Len čo vzišli porasty ozimných obilnín už zaznamenávame silné výskyty cikádky burinovej (Psammotettix alienus). Spolu s cikádkami sú v porastoch pšenice a jačmeňa tiež kolónie vošiek. Predpoveď slnečného počasia je dlhodobá, porasty teda môžu byť ohrozené prenosom vírusu zakrpatenosti pšenice. Výskyt cikádky burinovej, ktorá prenáša cicaním na listoch vírus zakrpatenosti pšenice Wheat dwarf virus (WDV) je silný. Cikádkam vyhovuje dlhé, teplé a suché leto a v rokoch s teplou jeseňou a neskorým nástupom zimy má až tri generácie do roka. Prezimuje v štádiu vajíčok nakladených na listy obilnín. Jedna samička kladie 50-200 vajíčok. Larvy sa liahnu v máji, dospievajú v júni. Symptómy ochorenia sú podobné: listy žltnú od špičky a okraja,  žltnutie postupne prechádza na steblá, nastane redukcia rastu až odumretie celých rastlín. Rastliny, ktoré prežijú tvoria hluché klasy. Prah škodlivosti je 5 a viac nýmf na 100 šmykov entomologickým šmýkadlom (sieťkou) pri súčasnom výskyte rastlín s príznakmi vírusu nad 10%  pri teplote aspoň 12-15 ° C (optimálne nad 18 ° C), pokiaľ možno za slnečného, ​​bezveterného počasia, najlepšie v neskorom popoludní. Prvé pozorovanie prebieha na vzídenom výdrve, druhé na vzídených oziminách, tretí na oziminách v neskoršej jari.

Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa Barley yellow dwarf virus (BYDV), sú aktívne pri teplotách 15 – 18 °C cez deň. Vírus napáda jačmeň, pšenicu aj raž.  Odporúčam sledovať denné teploty, vlahové pomery, zakoreňovanie obilnín, nálet vošiek a v prípade dennej teploty nad 15°C ošetriť porasty. Symptómy napadnutia sú zaostávanie jednotlivých rastlín v raste, sfarbenie listov od špičky a okrajov na jačmeni do červenofialova, na pšenici do žlta až oranžova, vzpriamovanie listov. Sfarbenie postupne prejde do chlorózy až nekrózy. Na jar napadnuté rastliny silne odnožujú, koreňová sústava sa oslabí a klasy sa nevyvinú alebo sú hluché. Vošky môžu napádať rastliny niekoľko týždňov, prezimovať v poraste a pokračovať v prenose infekcie na jar. Vošky uprednostňujú jačmenné porasty pred pšeničnými. Výskyt vošiek možno očakávať v prípadoch, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň, čo sa prejaví rýchlym množením vošiek, ale aj rýchlym rastom hostiteľských, pre vošky mimoriadne vhodných, mladých šťavnatých rastlín. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie až 20 jedincov denne a tieto dospievajú zhruba o 10 dní. Odstránenie je možné vykonať vhodným herbicídom, desikantom alebo pravidelným pokosením zaburinených okolitých lokalít. Tiež sa odporúča, kde je to možné, vylúčiť letné medziplodiny, alebo strniskové medziplodiny, strukovinoobilné miešanky, alebo iné hostiteľské krycie plodiny, ktoré sú potenciálnym rezervoárom pre rýchle pomnoženie vošiek. Tento rok bol však nepriaznivý aj pre rast týchto plodín.

Zložitosť detekcie vírusových ochorení spočíva predovšetkým v tom, že ak sa kontrolou včas nezachytí nástup vektorov, prenesú po infikovaní rastlín cicaním (prenos vírusu slinami) vírus do rastliny. Prvé príznaky (žltý list) sa objavujú po 2-3 týždňoch, a vtedy je už akýkoľvek ochranný zásah prakticky neúčinný. V mnohých prípadoch sa spravidla tieto príznaky zamieňajú z deficitnou výživou, hlavne nedostatkom dusíka alebo s ďalšími fyziologickými nedostatkami, tentokrát so suchom. V tomto prípade je spoľahlivá len diagnostika ELISA testom, ktorý jednoznačne detekuje vírus. Vzorky obilnín na požiadanie odoberú fytoinšpektori ochrany rastlín ÚKSÚP-u vo vašich obvodoch a zašlú do akreditovaného diagnostického laboratória ÚKSÚP Bratislava.

Odporúčam pozorovať porasty pšenice od vzídenia až do zimy, sledovať početnosť vošiek a cikádok, sledovať teploty cez deň a v prípade potreby rozhodnúť o zásahu vhodnými insekticídmi. Foliárnou aplikáciou sa likvidujú vošky a cikádky ako vektory patogénov. Kontaktné prípravky priamo likvidujú zasiahnuté jedince, nemajú však dostatočne dlhý reziduálny efekt pre ďalšie nalietavajúce alebo priamo nezasiahnuté vošky a cikádky. Z tohto pohľadu je aplikácia systémových insekticídov výhodnejšia. Ak sú systémové insekticídy aplikované pred príletom škodcov, môžu byť vektory zlikvidované skôr ako stihnú preniesť infekciu na rastliny.

Vo všetkých obilninách sú proti voškám ako prenášačom viróz povolené kontaktné prípravky s účinnou látkou cypermethrin Cyperkill Max, Cythrin Max, Rafan  Max, Supersect MaxSweep a do ukončenia spotreby 30.4.2020 aj aj Cyperkill 25 EC, Cythrin 250 ECRafan. Ďalšie pyretroidy sú tiež povolené proti voškám: deltamethrin Decis Forte, Scatto Dinastia Forte, gammacyhalothrin Nexide, Rapid, lambda-cyhalothrin Gunner, Lambada, Kaiso Sorbie, Markate 50 a Sparviero. Niektoré z prípravkov sú autorizované len na vošku ovsenú, ktorá je tiež prenášačom vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa. Kritické číslo pre ošetrenie na jeseň nie je určené, s ošetrovaním treba začať v zrážkovo a teplotne priaznivom roku pri prvých náletoch do porastov obilnín.

Proti cikádkam aj voškám a žravým škodcom je povolený kontaktný prípravok na báze beta-cyfluthrinu Bulldock 25 EC. Proti vektorom viróz v obilninách je povolený tiež do raže a tritikale aj deltamethrin+thiacloprid v prípravku Proteus 110 OD. Početnosť vektorov sa zisťuje na 10 miestach 10 šmykmi, spolu 100 šmykov entomologickým šmýkadlom (sieť na hmyz). Chemická ochrana sa doporučuje pri výskyte 5 a viac jedincov na 100 šmykov.

Porasty obilnín siate v septembri až do polovice októbra ošetrujte na začiatku náletu vošiek a iných prenášačov vírusových chorôb, prípadne ošetrite úvrate minimálne do hĺbky cca 30 metrov v dávke 0,1 l a 200 l vody na ha. Ak intenzívny nálet pokračuje, ošetrite celú plochu.

repke ozimnej môžete do konca októbra použiť proti premnoženým voškám deltamethrin v prípravku Dinastia Forte, Decis Forte alebo  cypermethrin Sweep, Cyperkill Max, Rafan Max, Cythrin Max, Supersect Max. 

V Topoľčanoch, 16.10.2019                                                   Ing. Alena Škuciová  ÚKSÚP OKOR Topoľčany