KEREKEŠ, J.: Kúpeľníctvo a jeho význam v turizme, Bratislava : Weltprint, 2018. 285 s.

ISBN 978-80-973035-1-8

[3] KEREKEŠ, J.: Vidiecky cestovný ruch a agroturistika v procese investovania a spájania [elektronický zdroj]. [S.l.] : 1000 kníh – vydajte si knihu online, 2017. Slovenská ekonomická knižnica EU v Bratislave

[4] Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za rok 2017, MPRV SR

[5] Stratégia rozvoja cestovného ruchu SR do roku 2020, 2013, MDV SR, Bratislava, [online]. 2016. Dostupné na internete: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/legislativa-a-koncepcne-dokumenty/koncepcne-dokumenty/strategia-rozvoja-cestovneho-ruchu-do-roku-2020

[6] Vyhláška MH SR č. 277/2008 Z. z. ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried

[7] Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov

[8] Zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

V Bratislave, 11.01.2019                                                                  Ing. Juraj Kerekeš

                                                                                                   odborník z praxe v turizme

                                                                                                 osobnosť cestovného ruchu SR