Vhodné prostredie pre pestovanie určitej plodiny môžeme v rozličných ekologických a výrobných podmienkach vytvoriť veľmi rozdielnou sústavou operácií – od veľmi intenzívneho obrábania pôdy s veľkým počtom operácií a do značnej hĺbky až po priamu sejbu do pôdy, ktorá sa po zbere predplodiny nijako neobrábala.

Pri klasických (konvenčných) technológiách obrábania pôdy sa jednoznačne používa lemešový pluh, ktorý pôdu kyprí, drobí, mieša a hlavne otáča. Pri konzervačných technológiách obrábania sa pôda spravidla kyprí radlicami pričom značná časť pozberových zvyškov ostáva na povrchu pôdy.

Za pôdoochranú technológiu považujeme taký systém obrábania pôdy, pri ktorom ostáva na povrchu minimálne 30% pozberových zvyškov predplodiny. Pri intenzívnom obrábaní pôdy dochádza k významnému poklesu humusu v pôde. Pôdoochranné technológie obrábania pôdy tento pokles stabilizujú a pri ich dlhodobom využívaní ukladanie humusu v pôde podporujú. V súčasnej sústave obrábania pôdy prevažuje tendencia čo najväčšej racionalizácie, resp. minimalizácie obrábania pôdy.

Minimálne obrábanie pôdy predstavuje takú sústavu mechanických zásahov a opatrení, v ktorej sa pri pestovaní rastlín znižuje druh a počet operácií pri obrábaní pôdy na potrebné minimum. Dotýka sa celého komplexu základného obrábania pôdy, prípravy pôdy k sejbe, sejby a obrábania pôdy v porastoch pestovaných plodín.

Minimalizáciu (racionalizáciu, optimalizáciu) obrábania pôdy umožňujú uplatňovať najmä nové vedecké poznatky o vzťahoch pôdy a rastlín, rozvoj techniky (konštrukčne nové stroje a náradia) a chemizácia (hnojivá, pesticídy a i.). Významnou motiváciou pri zavádzaní minimálneho obrábania pôdy je efektívnosť výroby rastlinnej hmoty. Môžeme ušetriť veľa finančných prostriedkov cez zníženie spotreby energie a pracovného času.

Z hľadiska používania techniky, najmä pri základnom obrábaní pôdy rozlišujeme dve sústavy minimálneho obrábania pôdy: sústava na báze orby (pluhmi s odhrnovačkami) a sústava bez orby (tzv. bezorbové sústavy).

Pri sústavách na báze orby klinovými pluhmi (s odhrňovačkami) sa pôda drobí, kyprí, premiešava a obracia. Minimalizácia spravidla spočíva v zmenšovaní hĺbky obrábania pôdy a v zlučovaní jednotlivých operácií (agregáty, kombinátory a i.).

Pri sústavách bez orby sa klinové pluhy nepoužívajú. Pôda sa spravidla len kyprí do rozličnej hĺbky ale bez obracania, až po technológiu sejby do neobrobenej pôdy. Takéto sústavy sa uplatňujú najmä na pozemkoch, kde nie sú potrebné účinky pluhu, resp. sa môžu úplne nahradiť technickými, chemickými alebo biologickými opatreniami, prípadne tam, kde sa treba vyhnúť negatívnym účinkom pluhu.

Základným impulzom pre rozvoj minimalizácie  bol poznatok, že obilniny (ako „kultúrne trávy“) nereagujú výraznejšie na intenzitu a hĺbku obrobenia pôdy a pozitívne reagujú na pôdu s objemovou hmotnosťou (redukovanou), ktorej parametre sa približujú prirodzene uľahnutej pôde.

Rozličné spôsoby minimálneho obrábania pôdy, vychádzajú nasledovných princípov:

  • Vylúčenie niektorých operácií,
  • Spájanie kultivačných operácií.
  • Nahradenie niektorých mechanických operácií inými, účinnejšími.
  • Plytké alebo špeciálne obrábanie pôdy.
  • Pásové obrábanie pôdy.
  • Sejba do neobrobenej pôdy.

Najvyšším stupňom minimalizácie je sejba do neobrobenej pôdy (priama sejba), nazýva sa tiež nulové spracovanie (zero tillage). Pri tejto technológii sa pôda po zbere predplodiny vôbec neobrába. Sejba sa však robí špeciálnymi sejačkami.

Uplatnenie sústavy minimálneho spracovania pôdy formou sejby do neobrobenej pôdy vyžaduje veľmi dôslednú analýzu výrobných podmienok i celej rastlinnej výroby a vytvorenie potrebných predpokladov. Limitujúcimi podmienkami pre jej uplatnenie sú spravidla uvádzané: nadmorská výška (do 350 mm), ročný úhrn zrážok (do 600 mm), priemerná ročná teplota vzduchu (nad 8o C), zrnitosť pôdy (25-45% ílovitých častíc), ornica (hlbšia ako 0,30 m, bez skeletu), pôda bez zamokrenia, bez zaburinenia viacročnými burinami, pH (> 5,6), humus okolo 2,5%), dobrý a plne nasýtený sorpčný komplex, dobrá biologická aktivita, dobrá infiltrácia vody, predplodina, resp. účelné striedanie plodín v osevnom postupe ap.

Úspešné predpoklady zavádzania nových technológií obrábania pôdy okrem správneho výberu stanovištných podmienok  vyžadujú aj vhodné agrotechnické, pestovateľské a technické predpoklady.

Ide najmä o:

  • organizáciu vhodných sledov plodín,
  • účelné spôsoby hnojenia, najmä priemyselnými hnojivami,
  • cielenú reguláciu zaburinenosti pôdy a porastov plodín,
  • agronomickú disciplínu pri pestovaní plodín,
  • vhodné technické zázemie (vlastnú techniku alebo používať technické  služby).

Je dôležité pripomenúť, že pri sejbe do neobrobenej pôdy sa výrazne menia aj podmienky pre rozvoj chorôb a škodcov, ale aj pre vývoj a rozmnožovanie fauny, žijúcej v pôde!

Minimalizáciu obrábania pôdy treba chápať ako prostriedok pre ochranu pôdy a jej vlastností. Pôvodným dôvodom rozvoja minimalizačných technológií v obrábaní pôdy boli ekonomické hľadiská. Cieľom bolo najmä znižovanie nákladov na prípravu pôdy čo vyplývalo najmä z požiadaviek na zvýšenie efektívnosti rastlinnej produkcie. Rozvoj technológií minimálneho obrábania pôdy podporuje  najmä zvyšovanie cien vstupov najmä strojov, energie, hnojív, osív a pesticídov, úbytok pracovných síl v poľnohospodárstve, kolísanie cien produktov a nutnosť ochrany pôdy proti erózii. Znižovanie počtu operácií sa týka nielen základného obrábania pôdy, ale aj prípravy pôdy k sejbe, sejby i obrábania pôdy v porastoch počas vegetácie.

V súčasnom období pod pojmom minimálne obrábanie pôdy rozumieme pestovanie rastlín bez konvenčného obrábania pôdy. V minulosti sa považovalo akékoľvek plytké obrábanie pôdy za minimalizáciu.

Uplatňovanie minimalizácie sa musí realizovať diferencovane najmä s ohľadom na stanovištné podmienky a nároky pestovaných plodín. Takéto opatrenia neznamenajú len zlučovanie alebo vynechávanie niektorých operácií, ale znamenajú aj podstatnú zmenu v pestovateľskej technológii a kompatibilnú výživu a ochranu rastlín najmä proti burinám.

Pri pestovaní rastlín možno využiť rôzne prvky minimalizácie, od redukcie počtu zásahov až po ich náhradu inými mechanickými spôsobmi obrábania pôdy. Účelne sa využíva spájanie obrábacích operácií so sejbou a hnojenie pod pätu. V aktuálnom agrotechnickom termíne sa tak vykoná predsejbová príprava pôdy, sejba a hnojenie plodiny do zóny budúceho koreňového systému.

Po minimalizácii ostáva pôda spravidla v hrubšej štruktúre. Výhodou je dobré vsakovanie vody a nevzniká povrchová erózia pôdy.

 

 

 

 

 

 

 

 

prof. Ing. Richard Pospišil, Dr.     foto – autor