Tento rok plánujú Štátne lesy TANAP-u na území, ktoré majú vo svojej správe, vysadiť približne tristotisíc sadeníc. Len v rámci jarného zalesňovania by v najbližších týždňoch malo v Tatranskom a Pieninskom národnom parku pribudnúť viac ako 265-tisíc stromčekov. 

Dnes lesníci začali s vyzdvihovaním voľnokorenných sadeníc buka a javora horského, ktoré vypestovali v Stredisku genofondu drevín v lokalite Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline. Odtiaľ ich postupne porozvážajú do jednotlivých ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP-u, ktoré sa nachádzajú od Oravy až po Červený Kláštor.

„So zalesňovacími prácami by sme chceli začať na budúci týždeň, všetko však závisí od počasia. Keďže meteorológovia na najbližšie dni avizujú výrazné ochladenie, sadenice ostanú zatiaľ uskladnené v snehových jamách, ktoré im zabezpečia ideálne podmienky na to, aby vydržali čo najdlhšie vo vegetačnom pokoji,“ vysvetľuje Radoslav Žlkovan z Odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u. 

Na obnovu lesných porastov lesníci používajú výlučne sadenice, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít Tatranského či Pieninského národného parku. V drevinovom zložení budú mať tento rok najvyššie zastúpenie jedľa, smrek, borovica a smrekovec, okrem nich však pribudnú aj brest, javor, buk a jelša. Od jari do jesene plánujú lesníci vysadiť približne tristotisíc sadeníc na ploche zhruba 136 hektárov, zamerať sa chcú predovšetkým na oravskú časť Tatranského národného parku, kde plánujú rozdistribuovať viac ako stodvadsaťtisíc sadeníc. „Práve Orava bola počas posledných piatich rokov najviac atakovaná vetrovými a následne aj podkôrnikovými kalamitami, takže je logické, že zalesňovacie práce sa sústredili práve do tejto oblasti,“ dodáva Žlkovan.

Umelo obnoviť sa lesníci snažia predovšetkým lokality, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje – či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materského porastu, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. Pri umelej obnove využívajú predovšetkým prirodzené zmladenie, ktoré tvorí približne polovicu z celkovej zalesnenej plochy. Dopĺňajú len tie miesta a tie druhy drevín, ktoré sa nedokážu prirodzene obnoviť. Pri tom, samozrejme, reflektujú aj prichádzajúce globálne otepľovanie, ktoré pravdepodobne ovplyvní drevinové zloženie na jednotlivých stanovištiach. Prirodzené zmladenie prípravných drevín ako jarabina, breza či osika ponechávajú v porastoch. Výsledkom takéhoto snaženia by mal byť vekovo, druhovo a priestorovo diferencovaný les, ktorý dokáže lepšie odolávať extrémom počasia či prírodným katastrofám a zároveň je schopný plnohodnotne plniť funkcie, ktoré spoločnosť od neho požaduje.

Mgr. Martina Petránová,

koordinátor vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u