V roku 2020 si pripomíname 40. výročie prvého Svetového dňa turizmu. Svetová organizácia turizmu (United Nations World Tourism Organization – UNWTO) vyhlasuje významné témy na jeden rok s cieľom ich diskusného vyhodnotenia k 27. septembru v rámci Svetového dňa turizmu, napr. pre rok 2017: Trvalo udržateľný turizmus pre rozvoj; rok 2018: Turizmus a digitálna transformácia; rok 2019: Turizmus a pracovné miesta: lepšia budúcnosť pre všetkých; rok 2020: Turizmus a rozvoj vidieka. Slovenská republika sa ako suverénny štát stala plnoprávnym členom UNWTO sukcesiou 1. januára 1993.

Tohtoročný svetový deň turizmu sa oslavuje témou „Turizmus a rozvoj vidieka“ prichádzajúcou v kritickom okamihu, pretože krajiny po celom svete sa usilujú o oživenie turizmu, a to aj vo vidieckych komunitách, kde je tento sektor popredným zamestnávateľom a ekonomickým pilierom. Rastúci význam rozvoja vidieka v politickej agende po celom svete a jeho súvislosť s internou migráciou a obyvateľstvom, rozvoj infraštruktúry, celkový tlak na mestské oblasti, vytvára turizmus na vidieku dobrú pozíciu, aby zmysluplne prispel k vytváraniu príležitostí v hospodárskom, sociálnom a hodnotovom reťazci v mimomestskom prostredí. Vyhlásenie pre rok 2020 prichádza, keď národné vlády obracajú na toto odvetvie pozornosť s cieľom podporiť zotavenie následkov pandémie so zvýšeným uznaním turizmu na najvyššej úrovni OSN. Toto je  ilustrované nedávnym vydaním významného dokumentu „Policy Brief“ v oblasti turizmu od generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa, v ktorom vysvetlil, že „pre vidiecke komunity, domorodé obyvateľstvo a mnoho ďalších historicky marginalizovaných obyvateľov bol turizmus prostriedkom integrácie, splnomocnenia a generovania príjmu.“

Oslava Svetového dňa turizmu v Stupave,   foto: Juraj Kerekeš

Prvý krát v 40-ročnej histórii Svetových dní turizmu nebude oficiálnu oslavu usporadúvať jeden členský štát UNWTO. Namiesto toho národy z bloku Mercosur (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj, Čile sa pripojí ako pozorovateľ) budú ako spoloční hostitelia. Táto dohoda o spoločnom hosťovaní je príkladom ducha medzinárodnej solidarity, ktorá vedie turizmom a ktorú UNWTO uznalo za nevyhnutnú pre zotavenie. Generálny tajomník UNWTO Zurab Pololikashvili uviedol: „Turizmus na celom svete umožňuje vidieckym komunitám poskytovať pracovné miesta a príležitosti, najmä pre ženy a mládež. Turizmus tiež umožňuje vidieckym komunitám uchovať si svoje jedinečné kultúrne dedičstvo a tradície a toto odvetvie je životne dôležité pre ochranu biotopov a ohrozených druhov. Tento Svetový deň turizmu je príležitosťou na uznanie úlohy, ktorú turizmus hrá mimo veľkých miest, a jeho schopnosti budovať lepšiu budúcnosť pre všetkých.“ Turizmus na celom svete posilňuje vidiecke spoločenstvá a poskytuje pracovné miesta a príležitosti pôsobiť vo vidieckom priestore [1].

„Turizmus a rozvoj vidieka“ je ako globálny sektor turizmu v súčasnosti dôležitejší ako kedykoľvek predtým pretože čelí pandémii COVID-19. Turizmus na vidieku ponúka významné príležitosti na oživenie, podporuje vidiecke spoločenstvá čeliace krízovým hospodárskym a sociálnym dopadom pandémie. Zamerania na výhody turizmu pre vidiecke komunity sú aktuálne a dôležité:

  • Po celom svete boli zasiahnuté vidiecke komunity s významnou turistickou aktivitou
    tvrdou pandémiou COVID-19. Zrušili sa pracovné miesta a malé podniky sú v riziku, pretože cestovateľské obmedzenia zastavili turizmus.
  • Vidiecke oblasti čelia rastúcim výzvam starnutia populácie, úbytku tradičných hospodárskych činností a vyľudňovania.
  • Turizmus bol jedným z najrýchlejšie rastúcich a najodolnejších sociálno-ekonomických
    odvetví súčasnej doby.
  • Na mnohých miestach výhody turizmu vrátane zlepšenia pracovných príležitostí a
    hospodárskeho rastu sa sústreďujú najmä v mestách a v mestských oblastiach.
  • Nové technológie, inovácie a podnikanie, rastúci záujem medzi turistami požadujúcimi zážitky spojené s miestami, ktoré navštevujú, ako aj ľahšiu prepojiteľnosť a otvorenie nových príležitostí pre turizmus vo vidieckych oblastiach.
  • Kríza COVID-19 je príležitosťou na lepšie vybudovanie odvetvia turizmu a investovanie do modelov zameraných na posilnenie a angažovanosť miestnych obyvateľov a spoločenstvá, začlenenie a ochrana miestnych prírodných a kultúrnych zdrojov.
  • Koronakríza ďalej zdôrazňuje význam budovania odolnosti medzi komunitami kde turizmus predstavuje dôležitý podiel na ich príjmoch prostredníctvom produktov a turistického trhu, boja proti sezónnosti, uplatňovania sociálnej ochrany a realizovanie pridanej hodnoty zážitkami.
  • Využitie sily turizmu ako hybnej sily rozvoja vidieka zlepší odvetvie v zmysle cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030.
  • Podpora pracovných miest a ekonomík prostredníctvom cestovania a turizmu je výzva na zmiernenie následkov sociálno-ekonomického dopadu COVID-19 a urýchlenie zotavenia primárne v členských štátoch, ktoré obsahujú sériu odporúčaní zameraných na:

a) Zvládanie krízy a zmierňovanie následkov krízy.

b) Poskytovanie stimulov na zrýchlenie zotavenia.

c) Prípravu na zajtra.

UNWTO obnovu turizmu z dôvodu COVID-19 odporúča balíkom technickej pomoci [2] štrukturovaný okolo troch nasledujúcich hlavných pilierov s prepojením na ciele rozvoja turizmu Agendy 2030.

Piliere obnovenia turizmu vyvolané Covid-19

Vidiecky rozvoj v turizme vo vidieckom priestore nepozná hranice, zbližuje ľudí, utužuje vzťah k prírode a ide o najprirodzenejší pohyb človeka s upevňovaním zdravia vo vhodných prírodných klimatických podmienkach. Vzhľad dediny alebo aj mesta je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú dojem turistu a obyvateľa. Udržiavané fasády ubytovacích zariadení, obchodov, podnikov, budov, ulice bez odpadkov, upravené záhrady a parky vyvolávajú v turistovi už pri prvom kontakte s dedinou príjemný pocit, ktorý ho môže povzbudiť na predĺženie pobytu oproti pôvodnému plánu na opakované návštevy. Navyše môže odporúčať návštevu svojim príbuzným, priateľom a známym. Toto je najlacnejšia a veľmi účinná popularizácia, na ktorú sa každej dediny oplatí vynaložiť úsilie. Mnohí predstavitelia miestnej územnej samosprávy zistili, že udržiavanie a zlepšovanie vzhľadu dediny nielen uspokojovalo turistov, ale aj posilnilo hrdosť miestnych obyvateľov. K zvýšeniu aktivít v domácom turizme je možné konštatovať, že mobilizácia všetkých zainteresovaných subjektov turizmu je výnimočne dôležitá. Slovenské dediny, prímestské oblasti a prevažne vidiecke regióny pri súžití európskych národností predstavujú takto komponenty a mosty v domácom i medzinárodnom turizme na vidieku, agroturizme aj so zameraním sa na miestnu delikatesnú gastronómiu, vinárskom turizme a ďalších atraktívnych turistických aktivít vo vidieckom priestore.

Slovenský orloj v Starej Bystrici,  foto: Juraj Kerekeš

Formovanie a realizácia cieľov všestranného turizmu sa nezaobíde bez vlastného, od iných odvetví a rezortov nezávislého celoštátneho orgánu pre turizmus, ktorý by mal jeho rozvoj koordinovať. Turizmus ako najdynamickejšie priemyselné odvetvie a s tým súvisiaci regionálny rozvoj si nenárokuje výlučnosť alebo úplnosť. Dáva podnety a impulzy na jednotlivých stupňoch riadenia turizmu, pre komplexné videnie problémov tvorby a predaja produktu turizmu v našej krásnej slovenskej krajine, pre štátnu správu a územnú samosprávu, ako aj pre podnikateľov. Takisto naznačuje šírku problematiky zimnej a letnej turistiky, mestskej a kultúrno-poznávacej turistiky, kúpeľno-relaxačnej turistiky, vidieckej turistiky, kongresovej turistiky, cykloturistiky, agroturistiky, cirkevno-sakrálnej, nostalgickej, horskej, vodnej, poľovníckej, športovej, oddychovej a inej turistiky, ako aj potrebu rozsiahlej súčinnosti medziodvetvovej spolupráce inštitúcií a s tým súvisiaceho udržateľného rozvoja turizmu v Slovenskej republike.

Literatúra:

[1] News Release UNWTO, september 2020

[2] Covid-19 Tourism Recovery Technical Assitent Package, UNWTO, July 2020

 

V Bratislave 10.9.2020                                                                                Ing. Juraj Kerekeš

                                                                                          odborník z praxe v turizme

                                                                                       osobnosť cestovného ruchu SR