Chov hovädzieho dobytka a následnú produkciu mlieka na Slovensku postihla personálna kríza. Producenti surového kravského mlieka ju naplno pociťujú posledné dva roky a zdá sa, že situácia sa bude ešte zhoršovať. “Vekový priemer zamestnancov v poľnohospodárskych subjektoch nám neustále rastie. Staršia generácia odchádza do dôchodku a náhrada v podobe mladších ročníkov neprichádza. Jedným z dôvodov je, že ľudia ešte stále žijú v utkvelej predstave z minulosti, keď sa hlavne práca v živočíšnej výrobe považovala za niečo menejcenné bez potreby mimoriadnych vedomostí. Je ťažké vykoreniť tieto fixné idey z myslenia ľudí a nahradiť ich faktom, že v tejto oblasti sú už dnes potrební šikovní a múdri ľudia so znalosťami od morfológie zvierat, cez najnovšie systémy ustajnenia, výživy, genetiky, reprodukcie až po počítačové a automatické systémy dojenia a kŕmenia,” priblížila Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM). 

Upozornila, že podľa vyjadrení viacerých predstaviteľov SZPM je záujem o prácu pri výrobe mlieka minimálny. Pritom dôvodom už nie je na prvom mieste ani výška mzdy, ale skôr časová náročnosť práce a nízky spoločenský status. Zhodli sa na tom, že v tomto smere je potrebné v  spoločnosti vyvrátiť mýty, ktoré v nej kolujú, a ukázať pravdivý obraz o chove hovädzieho dobytka a výrobe mlieka. Tento sektor potrebuje mladých, stredoškolsky aj vysokoškolsky vzdelaných a počítačovo zručných ľudí.

“Spoločnosť Agrocoop Imeľ, ktorá ročne vyrobí 7,2 milióna litrov mlieka, vstúpila pred dvoma rokmi do duálneho vzdelávania. Každý rok absolvujem stretnutie s rodičmi žiakov ôsmych a deviatych ročníkov základných škôl vo viacerých obciach okresu Komárno. Vysvetľujem im, ako sa práca v živočíšnej výrobe za posledné roky zmenila alebo aké je u nás v spoločnosti finančné ohodnotenie. Napriek tomu záujem o štúdium daného smeru zo strany žiakov a ich rodičov nie je. Sme síce zaradení v duálnom vzdelávaní, ale študentov nemáme žiadnych,” priblížil Alexander Pastorek, riaditeľ spoločnosti Agrocoop Imeľ a predseda SZPM.

Podľa Pastoreka ešte stále sú v regióne Komárna priemyselné subjekty, kde zamestnanci zarobia len približne 600 eur. “U nás narástol priemerný plat ošetrovateľov alebo dojičiek skokovo a aktuálne dosahuje takmer 1200 eur. Samozrejme, naši spolupracovníci si takúto mzdu zaslúžia. Problém však nastáva už v prípade minimálneho poklesu ceny mlieka. Vtedy sa dostávame do vážnych problémov a musíme straty vykrývať z iných oblastí,” priblížil Pastorek.

V čase ekonomickej konjunktúry poľnohospodári podľa SZPM v priemyselne rozvinutých regiónoch často trpia nedostatkom pracovnej sily. V niektorých regiónoch Slovenska je situácia už taká vážna, že sa agropodnikateľom na zverejnený inzerát s ponukou práce neozve ani jeden záujemca.

Pokiaľ nedostatok pracovníkov vo výrobe je v niektorých farmách na Slovensku kritický, postupne sa zhoršuje aj situácia v oblasti špecialistov, napríklad zootechnikov. “Pokiaľ v 80. a 90. rokoch ešte končili programy zamerané na živočíšnu výrobu stovky absolventov, tak aktuálne hovoríme o desiatkach. V minulom akademickom roku končilo dva študijné programy manažment živočíšnej výroby a výživa zvierat a krmivárstvo spolu 41 absolventov. V aktuálnom akademickom roku to bude 54 absolventov,” hovorí Milan Šimko, prorektor pre vzdelávanie na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Podľa jeho slov záujem o zootechnikov z poľnohospodárskej praxe je veľký a s predstaviteľmi SPU v Nitre komunikujú ešte v období pred ukončením štúdia. Podľa Šimka je bežné, že študenti už v poslednom roku štúdia majú dohodnutú prácu v prvovýrobe.

Problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily je podľa SZPM vážny, chovatelia k nemu pristupujú zodpovedne. “Medzi podnikmi prvovýroby mlieka sú z hľadiska dostupnosti pracovnej sily dosť veľké regionálne rozdiely. Miernu výhodu majú podniky hospodáriace v podhorských a horských oblastiach, kde nie je až taký záujem o investície zo strany investičných spoločností. Dá sa povedať, že tam je ponuka pracovnej sily vyššia. Naopak, podniky v nížinných oblastiach sa ‘bijú’ o pracovníkov so zamestnávateľmi malých aj veľkých investičných spoločností. V tomto smere musia čeliť veľkému tlaku na zvyšovanie miezd,” podčiarkla Štefániková.

“Každopádne, či už z hľadiska rozdielnych výrobných, ale i personálnych podmienok, je potrebné nastaviť aj pripravovaný systém podpory tak, aby bol vyvážený a umožnil chovať hovädzí dobytok na celom Slovensku. Lebo keď sa prestane v niektorej časti Slovenska chovať hovädzí dobytok a produkovať maštaľný hnoj, bude len otázkou času, kedy sa prestanú pestovať aj plodiny,” dodala Štefániková.

 

TASR