Ciele pôdoochranných technológií boli položené už v počiatkoch ich zavádzania do poľnohospodárskej praxe v 30. rokoch minulého storočia v USA a v Kanade. Medzi najdôležitejšie patria ekonomické (znižovanie nákladov na pestovanie), obmedzenie vodnej a veternej erózie, dodržanie agrotechnických termínov (obrábanie, sejba) a kvality pri nízkych energetických vstupoch.

Treba si hneď na začiatok povedať, že tieto technológie sú také, ktoré zanechávajú pôdu pokrytú na viac ako 30%. Na rozdiel od nich za minimalizačné sa považujú technológie, pri ktorých zostáva po sejbe 15 – 30% povrchu pôdy pokrytého rastlinnými zvyškami.


          Pôdoochranné technológie obrábania pôdy delíme na:

  1. Technológia sejby do neobrobenej pôdy (No – till) -pôda sa pred sejbou a ani počas vegetácie neobrába, osivo sa vysieva špeciálnou sejačkou schopnou siať do neobrobenej pôdy, prípadne sa ňou zapravujú aj priemyselné hnojivá. Buriny sa ničia chemicky.
  1. Nastielacia technológia obrábania pôdy (Mulch – till) – v USA najrozšírenejší pôdoochranný systém. Pôda sa pred sejbou obrobí tzv. podrezaním strniska, pri ktorom sa povrch pôdy nadvihne, avšak podrezané strnisko alebo pozberové zvyšky iných rastlín zostávajú na povrchu pôdy. Po sejbe špecálnymi sejačkami zostáva 30 – 60 % povrchu pôdy pokrytých rastlinnými zvyškami.
  1. Technológia sejby do hrobkov (Ridge – till) – technológiu bez základného obrábania pôdy. Osivo (kukurica, sója) sa seje do tej istej hrobličky (riadku) ako v predchádzajúcom roku. Medziriadok sa ošetruje plečkami a pri poslednom plečkovaní sa rastliny ohrnú. Zvyšky rastlín sa zrezané nechávajú na povrchu pôdy. Po sejbe zostáva 40 – 70 % povrchu pôdy pokrytých rastlinnými zvyškami.
  1. Pásové obrábanie pôdy (Strip – till) – pôda sa pred sejbou neobrába. Seje sa do neobrobenej pôdy. V priebehu vegetačného obdobia sa pôda podľa potreby mechanicky obrába v úzkych pásoch.

 

Nastielacia technológia, kukurica

 

Uplatňovanie pôdoochranných technológií v podmienkach SR je komplikované. Spomedzi pôdoochranných technológií sa prakticky i keď len v obmedzenej miere využívajú No – till a Mulch – till systémy. Je možné sa skôr stretnúť s redukovanými, resp. minimalizačnými technológiami. Pri nich ide o redukciu počtu mechanických zásahov
a intenzity obrábania pôdy, kedy sa využíva spájanie operácií, napr. predsejbová príprava pôdy súčasne so sejbou, prípadne pri sejbe sa môžu aplikovať hnojivá alebo pesticídy (viacfunkčné stroje a agregáty).

Pri pôodochranných technológiách naďalej pretrváva nedôvera voči ich používaniu. Je pravda, že orba má svoje nesporné klady, no pokiaľ môžeme použiť pôdoochranné technológie netreba sa im brániť. Tieto technológie sa javia, i v kontexte predpokladaných klimatických zmien, ako perspektívne.

Pôdoochranné technológie sú komplexný systém, ktorý je nutné  uplatňovať poctivo a v priebehu viacerých rokov. Nedodržanie technologickej disciplíny vedie k rozčarovaniu a k ústupu od tejto technológie. Treba si však uvedomiť, že to či  technológia pôjde alebo nie je najmä v rukách pestovateľa. Pôdoochranné technológie však majú budúcnosť a ich väčšie uplatnenie sa je iba otázkou času.

Na záver treba povedať, že pri dodržaní všetkých podmienok, ktoré si táto technológia vyžaduje je možné, tak ako to potvrdzujú už i mnohí pestovatelia na Slovensku, uchovať požadované pôdno – ekologické parametre, dosiahnuť vysoké úrody pri dodržaní optimálnej kvality a zaujímavých číslach ekonomickej rentability pestovania.

Ing. Rastislav Bušo, PhD. – Ing. Roman Hašana, PhD.

NPPC – VÚRV Piešťany