Zmenené spoločenské a ekonomické podmienky a prechod na princípy trhovej ekonomiky umožnili v poľnohospodárstve vznik menších podnikov a fariem. Často sa k „farmárčeniu“ vrátili ľudia, ktorí túto činnosť vykonávali v minulosti. Niektorí sa hospodáreniu na pôde však predtým nikdy nevenovali  a teraz stoja pred otázkou, čo a ako pestovať a ako zhodnotiť vyrobené produkty.

Systém striedania plodín a osevný postup určujú pôdne a prírodné podmienky daného stanovišťa  a samozrejme materiálna vybavenosť, skúsenosti a ekonomická situácia farmára. Úspešnosť podnikania v tejto oblasti sa odvíja od situácie na trhu a možnostiach predaja vypestovaných produktov. Hneď v úvode je žiaduce pripomenúť, že ak sa chce malý agropodnikateľ presadiť na trhu nesmie sa orientovať len na bežné ľahko pestovateľné poľné plodiny (obilniny, olejniny, strukoviny), ktorými dokáže plošná veľkovýroba pri vyššej produktivite práce „zaplaviť trh“. Mal by skôr premýšľať aj nad zaradením tzv. malotonážnych plodín, vyžadujúcich určité špeciálne pestovateľské prístupy, zber alebo uskladnenie.

Vzostupom záujmu o ekologicky čisté potraviny, liečivé rastliny, aromatické, tonizujúce produkty, prírodné koreniny a podobne sa otvára široké spektrum možností zaradenia netradičných plodín v osevnom postupe. Z obilnín je to napr. pšenica špalda, pseudoobilnina pohánka, zo strukovín cícer baraní, rôzne druhy fazule, z okopanín topinambur, pre veľkovýrobu „nezaujímavé“ zeleniny, liečivé rastliny a koreniny.

 

Pokiaľ  farmár hospodári bez živočíšnej výroby je potrebné zvýšiť starostlivosť  o úrodnosť pôdy zapracovávaním všetkých pozberových zvyškov a pestovaním medziplodín.

Každý návrh osevného postupu je potrebné pred jeho uplatnením v praxi podrobiť dôslednej analýze potreby osív, hnojív, agrochemikálií, strojovej a ručnej práce ako aj možnosťami skladovania a následného ekonomického zhodnotenia. Nie je jedno či si farmár musí požičať len jeden stroj, alebo je úplne závislý na technologických linkách iného pestovateľa, ktorý ich v technologických špičkách v prvom rade potrebuje sám. Nemenej dôležitá je skutočnosť či má úrodu kde uskladniť, alebo má zmluvu na jej priamu dodávku odberateľovi, resp. spracovateľovi, alebo sa produkcie „musí rýchlo zbaviť“, lebo nemá žiadne uskladňovacie priestory. Tento stav využívajú priekupníci a ponúkajú v tomto období najnižšie ceny.

Uvedené skutočnosti sú  rozhodujúce a až potom je možné riešiť otázky znášanlivosti a správneho sledu plodín. V malovýrobných podmienkach  môže ísť o široký okruh špecifických súvislostí ktoré sme popísali predtým. Na základe doterajších skúseností sa ukazuje, že pre relatívne vyhovujúci kolobeh živín v rastlinnej výrobe je potrebné striedať minimálne tri štyri biologicky rozdielne plodiny.

Z biologického, pestovateľského, organizačného i ekonomického hľadiska považujeme správny osevný postup za veľmi účinné a ekonomicky nenáročné intenzifikačné opatrenie.  Aj správnym zaradením vhodných a vzájomne pozitívne sa ovplyvňujúcich plodín možno docieliť na malej farme kladné efekty. Správny osevný postup pomôže zlepšiť chemické, fyzikálne a biologické vlastnosti pôdy a zvýšiť obsah organickej hmoty. Vhodným sledom plodín po sebe môžeme regulovať aj buriny a iné škodlivé činitele. Pestovaním strukovín podporíme množstvo biologicky viazaného dusíka v pôde.

To sú len tie najvýznamnejšie pozitíva správne fungujúceho osevného postupu. K jeho hodnoteniu je potrebné pristupovať komplexne. Analýzu a zhodnotenie úrod jednotlivých plodín i produkcie celkovej fytomasy konkrétnym osevným postupom je možné urobiť až po ukončení celého rotačného cyklu. Výsledkom je úroveň a kvalita dosahovanej produkcie rastlinnej výroby pri daných organizačných a ekonomických podmienkach hospodárenia poľnohospodárskeho subjektu.

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

Externý spolupracovník redakcie, Nitra

foto: pixabay