Vo vzťahu k požiadavkám na vodu sa delia rastliny na hydrofytné, mezofytné a xerofytné. Hydrofytné plodiny znášajú a majú vyššie požiadavky na vodu. Patria sem ovos siaty, ďatelina lúčna, lupina, sója fazuľová, trávy. Lepšie podmienky pre ich pestovanie sú v humídnejších podmienkach.

Medzi xerofytné plodiny (relatívne suchovzdorné) z hustosiatych obilnín patria pšenica jarná, tvrdá pšenica, šesťradový jačmeň, kukurica, proso, mak, slnečnica ročná a iné. Typickí predstavitelia xerofytov sú stepné trávy.

Mezofytné plodiny možno z hľadiska požiadaviek na vodu zaradiť medzi predtým uvedené skupiny. Typickí predstavitelia sú ozimné obilniny a repka olejka.

Požiadavky ďatelinovín  na stanovište sú rozmanité a vyhranené buď s dôrazom na pôdne alebo vlhkostné podmienky. Kým napríklad uplatnenie lucerny u nás podmieňujú viac pôdne podmienky, pre ďatelinu lúčnu sú dôležité skôr klimatické podmienky. Lucerna siata si vykryje 35% potreby vody z pôdnych zásob.

Rozdielne nároky plodín na vodu spôsobujú, že sled plodín v osevnom postupe rozhodujúcou mierou ovplyvňuje využívanie vody z pôdy.

Plodiny náročné na vodu, ktorých potreba vody za vegetáciu sa pohybuje od 300 do 450 mm, napr. viacročné krmoviny (380-400 mm), trvalé trávne porasty (400-450 mm), repa cukrová (360-400 mm), zemiaky (300-400 mm), kukurica siata na zrno (300-320 mm), ďalej slnečnica ročná, bôb siaty, ľan siaty a iné.

Skupina plodín s priemernými nárokmi na vodu, ktorých spotreba vody za vegetáciu sa pohybuje od 200 do 250 mm, sú napr. obilniny (200-250 mm), strukoviny na semeno (200-250 mm), olejniny (210-240 mm), skoré zemiaky (200 mm), ďalej tabak, paprika a iné.

Plodiny najmenej náročné na vodu sú napr. ozimné a jarné miešanky (180-200 mm), cirok, cícer baraní, sudánska tráva.

Potreba vody je z hľadiska druhov a odrôd poľných plodín rozdielna. Indikátorom tejto spotreby je transpiračný koeficient, t.j. množstvo vody potrebnej k produkcii 1 kg sušiny rastlinnej hmoty. Transpiračný koeficient jednotlivých plodín zaradených v osevnom postupe sa pohybuje v širokom rozmedzí hodnôt a je do značnej miery ovplyvnený priebehom poveternostných podmienok. V tabuľke 1 sú uvedené hodnoty transpiračného koeficient pre niektoré druhy plodín v podmienkach Slovenska.

Tabuľka 1: Transpiračný koeficient niektorých druhov plodín (PROCHÁZKA a i., 1998)

Pre dosiahnutie optimálnych úrod poľnohospodárskych plodín má väčší význam momentálny obsah vody v pôde v danom momente vegetácie, ako celková potreba vody rastlín. Z hľadiska vzťahu pestovaných plodín k pôdnej vode je najdôležitejšia možnosť odberu vody z pôdy, ktorá je závislá od viacerých faktorov (hĺbka a aktívne povrchy príjmu vody koreňmi, rýchlosť rozvoja koreňového systému, jeho sací tlak. Za optimálnych podmienok dosahuje maximálna hĺbka koreňového systému pri väčšine poľnohospodárskych plodín 1,7-3,0 m. Ak sa v tejto hĺbke nachádza hladina podzemnej vody, tak plodiny sú v priebehu vegetácie z hľadiska vlahy relatívne zabezpečené.

 

                                                                                        Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

                                                                                     Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre