Obec Štrba sa nachádza v Tatranskom regióne turizmu a skladá sa z častí Štrba, Tatranská Štrba a Štrbské Pleso, s atribútmi podhorského, horského a vysokohorského turizmu. Obec Štrba aktívne rieši čiastkové zmeny a upresnenia jej funkčného využitia aj s jeho jednotlivými priebežnými úpravami v súlade so schválenou urbanistickou koncepciou funkčného a priestorového usporiadania územia.  Prevažná časť návrhov na zmenu územného plánu sa týka občianskej a technickej vybavenosti územia. Aktuálne spracovanie územného plánu aj s čiastkovými spresneniami s cieľom jeho efektívnej realizácie je riešený tak, aby obec Štrba bola obývanejšia, mobilne dostupnejšia, rekreačnejšia, modernejšia a krajšia.

Monitorovanie mestského/obecného turizmu spôsobom udržateľným uprednostňuje rozvoj relevantných a aktuálnych cieľov. Systematické, včasné a pravidelné meranie a monitorovanie využívania zdrojov a lepšie pochopenie vplyvu turizmu je možné charakterizovať v deviatich oblastiach – sezónnosť; zamestnanie; ekonomické výhody; správa vecí verejných; miestna spokojnosť; zvládanie energie; vodné hospodárstvo; nakladanie s odpadovými vodami (splaškami) a s pevným odpadom. Turizmus by mal byť plne integrovaný v širšej mestskej/obecnej agende ako prostriedok na zabezpečenie príspevku k inkluzívnemu, odolnému a trvalo udržateľnému rozvoju.

Zmeny a doplnky č. 2/2020 ÚPN obce Štrba s jeho aktuálnymi inováciami rešpektuje schválené atribúty Prešovského samosprávneho kraja [1]. Zároveň v spojení so zákonom č. 91/2010 Z. z. o podpore turizmu v kontexte s jeho zmenami a doplnkami s účinnosťou od 25.04.2020 sa ustanovuje, že produktom turizmu je súbor služieb, ktoré produkuje a ponúka cieľové miesto, podniky a inštitúcie, ktoré majú schopnosť uspokojiť potreby návštevníkov a vytvoriť tak komplexný súbor zážitkov. Takisto uvádza, že na prenocovanie fyzickej osoby (napr. návštevníka, turistu) v zariadení poskytujúcom služby prechodného ubytovania (napr. hotel, penzión, apartmánový dom) ktoré prevádzkovateľ prihlásil do štatistickej evidencie sa odvádza obci miestna daň za ubytovanie. Základná urbanistická koncepcia návrhu na zmeny a doplnky č. 2/2020 územného plánu obce Štrba nadväzuje na platnú koncepciu rozvoja obce Štrba. Vytvára priestor pre modernizáciu a inováciu občianskej vybavenosti, technickej infraštruktúry, ochrany životného prostredia, efektívneho využitia jednotlivých území a trvalo udržateľný rozvoj obce Štrba v spojení s rozvojom turizmu na Slovensku.

Časť Štrba s atribútmi podhorskej oblasti popri tradičnej poľnohospodárskej výrobe významne zaznamenáva zvýšenie návštevnosti turistami, rozvoj rekreácie a turizmu. Transformácia bývalého obchodu na ulici SNP z objektu občianskej vybavenosti na objekt turizmu sa mierne zväčší kapacita týchto zariadení v tejto časti obce. Rozšírením objektu s prípadným turistickým informačným centrom sa umožní operatívnosť a dostupnosť k informáciám pre turistov, domácich i zahraničných návštevníkov.  Budova obecného úradu s čiastočnou zmenou na polyfunkčný objekt s 10 nájomnými bytmi pozitívne posilní občiansku obslužnosť a dostupnosť pre obyvateľov. Doplnenie výstavby účelovej komunikácie a obslužnej komunikácie k existujúcej zástavbe umožní väčšiu mobilitu obyvateľov a turistov s napojením sa na navrhovanú výstavbu samostatných cyklistických cestičiek pozdĺž ciest III. triedy v smere na Lučivnú, Šuňavu a Važec.

Časť Tatranská Štrba s atribútmi horskej oblasti sa v prvopočiatkoch rozvíjala ako rekreačná osada. Neskôr sa skvalitnila sieť komunikácii, vrátane preloženia cesty E 18. Svoj najväčší rozvoj zaznamenala pred vyše 50 rokmi, kedy sa konali Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach (MS 1970). Vtedy bola obnovená zubačka, benzínová pumpa a bolo vybudované sídlisko Lieskovec i autokemping. V súčasnosti je Tatranská Štrba moderná časť obce s infraštruktúrou a rozvíjajúcou sa výstavbou. V tejto časti je navrhnutých niekoľko vzájomných zámien malých funkčných plôch bývania v rodinných domoch alebo bytových domoch a verejnej zelene (na Horskej a Lesnej ulici) a v okolí objektov penziónu Štrba a objektu verejnej správy, ktoré zvýšia funkčnosť daného územia. Takisto vytvára priestor pre komfortnejšie a modernejšie ubytovanie obyvateľov s trvalým alebo prechodným pobytom s prípadnou možnosťou uplatňovania formy ubytovania AirBnB pre turistov s krátkodobým pobytom s povinnosťou vlastníka bytu nahlasovaním dĺžky nájmu obecnému úradu a platby za poskytnutý nájom. V turistickom svete sú takéto nájomné byty samozrejmosťou. Takisto prestavbou bývalej materskej školy obec získa úver zo ŠFRB vo výške 65% a  štátnu dotáciu vo výške 35% z celkových nákladov na zriadenie 10 nájomných bytov [2]. Zmena pôvodne už „historickej“  ubytovacej časti motorestu Sosna na bytový dom umožní zmodernizovať a fyzicky priblížiť bývanie zamestnancov pracujúcich v zariadeniach a službách v časti Štrba a Štrbské pleso a časť motorestu by mohla byť zmenená na výhradne karavanové ubytovanie turistov. Významnou modernizáciou bude v roku 2021 dohotovenie rekonštrukcie trate ozubnicovej železnice, tzv. Tatranskej zubačky. Predmetom modernizácie je aj dodanie piatich vozidiel vybavených wi-fi. Najdôležitejším parametrom je hybridný pohon (ozubnicový aj adhézny), ktorý umožní novým vozidlám jazdiť na trati ozubnicovej železnice (Štrba – Štrbské Pleso) ako aj na „normálnych“ koľajniciach, teda na tratiach tatranských elektrických železníc (Štrbské Pleso – Starý Smokovec – Poprad/Tatranská Lomnica).

Časť Štrbské Pleso s atribútmi vysokohorskej oblasti bola vždy integrálnou súčasťou obce Štrba a jej obyvateľov. Uplynulo už 50 rokov odkedy na Štrbskom Plese sa konali majstrovstvá sveta v severských lyžiarskych disciplínach, pričom odvtedy málo boli modernizované a inovované podmienky občianskej a technickej infraštruktúry adekvátne 21. storočiu. Nedostatočná infraštruktúra, schátrané budovy, nevhodné parkovanie, nemoderný verejný priestor a prostredie pre služby návštevníkom, turistom a domácim obyvateľom sú pred zahraničnými turistami „hanbou“ a pred domácimi turistami „sklamaním“. Štrbské pleso je klenotom a súčasťou obce Štrba, nachádzajúce sa na území TANAP-u so susediacim mestom Vysoké Tatry, ktoré má príslušné mestské privilégia a podmienky. Nadradený Územný plán Prešovského samosprávneho kraja stanovil, že pri rozvoji turizmu je nutné rešpektovať prioritu prírodného prostredia. Takisto stanovil, že je potrebné zvyšovať kvalitu už existujúcich stredísk/centier turizmu na území TANAP-u bez ich výrazného plošného rozširovania s dôrazom na limity únosnosti územia.

Štrbské Pleso s prirodzenými predpokladmi pre vysokohorský turizmus s celoročným využitím a najvyššie položenou časťou obce na Slovensku v pohorí Vysokých Tatier sa nachádza na južnom brehu jazera Štrbské pleso v nadmorskej výške 1346 m n. m.. Po druhej svetovej vojne sa začali presadzovať snahy o odčlenenie území podtatranských obcí a vytvorenie mesta Vysoké Tatry. Obec Štrba sa od r. 1990 usilovala o nápravu tejto krivdy spôsobenú na občanoch a uplatnila si nárok na vrátenie pôvodného historického katastrálneho územia Štrbského Plesa. Dňa 03.05.2007 bol ukončený dlhoročný spor o jeho navrátenie rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Týmto bolo zavŕšené 17-ročné úsilie o odstránenie historickej krivdy a prinavrátenie nehnuteľností vo vlastníctve Štrbiančanov, ktorí si veľmi ochraňujú jedinečnosť a skvost Tatier, najmenších veľhôr na svete.

Štrba, časť Štrbské Pleso – jazero, foto: pixabay

Štrbské Pleso sa tak stalo časťou obce Štrba a jeho vývoj prebieha v spojení s vysokohorským komplexným strediskom turizmu. Doplnením plochy a výstavba dvoch objektov verejných WC na východnej a západnej strane Štrbského plesa bude odstránená z turistického chodníka viditeľnosť „holých zadkov a podpapiernikov“ a zabezpečí sa hygiena a ochrana zdravia pre návštevníkov a turistov. Rozšírenie plochy a zariadení turizmu pre wellnessovú časť ubytovacieho zariadenia prípadne aj s bazénom pre plavcov jednoznačne umožní absolvovať v súčasnosti celosvetovo významne požadované wellness procedúry a aktivity pre pozitívny stav zdravia jedinca vyjadrený prostredníctvom úrovne kvality života a pocitu pohody. Lyžiarska zjazdovka pri ubytovacom zariadení Helios vyžaduje obnovu v rámci zimného turizmu a pri uplatňovaní aktívneho Nordic Walking v lete adekvátne spojí a doplní wellness aktivity a požiadavky k ozdraveniu turistu v zdraviu vhodnom prírodnom klimatickom prostredí v produktovej skupine Kúpeľníctva v turizme. Obnovenie parkovacieho priestoru spájajúceho nové miestne komunikácie je významne vhodné pre centralizovanie automobilovej dopravy vo vysokohorskom komplexnom stredisku turizmu, ktoré umožňuje turistom s ťažším výstrojom a výzbrojom pokračovať peši po turistických chodníkoch a trasách, kamenných a lesných chodníkoch, ako aj tatranskej magistrále s exkluzívnymi výhľadmi a výstupmi na tatranské sedlá, horské chaty, plesá alebo štíty.

Štrba, časť Štrbské Pleso – Slepé pleso, foto: Juraj Vrabec

Účelová komunikácia k Slepému plesu, parkoviská, plochy pre turizmus, napr. Nové Štrbské Pleso, chodníky pre peších, Mlynické Lúky – Koliba – Helios – Námestie MS 1970 – nad centrálnym parkoviskom a pod., prepojí a zjednoduší mobilitu turistov v rozvíjajúcom sa európsky porovnateľnom komplexnom stredisku turizmu. V rámci zmien a doplnkov aktualizovaná koncepcia zásobovania pitnou vodou formou nového vodojemu (vodný zdroj) pre aktuálne potreby Štrbského Plesa je významne potrebná z hľadiska dodržiavania hygieny a ochrany zdravia návštevníkov a turistov. Voda je nevyhnutne potrebná pre život a tvorí 50 až 70% ľudského tela, bez vody nie je život, pričom „voda je pre zdravie a pohyb pre pohodu“.

Vo veci zmien, doplnkov, rozšírenia alebo vybudovania komplexného strediska turizmu možno vymedziť, že:

  • investičným zámerom je projekt počiatočnej investície zameraný na vybudovanie nového komplexného strediska turizmu alebo rozšírenie existujúceho komplexného strediska turizmu,
  • komplexným strediskom turizmu je zariadenie poskytujúce najmenej tri služby v turizme, napríklad ubytovacie služby, stravovacie služby, doplnkové služby – lyžovanie, kúpanie, športovo-relaxačné služby, kultúrno-poznávacie služby, ktoré tvoria jeden celok v jednej lokalite,
  • rozšírením existujúceho komplexného strediska turizmu nárast poskytovania služieb v hodnotovom alebo objemovom vyjadrení najmenej o 15 % v porovnaní s priemerom za posledné tri finančné roky, ktoré bezprostredne predchádzajú finančnému roku, v ktorom bol investičný zámer doručený Ministerstvu dopravy a výstavby SR, ak zároveň vedie k vytvoreniu minimálneho počtu nových pracovných miest.

Obec Štrba so zväčšujúcim sa počtom obyvateľov aj s jej časťami Štrba, Tatranská Štrba a Štrbské Pleso si vyžaduje upraviť verejné priestranstvo slúžiace na všeobecné užívanie prístupného verejnosti bez obmedzenia a ohľadu na vlastnícke vzťahy, komplexne primerane zmeniť, revitalizovať, budovať a inovovať v spojení s udržateľným rozvojom kvality života v obci. Atribúty územia obce Štrba, časti Štrbské Pleso spĺňajú atribúty Turizmu pre zdravie v zmysle prieskumu segmentu turizmu pre zdravie [3].  V oblasti vhodného klimatického prostredia možno konštatovať, že – Turizmus pre zdravie – zaujal celosvetovú, resp. aspoň európsku potrebu uplatňovania tejto produktovej skupiny turizmu, ktorá ako primárna motivácia prispieva k telesnému, duševnému a blahobytnému stavu turistov prostredníctvom zdraviu prospešných a wellnessových aktivít predmetného kreatívneho turizmu a uplatňovania vhodnej zamestnanosti obyvateľov. Obec Štrba sa od r. 1990 usilovala o vrátenie pôvodného historického katastrálneho územia Štrbského Plesa. Dňa 3. mája 2007 bol ukončený dlhoročný spor o jeho navrátenie rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v prospech obce Štrba a Štrbské Pleso sa tak stalo časťou obce Štrba.  Nespochybniteľne Michal Sýkora, starosta obce Štrba, spolu aj s obyvateľmi Štrbiančanmi zabraňujú zdevastovať bohatstvo i jedinečnosť územia Štrbského Plesa pri dodržaní cieľov jeho udržateľného rozvoja. Nevhodná petícia za zastavenie zmien a doplnkov č. 2/2020 uvedených v návrhu územného plánu obce Štrba s podporou Asociácie prírodného turizmu, neziskovej organizácie a občianskeho združenia je neopodstatnená, nekvalifikovaná a proti udržateľnému rozvoju predmetného územia. „Prírodný turizmus“ neexistuje zaradiť do strategicky záväzných produktových skupín turizmu na Slovensku a takáto klasifikácia je nevhodná, zavádzajúca a vyvolávajúca precedens.

Zmeny a inovácie v území obce Štrba môžu byť uplatňované aj s dodržiavaním cieľov a priorít udržateľného rozvoja turizmu v kontexte cieľov Svetovej organizácie turizmu (UNWTO) v súčinnosti s cieľmi svetovej Organizácie spojených národov (OSN) – Agendy 2030. Podľa definície UNWTO pre cieľ 11 – udržateľné mestá a komunity (urobte mestá, obce a ľudské osady bezpečné, odolné a udržateľné) – môže turizmus rozvíjať obecnú/mestskú infraštruktúru a dostupnosť, podporuje regeneráciu, zachováva kultúrne a prírodné dedičstvo a aktíva, na ktorých závisí turizmus [4]. Investície do zelenej infraštruktúry (účinnejšia doprava, zníženie znečistenia ovzdušia) vedú k múdrejším a zelenejším obciam/mestám a to nielen obyvateľom, ale aj turistom.

UNWTO každoročne významne upozorňuje na spoluprácu v turizme, posilňovanie svetového mieru, ochranu prírody a kultúrneho dedičstva, znižovanie chudoby a nezamestnanosti vo svete a zlepšovanie kvality života. Už v roku 2019 upozornil a vyzval uskutočňovať riešenia zamerané na „Turizmus a pracovné miesta: lepšia budúcnosť pre všetkých“.

Prerokovanie nadštandardne transparentne viacej krát návrhu zmien a doplnkov č. 2/2020 územného plánu obce Štrba vrátane osobných stretnutí kompetentných orgánov a odborníkov predurčujú harmonizáciu pozitívnych navrhovaných zmien a doplnkov v prospech krajšej obce Štrba. Z pohľadu kvality života obyvateľov obce Štrby a jej častí, ako aj rozvoja podhorského, horského a vysokohorského turizmu, je nutné zmeniť, doplniť, modernizovať a inovovať infraštruktúru, uplatňovať vhodné ubytovacie zariadenia pre obyvateľov i turistov, ako aj dobudovať verejno-prospešné služby k spokojnosti obyvateľov i návštevníkov – turistov – do maximálnej miery obsiahnutých v návrhu zmien a doplnkov predmetného územného plánu obce Štrba. Je to veľká príležitosť na zvýšenie zamestnanosti v príslušnej lokalite a obnovenie verejného priestranstva pri uplatňovaní vlastných finančných zdrojov, ako aj viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 vrátane Nástroja EÚ pre budúce generácie. Turizmus pre zdravie sa v súčasnosti považuje za vznikajúci, globálny, komplexný a rýchlo sa meniaci turistický segment, ktorý musí byť vo väčšej miere pochopený, aby sa využili príležitosti a lepšie riešili výzvy. Vychádza sa z predpokladu, že v čase ekonomického prepadu spôsobeného pandémiou Covid-19, aký EÚ doteraz nepoznala, je potrebné investovať, a týmto podporiť rast, zachovanie pracovných miest a zároveň modernizovať ekonomický model EÚ v súlade s výzvami a cieľmi v oblasti životného prostredia, zamestnanosti a digitalizácie v prospech ľudí. V opačnom prípade budú domáci turisti „utekať“ za hranice, napr. do rakúskych Álp a domáci obyvatelia z dôvodu nezamestnanosti sa presúvať za prácou do väčších miest alebo zahraničia. Harmonizácia zmien a doplnkov územného plánu obce Štrba s efektívnym uplatňovaním revitalizácie, inovácie a modernizácie občianskej infraštruktúry, technickej infraštruktúry a turistických služieb bude realizovateľná v rámci odolnosti a udržateľného rozvoja komplexného strediska turizmu v jedinečnom prostredí na Slovensku.

Literatúra:

[1]  Územný plán obce Štrba, Zmeny a doplnky č. 2/2020, Ateliér Urbeco, s.r.o., Sprievodná správa,       apríl 2020

[2]  Štrbské noviny č. 7/8, august 2020, ročník IX.

[3] Štúdia „Prieskum turizmu pre zdravie – zhrnutie“ (Exploring Health Tourism – Executive     Summary), ktorú pripravila Svetová organizácia turizmu (UNWTO) a Európska komisia pre  cestovný ruch (ETC) s podporou Medzinárodného lekárskeho cestovného denníka Laing Buisson International, 2018.

[4] World Tourism Organization (2020), UNWTO Recommendations on Urban Tourism, UNWTO,    Madrid, DOI: https://doi.org/10.18111/9789284422012  

 

V Bratislave 09.11.2020                                                              Ing. Juraj Kerekeš

                                                                                                 odborník z praxe v turizme

                                                                                               osobnosť cestovného ruchu SR