Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v pondelok (17. 5.) rokovali a v utorok hlasovali o Fonde pre spravodlivú transformáciu vo výške 17,5 miliardy eur, ktorý je kľúčovým nástrojom EÚ na podporu regiónov v ich úsilí o dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Ide o fond, ktorý bude prospešný aj pre Slovensko, uviedli viacerí slovenskí europoslanci.

Robert Hajšel (Smer-SD) ocenil, že schválením Fondu pre spravodlivú transformáciu plánovaný prechod na zelenšiu ekonomiku, dekarbonizácia priemyslu a boj s klimatickými zmenami dostali aj sociálny rozmer. “To znamená, že zelenú transformáciu nemôžu zaplatiť bežní občania, nemôže ísť na úkor prehlbovania energetickej chudoby, ktorá v Európe postihuje viac ako 50 miliónov ľudí,” vysvetlil. Spresnil, že finančnú podporu musia dostať ľudia a regióny, ktoré budú negatívnymi dôsledkami transformácie najviac postihnuté. Podľa jeho slov je to na Slovensku najmä prípad regiónu Hornej Nitry, kde cez tento fond po útlme ťažby uhlia treba miestnym ľuďom zaistiť nielen preškolenia a nadobúdanie nových zručností, ale aj celú sociálnu infraštruktúru. Poslanec, ktorý je vo výbore EP pre priemysel a energetiku tieňovým spravodajcom pre tento fond, vyjadril radosť, že sa aj vďaka jeho úsiliu podarilo presadiť, že peniaze z transformačného fondu nepôjdu na úkor ostatných štrukturálnych či kohéznych fondov EÚ. “Peniaze, ktoré pôjdu do Hornej Nitry nebudú na úkor Oravy či južného Slovenska,” odkázal.

Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že fond po iniciatíve z Poľska vznikol aj preto, že nie všetky členské krajiny EÚ majú rovnaké podmienky na prechod na bezuhlíkovú ekonomiku. “Táto iniciatíva sa týka aj nás a znamená, že regióny, ktoré budú prechádzať z energetiky založenej najmä na uhlí a postupne prejdú na energetiku z obnoviteľných zdrojov dostanú dodatočné peniaze,” uviedol. Spresnil, že na Slovensku ide najmä o Hornú Nitru a Slováci stoja pred výzvou, ako najlepšie využiť pridelené zdroje a pomôcť ľuďom z tejto oblasti nájsť si novú prácu. Podľa jeho slov je prechod na zelené hospodárstvo finančne náročný najmä pre malé a stredné podniky, ktoré nemajú na to dosť kapacít, a preto podpora z EÚ im zabezpečí konkurencieschopnosť aj voči väčším firmám.

Martin Hojsík (PS) zdôraznil, že ide o fond, ktorý je určený na pomoc ľuďom, ktorí pri ekonomických zmenách prídu o prácu, nie firmám. “Je to snaha pomôcť ľuďom nájsť novú prácu, ale aj to, aby tie regióny mali lepšiu infraštruktúru a podmienky na ďalší rozvoj,” uviedol. Upozornil, že ide o iný prístup voči situácii z 90. rokov, keď sa na Slovensku zatvárali fabriky a prepusteným osobám nikto nepomáhal. “Európa k tomuto pristupuje inak, spravodlivo a tak, aby sme zaistili, že ľudia nezostanú na ulici a že dotknuté regióny sa budú ďalej rozvíjať a budú mať nielen zelenú, ale aj sociálne spravodlivú budúcnosť,” vysvetlil. Hojsík za kľúčový považuje záväzok, že zo sumy 17,5 miliardy eur z tohto fondu peniaze nepôjdu na fosílne palivá či spaľovne odpadu, o čo bol podľa neho záujem aj na Slovensku.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) v tejto súvislosti uviedla, že členské štáty EÚ môžu tento fond využiť nielen na rekvalifikáciu či iné opatrenia, ktoré pomôžu v boji s nezamestnanosťou, ale aj na výskum a inovácie do nových technológií. “Dôležité bude, aby išlo o efektívne riešenia, vďaka ktorým pomôžeme životnému prostrediu aj tým, ktorých sa zmeny najviac dotknú,” spresnila poslankyňa.

TASR, foto px