Vidiek a vidiecke námestia prechádzajú svojimi spoločenskými zmenami, na ktorých sa podpisujú nový obyvatelia obce s novými spoločenskými a kultúrnymi hodnotami bez väzby na historické korene obce. Ich život je hektickejší a nezostáva čas na oddych a poznanie obce v ktorej bývajú. Alebo jednoducho nemajú záujem o dianie v obci, zaujíma ich skôr vlastný kus trávnika na záhrade. Aktuálna je preto diskusia o tom, ako bude náš vidiek vyzerať o dvadsať rokov. Bude ešte vidiek? Už Mareček (1966) píše, že úprava verejného priestranstva na vidieku bude závisieť od spoločenských zmien, od prevádzkových zmien a musí prísť k prehodnoteniu funkcií rôznych plôch. Tento fakt je potrebné zohľadniť aj pri nových výsadbách, nakoľko ju sadíme s predpokladom trvalého vývoja niekoľkých desiatok rokov.

Život z návsia v obci Viničné sa postupne vytratil. Môžu za to jeho obyvatelia ale aj fakt, že obec Viničné sa stala tranzitnou obcou a príťažlivosť jej centra mala klesajúcu tendenciu. Okrem mnohých problémov dnešnej konzumnej spoločnosti a doprave vidíme problém aj v ignorancii celého priestoru v nesúrodej výsadbe a architektúre, ktorá vznikala s nedostatočnou empatiou k prostrediu bez zachovania tradičných kultúrnych hodnôt, pričom podľa Perlína (2010) boli príkladom ohľaduplnej stavebnej kultúry práve vidiecke osídlenia. Táto stavebná architektúra sa prenášala z generácie na generáciu a nebolo potrebná ani úprava územným plánov stačilo zvykové právo, ktoré v prípade potreby dozoroval richtár. Umiestnenie stavieb, orientácia na svetové strany, vedenie prístupových ciest malo svoju silnú vnútornú logiku. Na tento fakt poukazuje aj Šarafín (2009), pričom poukazuje na potrebu tvorby harmonického prostredia v znamení zachovania identity vidieka. Myslíme si že aj vplyv disharmónie prostredia a fakt, že ľudia majú potrebu preukazovať svoju identitu v rôznych typoch oplotení, nedodržovaním stavebnej línie a pod. prispeli k postupnému nezáujmu o verejný priestor. Podľa Perlína (2010) K strate identity obce prispieva aj fakt procesu suburbanizácie, ktorý neobišiel ani obec Viničné.

Tieto vplyvy mali za následok postupné vyľudnenie centra obce. Jej priestor sa navyše roztrieštil miestnou komunikáciou akoby jediným dôležitým prostriedkom bolo auto. Šarafín (2009) hovorí o ovládnutí života na vidieku dopravou. V širšom slova zmysle je preto potrebné budovať dopravné systémy na úrovni regiónov. V užšom slova zmysle je potrebné plánovanie dopravy na úrovni dediny, tento spôsob je však nedostačujúci. Aj obec Viničné je ako tranzitná obec výrazným spôsobom ovplyvnená dopravou. V návrhu sme pristúpili k upokojeniu dopravy na jednosmernej komunikácii a zníženiu počtu vjazdov a výjazdov, čo prispelo k zväčšeniu plôch zelene. Zmenilo sa aj trasovanie a to tak, aby sme pritiahli obyvateľov obce viac do centa návsia. Využili sme pritom myšlienku tvorby uličného priestoru formou „shared space“, pričom najnovšie výskumy dokazujú, že závažnosť nehôd výrazne klesá ak sa všetci účastníci cestnej premávky pohybujú v rovnakej výškovej úrovni. V tomto spôsobe vedenia komunikácie neexistujú žiadne stavebné oddelenia medzi chodníkom, cyklistickou cestou a vozovkou. V našom prípade bola jednosmerná komunikácia spojená s cyklistickým pruhom. Výškovo oddelená nie je ani cesta pre peších. Takéto usporiadanie môže plniť rôzne funkcie pri spoločensko-kultúrnych podujatiach.

Zväčšenie plôch zelene je aj jedným z adaptačných opatrení v súvislosti so zmenou klímy na riešenom území. Ďalším krokom k príprave na klimatické zmeny bolo vytvorenie dažďových záhrad a zvýšenie podielu drevinovej vegetácie. Takéto zmeny sú podľa Hudekovej (2017) dôležitými adaptačnými opatreniami. Je dôležité si uvedomiť, že voda a zeleň sú prostriedkami k vytvoreniu zdravého prostredia s cieľom zvýšenia úrovne mikroklimatických a hygienických podmienok. Nemenej dôležitým krokom je udržanie a navyšovanie biodiverzity prostredia, ku ktorému prispejú dažďové záhrady a kvetenstvo.

Viničné ako obec s vinohradníckymi tradíciami si musí zachovať svoje dedičstvo v podobe architektúry, zvykov (kultúrnych a spoločenských) a v podobe rozvíjajúceho sa centra obce ako harmonického príťažlivého celku, tak aby zostal jej duch prítomný aj pre ďalšie generácie. Obecné návsie je centrom obce a zaslúži si osobitnú pozornosť. S takouto pozornosťou sme postupovali aj my pri tvorbe sadovnícko- architektonického riešenia návsia. Šarafín (2009) vidí budúcnosť vidieka v ekologickej podstate a vo zvýšení miery verejnej zelene a kvetenstva. Podľa Marečka (2005) je možné zeleň použiť ako harmonizačný prvok vhodným zoskupením a opakovaním výsadby v celom priestore. Je ňou možné zakryť niektoré menej vhodné stavby alebo naopak vyzdvihnúť pôsobenie tých dôležitých. Zeleň by teda mala byť nosným prvkom každého priestoru.

Pre zachovanie kultúrnych a spoločenských hodnôt pritom nemusíme vytvárať presné kópie historického obrazu centra obce ale mali by sme sa snažiť o jeho rozvoj a posun tým správnym smerom s ohľadom na jeho históriu.  Pri sadovnícko – architektonickom riešení návsia obce sme vychádzali z hlavnej myšlienky zjednotenia celého priestoru a jeho zatraktívnenia. V rámci zatraktívnenia priestoru sa rozvinuli tri plochy, jedna v okolí autobusovej zastávky, druhá pri studni a tretia v okolí zvonice. Tieto plochy vždy zohrávali dôležitú úlohu v centre obce a naším návrhom sme ich dôležitosť iba umocnili.

LOKALIZÁCIA RIEŠENÉHO ÚZEMIA

SÚČASNÝ STAV

Súčasný stav je východiskom pre poznanie riešeného územia zahrňuje lokalizáciu jednotlivých prvkov územia do ktorej patrí vegetácia, prvky drobnej architektúry, mobiliár a celkový stav riešeného územia, jeho využívanie a podobne. Analýzu súčasného stavu sme pre dokonalejší popis jednotlivých prvkov rozdelili na tri sekcie podobne ako v ostatných výkresoch. Súčasný stav však bol riešený aj ako celok a preto obsahuje aj výkres v mierke 1:1500, kde možno vidieť celé riešené územie.

Priestor riešeného územia je centrom obce Viničné, je jeho návsím. Z analýzy súčasného stavu však vyplýva, že sa mu nevenuje dostatočná pozornosť a jeho funkcie postupne zanikajú. Územie má prevažne rovinatý charakter v strede so zeleným pásom verejnej zelene. Tento je potom lemovaný po jednej strane zbernou komunikáciou II/503 a po druhej strane miestnou komunikáciou s jednosmernou utíšenou dopravou. Táto komunikácia pretína zelenú plochu návsia na tri jednotlivé celky, ktoré bližšie zanalyzujeme v jednotlivých sekciách I, II a III. V rámci súčasného stavu sme hodnotili jednotlivé pozitíva a negatíva celého priestoru, pričom na súčasnom stave riešeného územia sa asi len ťažko dajú hľadať nejaké pozitíva. Predsa len môžeme uviesť za pozitíva priestoru stav niektorých kostrových drevín väčšinou javorov, studňu v centre návsia a dominanty priestoru, ktorými sú zvonica, či kostol. Pozitívom priestoru je jednosmerná komunikácia s utíšenou dopravou, ktorá však zbytočne triešti celý priestor, ktorý je dostatočne veľký s dobrým potenciálom, na tri celky.

Negatív v priestore naopak vidíme viacero. Sú nimi zlý stav zelene, ktorý zodpovedá neodbornej svojvoľnej výsadbe rôznych kultivarov drevín bez predpokladu ich ďalšieho rozvoja, veľké spevnené plochy a najmä tie, ktoré vďaka svojej malej atraktívnosti zostávajú nevyužité. Ďalším príkladom necitlivého prístupu k základným vlastnostiam návsia je zakrytý pohľad na dominantu celého priestoru, ktorým je kostol. Samostatnou kapitolou negatívneho pôsobenia priestoru je jeho disharmónia spôsobená architektúrou ovplyvnenou suburbanizáciou, ktorá spočíva v nesúlade oplotení, nedodržaní stavebnej čiary, či niektorou menej vhodnou architektúrou IBV.  Negatívnym prvkom je aj umiestnenie stánku so zmrzlinou do stredu návsia napriek tomu, že územný plán takéto stavby na riešenom území zakazuje. V súvislosti so stavbami na návsí možno spomenúť ešte bez citu umiestnenú transformovňu za zvonicou a spleť elektrického nadzemného vedenia.

OPIS NÁVRHU

Prvotným plánom návrhu bolo zjednotenie priestoru zeleného návsia a navýšenie podielu zelených plôch. Preložením pešej komunikácie do centra návsia vznikli nové zelené plochy pred individuálnou bytovou výstavbou (IBV), čím sme dopriali aj obyvateľom IBV viac súkromia a zelenšieho priestoru. Účastníci cestnej premávky sú na tejto komunikácii vedení formou „shared space“ spoločného priestoru, čo znamená, že chodník nie je stavebne oddelený od spoločného pásu pre autá a cyklistickú dopravu. Zmena povrchu parkovacieho pásu je jedným z adaptačných opatrení na zmenu klímy. Ďalším adaptačným opatrením sú dažďové záhrady rozmiestnené po celej ploche riešeného územia. Okrem toho, že budú plniť úlohu infiltrácie dažďovej vody budú spolu s trvalkovými záhonmi plniť aj dekoratívnu funkciu. Trvalkové záhony budú umiestnené v okolí novo vzniknutých funkčných plôch v okolí studne a zvonice a tiež pred plochami IBV pri hradskej. Novo vzniknuté funkčné plochy sa pritom odvíjali od existujúcich prvkov architektúry, ktorými sú zvonica a studňa. Priestor  v okolí studne sa rozvinul do podoby vodnej hry a priestor okolo zvonici zostal akousi reprezentatívnou plochou pre oddych a spomienku na históriu obce. Dôležitú rolu v tomto návrhu zohrávala zeleň v podobe vysoko vetvených stromov a súvislej trávnatej plochy.

Riešenie územia sme kvôli prehľadnosti rozdelili do troch sekcií každá v mierke 1:500. Všetky sa rozvíjali v kruhovom pôdoryse tak aby sme dosiahli harmóniu v celom priestore. Podstatou riešenia a rozvoja sekcií architektonického návrhu bolo prepojenie troch rozvojových segmentov jednou pešou komunikáciou tak, aby nedošlo k triešteniu návsia.

SEKCIA č.1

Prvá sekcia je rozšírená o plochu zelene a doplnená o vonkajšie posedenie pred pohostinstvom. Nájdeme tu aj záhon z pôdopokryvných ruží, ktoré budú obklopovať sochu sv. Floriána. Dôležitým uzlom je najmä pre prítomnosť autobusovej zastávky, ktorá dostala novú tvár tak, aby korešpondovala s osadením palisád v sekcii č. 2 a 3. K atraktívnosti priestoru počas trávenia času na zástavke má prispieť dažďová záhrada, ktorá nadväzuje na iné plochy dažďových záhrad v celom riešenom území ako ucelený systém. Tu však dostala tvar kruhu aby sme podtrhli kruhové riešenie celého priestoru.

SEKCIA č.2

Druhá sekcia v rovnakom pôdorysnom usporiadaní ako sekcia prvá je akýmsi centrom celého riešeného územia a spája v sebe prvok drobnej architektúry studne s vodným prvkom a spevnenou plochou z mlatu. Priestor bude využitý aj ako prechod cez návsie, pričom spája niektoré prvky občianskej vybavenosti. Vodný prvok, ktorý je na riešenom území bezpochyby tým najzaujímavejším bude pozostávať z ručných púmp, napojených na existujúcu studňu, pomocou ktorých sa bude napĺňať určený priestor na ploche vodou.

SEKCIA č.3

Treťou sekciou je plocha pri zvonici ktorá je najvýznamnejším architektonickým prvkom návsia.   Sekcia s rovnakým kruhovým pôdorysom bude mať aj rovnaký povrch z mlatu s jeho naznačeným pokračovaním do priestoru komunikácie. Celý priestor rovnako ako v druhom segmente bude architektonicky dopĺňať prírodné posedenie v podobe veľkých drevených hrád. Intimita a bezpečnosť  je opäť zabezpečená palisádami s výsadbou viniča.

Autorom sadovnícko – architektonického návrhu zeleného návsia v obci Viničné je Ing. Tomáš Vrabec. Ateliér Vrabec sa venuje kompletným riešeniam hlavne rodinných záhrad od spracovania grafického návrhu,  až po realizáciu a údržbu.

 

 

Zdroje:

  1. MAREČEK,  J.: Zeleň na vesnici, TEPS sv. III./221-54-02-66, TS 0444, 1966, 105 str.
  2. PERLÍN, Radim. 2010. Doprovodná publikace k výstavě Venkovy a venkované pořádané výzkumným centrem RURAL na Přírodovědecké fakultě Univerzity Karlovy v Praze. Praha: Mnisterstvo pro místní rozvoj ČR. 11 s. ISBN 978-80-87147-31-3.
  3. ŠARAFÍN, M. 2009. Seriál – Poučenie 1 – Chaos alebo poriadok?. Obecné noviny – Týždenník miest a obcí. [cit. dňa 15.11.2018] Dostupné na: https://www.atelierdomova.sk/index.php?category_id=3/
  4. HUDEKOVÁ, Zuzana. 2016. Reakcia na zmenu klímy v sídelnom prostredí. In Urbanita, roč. 28, č. 1-2, s. 52-57
  5. MAREČEK, Jiří. 2005. Krajinářska architektura venkovských sídel. Česká zemědělská univerzita v Prahe. ISBN 80-213-1324.