V príspevku chcem uviesť niektoré súvislosti s históriou niektorých inštitúcii a vinárskymi  osobnosťami, ktoré sa viažu k Modre hlavné mesto vína. Najstaršou inštitúciou v Modre je Stredná odborná vinohradnícka a ovocinárska  škola v Modre, ktorá bola zriadená v roku 1884 v Bratislave  a v roku 1922 sa presťahovala do Modry. V roku 2018 sme si pripomenuli aj sté výročie vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov  – Československej republiky.

V prvých rokoch spoločného štátu prichádzali odborníci z Čiech na Slovensko, do Modry, pomôcť rozbehnúť školstvo a hospodárstvo agrárnej krajiny. Poľnohospodárska ekonomická veda  na Slovensku si v tomto období  rovnako pripomenula 100 rokov od vzniku Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) v Bratislave.  Historický predchodca  súčasného ústavu bola pobočka Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného v Prahe, ktorá vznikla vo Svätom Jure. Za  existencie VÚEPP v Bratislave sa podarilo z agrárnej krajiny Slovenska vybudovať koncom osemdesiatych rokov vyspelé moderné poľnohospodárstvo a sebestačné potravinárstvo, ktoré nám obdivovala západná Európa.

Už v roku 1920 vznikol v Bratislave Ústav agropedológie, v roku 1924 bol založený Vinársky ústav. V rámci štátnych výskumných ústavov poľnohospodárskych bol v roku 1956 premenovaný na Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky, začlenený do SAV a v roku 1977 zriadili celoštátny Komplexný ústav vinohradnícky a vinársky v Bratislave s výskumnými stanicami v Modre, Skalici, Malej Tŕni, Orechova, Opatová Nová Ves, Šenkvice, Muteniciach a Karlštejne. Ústav bol  zaradený pod MP a RV SR. V roku 2005 ústav zrušili a jeho kompetencie prevzal Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch.

Príkladom úspešnej agrárnej histórie koncom osemdesiatych rokov bolo i vyspelé vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku, ktoré obhospodarovalo  viac ako 33 tisíc hektárov vinohradov. Dnes obrábame iba tretinu tejto plochy. Tieto zmeny sa prejavili i vo vinohradníctve a vinárstve pod Malými Karpatmi a v samotnom meste Modra. V medzivojnovom období vzniklo Slovenské vinohradnícke družstvo, v ktorom pôsobil Modran Ján Šimko. Družstvo postavilo v meste  hotel Modra, kde spracovali hrozno od malých výrobcov. Podobné odbytové družstvo  dnes chýba, hotel Modra chátra a štát neúspešne hľadá investora! Chybou bola uskutočnená privatizácia, hotel treba vrátiť do užívania malokarpatským  vinohradníkom, ktorí ho vybudovali.

Vedenie mesta Modra sa skladá prevažne z poslancov Lepšia Modra. Na prelome tohto tisícročia na návrh vinára a poslanca mestského zastupiteľstva Ing. Miroslava Dudu zaregistrovali ochrannú známku na označenie „Modra hlavné mesto vína“. Pokúsime sa stručne zrekapitulovať niektoré fakty, ktoré zdôvodňujú návrh na zaregistrovanie ochrannej známky:

  • podľa historických údajov Matej Bel v roku 1720 rozdelil malokarpatský chotár na bratislavské  vinohrady, ktoré boli najväčšie, svätojurské najlepšie, pezinské najkrajšie a mesto Modra malo najúrodnejšie vinohrady,
  • v meste Modra pôsobí od roku 1922 vinohradnícka a ovocinárska škola, ktorá vychovala  doteraz tisíce absolventov, absolventi školy vyrobili vína ohodnotené zlatými medailami na svetových výstavách vín,
  • v meste boli viaceré vedecko-výskumné pracoviská zamerané na vinohradníctvo, vinárstvo,  šľachtenie viniča, výskum liečiv a biotechnológie,
  • v meste pôsobili a niektoré  doteraz pracujú významné osobnosti vinohradníctva, vinárstva a šľachtenia viniča,
  • v meste je najväčší vinohradnícky a vinársky podnik v strednej Európe Chateau Modra  s výmerou  osemsto hektárov viníc, v roku 2011 získali ocenenie VINÁRSTVO ROKA a  v Národnom salóne vín mali najviac  až 10 vzoriek,
  • v meste je vybudovaný najmodernejší vinohradnícky a vinársky podnik na Slovensku ELESKO, a.s. s výmerou 110 hektárov najkrajších viníc na Slovensku s integrovanou ochranou,
  • v Modre založili a sídli Združenie Malokarpatská vinná cesta, ktoré napomáha vinohradníkom a vinárom v regióne vzdelávať sa, propagovať a predávať  svoje produkty priamo z dvora,
  • v meste založili  v roku 1990 európsku putovnú súťaž vín VINOFÓRUM a spolok Vincúr medzinárodnú výstavu VITIS EUREA v Modre.
  • v Modre Harmónii sa nachádza penzión HARMÓNIA, kde sa venujú ekoturistike, majú biozáhradu, výrobu solárnej energie, degustačnu vináreň, pozornosť venujú flóre a faune v areály penziónu.

Stará vinohradnícka a ovocinárska škola v Modre sídlila v budove kaštieľa na Hornej ulici

Vymenovali sme len niektoré skutočnosti, ktoré sa viažu na nedávnu minulosť Modry. V meste sídlilo viacero významných celoštátnych poľnohospodárskych inštitúcií ako boli Výskumná stanica vinohradnícko-vinárska, ktorá sídlila pri vstupe do mesta oproti Hornej bráne. V meste bola Šľachtiteľská vinohradnícka stanica, ktorú preslávili nové šľachtence ako Devín, Dunaj, Nitria, Hron a ďalšie, od pani Ing. Doroty Pospíšilovej, CSc. V Modre stále sídli Stredná odborná škola vinohradnícko-ovocinárska, ktorá má viac ako 137 ročnú históriu, vychovala tisíce vinohradníckych  a ovocinárskych odborníkov. Mesto Modra reprezentujú podniky ako Chateau Modra, a.s., Elesko Modra, a.s. i Vinohradnícke a poľnohospodárske družstvo, ktoré predtým úspešne prevádzkovalo  známu vináreň „Zlaté hrozno,“ spolu s Královou v sedemdesiatých rokoch mali približne 800 hektárov vinohradov. V meste stále pôsobí Biotechnologické centrum, pracovisko Výskumného ústavu potravinárskeho v Bratislave. V Modre boli i Vinárske závody Pezinok, prevádzka Modra, Výskumné pracovisko Vinárskych závodov v Modre, stredisko Štátneho majetku Senec, Ústav vzdelávania v potravinárstve, celoštátny Výskumný ústav liečiv a ďalšie pracoviská. Na vzniku týchto inštitúcii v Modre mal hlavnú zásluhu doc. Ing. Ján Farkaš, CSc., doc. Ing. Karol Jelemenský, PhD., doc. Ing. Stanislav Šilhár, CSc. a ďalšie osobnosti. Tieto pracoviská zabezpečili prácu pre obyvateľov mesta a celého regiónu. Ľudia nemuseli cestovať za prácou do Bratislavy po preťažených prímestských komunikáciách, tak ako je to v súčasnosti.

Doc. Ing. Ján Farkaš CSc bol uznávaný vinársky odborník z Modry

Pri výročí vzniku Československej republiky chcem spomenúť aj niektoré osobnosti v meste Modra, ktoré sa podieľali na rozvoji školstva a vedy v Modre a na Slovensku. Na Chemicko- technologickej fakulte STU v Bratislave pôsobí pedagóg, vedec, autor mnohých publikácii, zakladateľ európskej  súťaže vín VINOFORUM prof. Ing. Fedor Malík, DrSc., na SOŠVO pracuje pedagóg Ing. Jozef Kováč, CSc., v meste boli činní: Ing. Dorota Pospišilová, CSc., šľachtiteľka nových odrôd viniča, odrodový pracovník Ing. Vladimír Sodoma, Mgr. Slavomír Zoch, pedagóg a riaditeľ SOŠVO v Modre, výskumník Ing. Vladimír Voda a iní. Modran doc. Ing. Karol Jelemenský, PhD., bol dlhoročným dekanom na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, pôsobil  na zahraničných univerzitách, a rakúsky prezident mu udelil vysoké štátne vyznamenanie Rakúsky čestný kríž za vedu a umenie I.triedy.

Vynikajúce úspechy na svetových výstavách vín dosahujú modranskí vinári ako napríklad PhDr. Eduard Šebo a syn z Chateau Modra, a.s., ktorí získali v roku 2002 svetového šampióna za Rizling rýnsky v Ľublani. Úspechy dosahujú aj moderný podnik Elesko Modra, a.s., Igor a syn Marek Rariga, Ing. Miroslav Dudo a syn, prof. Fedor Malík a syn, Ing. Ľudovit Žofiak ml., Ing. Daniel Šimonovič, Peter Juran, Juraj Štiglic, Ing. Rastislav Čistý, Jozef Ružek a ďalší. Úspechy dosahovali i modranské vína z VaPD Modra, kde pracoval Ing. Milan Lančarič, ktoré sa v minulosti vozili do Prahy a celej ČSSR. V meste pôsobia v súčasnosti dva spolky vinohradníkov a vinárov a to spolok VINCÚR s predsedom Vincentom Jakubcom a VÍNO Z MODRY, mladí vinári združení okolo Michala Petríka. Spolok VINCÚR dostal v tomto roku od vedenia ZMVC ocenenie za doterajšiu prácu.

Ing. Dorota Pospišilová vyšľachtila v Modre desiatky nových slovenských odrôd viniča

Treba však spomenúť i nežijúce významné osobnosti vinohradníctva, vinárstva, poľnohospodárskej vedy a školstva ako boli doc. Ing. Ján Farkaš, CSc., vedec a pedagóg, autor patentu na výrobu obľúbeného nápoja VINEA, výskumníci Ing. Richard Bríza, CSc., Ing. Karol Dobrovoda, CSc., pedagógovia Ing. Otakar Bláha, Ing. Stanislav Musil, Ing. Anton Gavorník, Ing. Rudolf Homola, Ing. František Piršel, Ing. Jozef Jekkel, CSc., vinári a vinohradníci Ing. Ľudovit Žofiak, Bohuslav Jermář, Ján Šimko,  Gustáv Voda, Jaroslav Lajda, Ján Jelemenský, Pavel Orlický,  Samuel Sodoma a ďalšie osobnosti, ktoré sa významne podieľali na rozvoji slovenského vinohradníctva, vinárstva v Modre.

V roku 1991 po „Nežnej revolúcii“ vzniklo Združenie podnikateľov  agroturistiky, dnes Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky, ktoré malo do roku 1995 sídlo v Modre. Toto združenie sa stalo členom Európskeho zväzu vidieckej turistiky EUROGITES so sídlom v Štrasburgu. Za účasti prezidenta EUROGITES Erika Jordana z Belgicka, v roku 1996 František Mach založil  v priestoroch starej vinohradníckej školy Združenie Malokarpatská vinná cesta stal sa prvým predsedom. Združenie MVC úspešne  zorganizovalo XX. ročníkov  Dňa otvorených pivníc na MVC. Ocenenie si zaslúži vedenie ZMVC na čele s dlhoročným predsedom Ing. Milanom Pavelkom a súčasným predsedom Ing. Petrom Fülöpom, PhD. Zásluhu má i Malokarpatské osvetove stredisko v Modre, ktoré zobralo ZMVC pod svoje krídla za pôsobenia riaditeľky PhDr. Anny Píchovej a Jarky Dudovej. Za rozvoj vedy a výskumu získal v tomto roku 2019 zakladateľ František Mach ocenenie striebornú medailu MPRV SR.

Združenie Malokarpatská vinná cesta vznikla v roku 1996 v Modre, na obrázku jeho predsedovia zakladateľ František Mach/vpravo/, Milan Pavelka /vľavo/ a Peter Fülöp

V krátkom príspevku nebolo možné uviesť všetky súvislosti s nedávnou vinohradníckou a vinárskou tradíciou v meste Modra. Bude úloha historikov posúdiť tieto premeny, ktoré priniesli najmä úspechy v kvalite vín na svetových výstavách. Neúspechom však sú neobrábané vinohrady, zdevastované Zlaté hrozno a ďalšie družstevné objekty živočíšnej výroby na hospodárskom dvore  družstva. Bez živočíšnej výroby a maštalného hnoja sa nedá vyrábať kvalitné hrozno. Cesty k úspechu vedú cez vytvorenie odbytového združenia  podobne ako bolo Slovenské vinohradnícke družstvo, ktoré vybudovalo hotel Modra s  pivnicami a vyviedlo vinohradníctvo z krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia. Podobnú funkciu plnili i Vinárske závody Pezinok, ktoré vykupovalo a spracovalo hrozno od malovýrobcov. Dnes vykupujú hrozno niektorí špekulanti, vinári, za nízke ceny, ktoré nepokryjú výrobné náklady na hrozno. Lacné mušty s dotáciou sa dovážajú nekontrolovane zo zahraničia . Slovenské vinohrady zostávajú takto opustené, zarastajú šípkami a náletmi.

Na sklonku roka vinohradníci, vinári hodnotia mladé víno, výsledky celoročnej práce. V Modre a regióne sa uskutočnil už XX. ročník podujatia Deň otvorených pivníc 2019 na MVC, festival vína Chute Malých Karpát i Svätokatarínska ochutnávka mladých vín a ďalšie vinárske podujatia. Škoda však, že pre pandémiu covid 19 sa v roku 2020 nekonali vinohradnícke a vinárske podujatia v Modre a regióne. Poklesol aj predaj vín z dôvodov zatvorenia reštaurácii a hotelov.

Záverom príspevku chceme popriať modranským vinohradníkom a vinárom veľa úspechov pri obnove vinohradov v modranskom chotári, aby spojili sily staršia skúsenejšia generácia s mladými ambicióznymi, nadšenými vinohradníkmi, vinármi a tak ochránili kultúrne dedičstvo našich predkov. V súčasnosti je dôležitá aj informovanosť verejnosti, bez poznania minulosti nevieme stanoviť ciele do budúcnosti, čo platí po troch desaťročiach od nežnej revolúcie dvojnásobne v slovenskom agrorezorte. Slovenské poľnohospodárstvo, potravinárstvo, vrátane vinohradníctvo prekonáva v súčasnosti podobnú krízu ako bola „filoxéra“ na prelome 19 a 20  storočia. Zabezpečenie výživy národa je strategická úloha spoločnosti, ktorú musí štát a trh riešiť na Slovensku prioritne.

Ing. František Mach, CSc, Jana Soukupová,

Nezisková organizácia rozvoja vidieckej turistiky v Modre

foto: František Mach