Slováci vynakladajú na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako pätinu z mesačného rozpočtu. Za posledné tri roky ide až o trojpercentný nárast. V rámci 27 krajín EÚ ide o jeden z najvyšších podielov, zároveň aj o jeden z najvyšších nárastov za ostatných desať rokov. Uviedla to v analýze Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Spresnila, že priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat minula mesačne za vlaňajšok 298 eur na potraviny a nealkoholické nápoje. Viac míňajú ľudia v krajských mestách ako v menších mestách a na dedinách. “Výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje rastú. Kým v roku 2010 sme na ne dávali mesačne približne 17 % z celkových rodinných výdavkov, aktuálne za prvé mesiace tohto roka je to vyše 20 %,” povedala Buchláková.

Poznamenala, že v rámci Únie domácnosti minuli na potraviny a nealkoholické nápoje viac ako 956 miliárd eur, čo predstavuje 6,8 % HDP únie. To predstavuje 13 % celkových výdavkov mesačne a radí sa k tretej najväčšej kategórii výdavkov domácností po položkách “bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá”, ktoré tvorili 23,5 % výdavkov domácností. Na Slovensku podľa Buchlákovej vynakladáme na bývanie viac ako štvrtinu z celkových výdavkov.

Najviac minú na potraviny domácnosti v Rumunsku, a to až vyše štvrtinu celkových výdavkov, za nimi nasledujú práve domácnosti na Slovensku (20,5 %), v Litve (20, 2%) a Estónsku (19,3 %). “V rámci regionálneho rozdelenia najviac míňajú na potraviny ľudia v Trenčianskom kraji, v prípade štvorčlennej rodiny ide o sumu viac ako 350 eur. Výdavky na potraviny však rástli vo všetkých krajoch za posledných päť rokov v priemere o viac ako 12 eur mesačne na osobu. Najmenej dávajú na jedlo a nealkoholické nápoje v Prešovskom kraji. Priemerná suma tam dosahuje úroveň 262 eur mesačne. Súvisí to s tým, že kraj má dlhodobo nižšie mzdy ako zvyšok krajiny, zároveň si mnohé potraviny (ovocie, zelenina, mäso) tamojší ľudia vypestujú a dochovajú doma,” doplnila Buchláková.

Upozornila, že Bratislavčania sú s výškou mesačného účtu za nákup potravín dokonca až štvrtí. V ich prípade za tým môže stáť fakt, že vzhľadom na vyššie príjmy je u nich častejšie stravovanie v reštauračných zariadeniach. Buchláková dodala, že v rámci celoslovenského priemeru ide na potraviny mesačne v priemere 79 eur na osobu. Ešte v roku 2015 to bolo 67 eur na osobu mesačne. Viac, a to o takmer 25 eur, dávajú v priemere na potraviny ľudia v krajských mestám oproti ľuďom žijúcim v menších mestách či obciach.

TASR, foto px