Deň Zeme si nestačí len pripomínať, treba aj konať, začať sa systematicky starať o prírodu a krajinu. Strata biodiverzity patrí medzi najväčšie hrozby, ktorým bude musieť ľudstvo v budúcnosti čeliť. Upozorňuje na to Zita Izakovičová z Ústavu krajinnej ekológie (ÚKE) Slovenskej akadémie vied (SAV) na webe pri príležitosti Dňa Zeme, ktorý pripadá na 22. apríla.

Ministerstvo životného prostredia uvádza, že v roku 2018 bolo na Slovensku 75 percent druhov a 63,4 percenta biotopov európskeho významu v zlom stave. “Očakáva sa, že vplyv zmeny klímy na biodiverzitu a ekosystémy sa bude zvyšovať, a zároveň činnosti, akými sú poľnohospodárstvo, rybolov, doprava, priemysel a výroba energie budú naďalej viesť k úbytku biodiverzity, ťažbe a degradácii zdrojov a produkcii škodlivých emisií,” skonštatovala Izakovičová.

Biodiverzita má podľa odborníčky aj zásadný význam pre zaistenie potravinovej bezpečnosti Európskej únie i celého sveta. Jej strata je environmentálnym, klimatickým, hospodárskym, bezpečnostným, zdravotným a medzigeneračným problémom, a problémom potravinovej bezpečnosti.

“Hoci sa už dlho diskutuje o našej závislosti od planéty, ako i o hrozbách, ktoré spôsobujeme naším nevhodným správaním sa v krajine, situácia nie je uspokojujúca. Príroda sa nám vďaka našim neudržateľným činnostiam takmer stráca pred očami,” hovorí Izakovičová.

Viktória Miklósová z ÚKE SAV približuje, že prírodný kapitál sa zatiaľ nechráni, nezachováva a ani nezveľaďuje. Európska stratégia pre ochranu biodiverzity poukazuje na to, že celosvetová populácia voľne žijúcich druhov klesla za posledných 40 rokov o 60 percent. “Jednému miliónu druhov hrozí vyhynutie,” podotýka Miklósová.

V priaznivom stave ochrany v Európe sú malé podiely chránených druhov (23 percent) a biotopov (16 percent). “Znečistenie ovzdušia naďalej zasahuje biodiverzitu a ekosystémy, pričom 62 percent plochy európskych ekosystémov je vystavených nadmernému množstvu dusíka, ktorý spôsobuje eutrofizáciu,” povedala Miklósová. Dodáva, že počas pandémie sa síce produkcia znečisťujúcich látok znížila, ale ako ukazujú štatistiky, v súčasnosti sa ich produkcia vracia do pôvodného režimu.

Udržateľný rozvoj by sa mal podľa Izakovičovej stať základným princípom politík, ako aj opatrení v rámci celej spoločnosti. Zmena si vyžaduje vzájomnú spoluprácu všetkých oblastí a úrovní štátnej správy s potenciálom občanov, firiem a komunít, poznamenala. Obnova prírody musí byť ústredným prvkom plánu obnovy EÚ po pandémii spôsobenej novým koronavírusom, zhodujú sa odborníčky.

TASR, foto LM