Voda má v prírode a pre život človeka nenahraditeľný význam. Vo vode vznikol život a je stále prostredím pre priebeh všetkých životných procesov. Chýbajúca voda ovplyvňuje  produkciu plodín, zvierat, rastlín, mení charakter krajiny. Zo všetkých faktorov je sucho najvýznamnejším limitujúcim činiteľom produkcie rastlín. Voda je významným rozpúšťadlom minerálnych solí a základnou zložkou pre vytváranie elektrolytov, z ktorých rastliny koreňmi prijímajú minerálne soli. Sucho ako prírodný fenomén ovplyvňuje primárne všetky zložky biosféry, ale má výrazný dopad na pôdne vlastnosti a vodný režim krajiny.

Z pestovateľského hľadiska za sucho považujeme obdobie chudobné na zrážky, pri ktorom sa obsah vody v pôde natoľko zníži, že rastliny trpia jej nedostatkom. Trvalé sucho sa vyznačuje veľmi nízkym úhrnom zrážok, vysokými teplotami a nízkou vlhkosťou vzduchu. Vodné zrážky za vegetačné obdobie nestačia kryť spotrebu vody na vegetáciu a produkciu rastlín. Dočasné sucho sa môže vyskytovať aj v oblastiach s vyšším úhrnom zrážok, avšak ich rozdelenie je nepravidelné a nerovnomerné.

V ostatných rokoch sa skoro pravidelne stretávame s rôznou intenzitou sucha najmä na začiatku vegetácie. Preto je aktuálne realizovať pestovateľské technológie, ktoré šetria vlahu. Aby mohla pôda dobre hospodáriť s vlahou, musí ju najskôr prijať. Preto sa pestovateľskou technológiou má pripraviť a aj udržiavať pôda v takom stave, aby bola schopná v krátkom čase prijať všetku vodu, ktorá spadne na jej povrch. Pokiaľ to nedokáže, voda odteká z povrchu, vytvára eróziu, odnáša živiny, prípadne poškodzuje porast.  Schopnosť pôdy infiltrovať vodu z povrchu do hlbších vrstiev sa nazýva priepustnosť. Závisí od zrnitosti, štruktúrnosti, mineralogického zloženia pôdy. Výrazne ju zvyšujú chodby po živočíchoch, kanáliky po odumretých koreňoch, vertikálne pukliny na vysušených ťažkých pôdach. Priepustnosť pre vodu zvyšujú všetky kypriace zásahy. Zhutňovaním a utláčaním pôdy sa priepustnosť pre vodu znižuje.

Ďalšou vlastnosťou pôdy, ktorá súvisí s dobrým hospodárením s vlahou, je schopnosť udržať vodu. Okrem fyzikálnych vlastností pôdy, ktoré významne ovplyvňujú, dôležitou úlohou je aj zabránenie neefektívnemu odparovaniu vody z pôdy.  Môže to byť vykonané ponechaním rastlinných zvyškov,  nastielaním organickými látkami (mulč), alebo využitím fólií. Dôležité je aj prerušenie pôdnej kapilarity mechanickým obrábaním.

Vlhkosť pôdy predstavuje momentálny obsah vody v pôde v hmotnostných alebo objemových percentách k vysušenej pôde. Momentálna vlhkosť pôdy sa pomerne rýchlo mení, najmä v povrchových vrstvách pôdy kultivačnými zásahmi (kyprením, utláčaním, obracaním) . Vlhkostný režim pôdy má výrazný vplyv na rast a vývoj rastlín. Dokumentuje schopnosť substrátu poskytovať rastlinám vodu počas celého obdobia ich rastu a vývoja. Zabezpečenosť vlahovej potreby jednotlivých poľných plodín v našich podmienkach dosahuje 35-100 %.

Z hľadiska akumulácie vody v pôde je potrebné vytvoriť v pôde také podmienky, aby sa v nej voda pohybovala podľa zákona gravitácie. Robí sa to vhodným skyprením pôdy. Čím hlbšie sa pôda skyprí, tým rýchlejšie a viac vody môže do nej preniknúť. V hlbších vrstvách pôdy je voda lepšie chránená pred neproduktívnym výparom. Schopnosť pôdy obmedzovať pohyb vody a zadržiavať ju, sa nazýva vododržnosť. Ako merateľný znak pôdy sa vyjadruje ukazovateľmi vodnej kapacity.

Pri hodnotení stavu vlhkosti pôdy sa najčastejšie  používajú nasledovné parametre – hydrolimity:

  • Poľná vodná kapacita, charakterizuje vlhkosť pôdy na hranici medzi kapilárnou a gravitačnou vodou. Vyjadruje maximálne množstvo zadržanej vody v skutočnom pôdnom profile, odmerané v pôdnych podmienkach.
  • Plná vodná kapacita , je to vlhkosť pôdy pri úplnom zaplnení pôdnych pórov vodou. Vyjadruje maximálne množstvo vody, ktoré sa môže v pôde nachádzať.
  • Bod zníženej dostupnosti vody je vlhkosť pôdy, pri ktorej je znížená pohyblivosť pôdnej vody a jej prístupnosť pre rastliny.
  • Bod vädnutia pri tomto obsahu vody v pôde sú rastliny trvale nedostatočne zásobované pôdnou vodou, postupne vädnú a hynú.

Štruktúrna pôda obsahuje viac, ako 60 % štruktúrnych vodostálych agregátov. Pod štruktúrnosťou rozumieme schopnosť pôdy vytvárať väčšie agregáty (hrudky) stmelením zŕn rozličnej veľkosti.  Nakoľko v pôde súbežne prebiehajú procesy tvorby i rozrušovania štruktúrnych agregátov, ich množstvo sa časom mení. Pri rozpade agregátov na mikroagregáty resp. elementárne častice pôdy (jemný prach), nadobúda pôda vlastnosti pôdy neštruktúrnej. Z agronomického a melioračného hľadiska má veľký význam tvar, veľkosť a vodostálosť agregátov. Za najcennejšie sa považujú vodostále agregáty o rozmeroch od 0,25 do 10 mm. Každý štruktúrny agregát (hrudka pôdy) je zhluk elementárnych častíc pôdy minerálneho a organického pôvodu, ktoré sú spojené tmeliacimi látkami, ako sú humusové látky a zlúčeniny Ca, Al a Fe. Štruktúrne pôdy sú schopné intenzívne prijímať zrážkovú i závlahovú vodu. Ak je povrch pôdy, zložený z vodostálych agregátov, pôda sa po daždi nerozplavuje na blato a je odolnejšia proti vodnej i veternej erózii.

Poľnohospodárske náradia, používané na obrábanie pôdy pôsobia na štruktúrnosť pôdy rozlične. Najviac sa agregáty ničia, keď sa pôda obrába pri nevhodnej vlhkosti. Pri obrábaní suchej pôdy sa pôdna štruktúra zhoršuje rozprašovaním. Keď podiel „prachu” dosiahne 23-25 %, výrazne sa zhoršia fyzikálne vlastnosti pôdy. Takáto neštruktúrna pôda znižuje  vzchádzavosť a intenzitu rastu rastlín v prvých rastových fázach.

Pri obrábaní vlhkej pôdy alebo pri prejazdoch ťažkých strojov po poli, sa štruktúrne agregáty plasticky deformujú. Vytvárajú sa tak lístkovité, doštičkovité, alebo hranolovité agregáty.  Utláčanie  a deformácia pôdy sa pri nevhodnej vlhkosti môže byť pri premáčaných ílovitých pôdach nenávratne až do hĺbky 1,5 metra! Tam sa žiadnym hĺbkovým kypričom nedostaneme. Trvalé utlačenie pôdy znižuje jej úrodnosť predovšetkým zhoršením vodno- vzdušných procesov (veľké straty vody a zamedzenie prístupu vzduchu do pôdy). Preto sa snažíme pôdu obrábať len pri vhodnom vlhkostnom režime.

Kapilárna voda počas vegetácie sústavne zásobuje koreňovú sústavu rastlín. Vyrovnáva teplotu v okolí koreňov pestovaných plodín  odvedením časti tepla do hlbších vrstiev pôdy. Ak kapilárna voda vzlína z hladiny podzemnej vody, je jej pohyb rovnomerný. Maximálna výška kapilárneho výstupu vody závisí od pôdnej zrnitosti. V ílovitých substrátoch dosahuje až 2 m, v hlinitých okolo 1,4 m a na jemnozrnnom piesku len okolo 0,5 m. Keď sú v pôde všetky póry vyplnené vodou, zaniká tepelný spád a rastové procesy rastlín sú značne potlačené.

Význam regulácie vodného režimu pôd obrábaním sa zvyšuje v suchších oblastiach a najmä tam, kde je hlboko hladina podzemných vôd. Neproduktívny výpar vody z pôdy sa snažíme obmedziť tým, že obrábaním udržujeme povrchovú vrstvičku pôdy v kyprom stave.

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil,

externý spolupracovník redakcie,  Nitra