Jednotlivé poľnohospodárske plodiny majú vysoké nároky na hlavné živiny (dusík, fosfor, draslík). Tieto odoberajú z pôdnej zásoby, alebo z aplikovaných hnojív. Okrem toho majú aj špecifické nároky na mikroživiny. Navyše citlivo reagujú aj na pôdnu reakciu. Napríklad sója vyžaduje na dosiahnutie dobrej úrody zásaditú pôdnu reakciu. Ak ju nezabezpečíme (napríklad povápnením pôdy pred vegetáciou) aj pri dobrej zásobe základných živín bude úroda sóje fazuľovej nízka. Preto je účelné striedať plodiny v osevnom postupe, z hľadiska ich rôznej náročnosti na živiny a pôdnu reakciu.         

Z hľadiska celkových požiadaviek na živiny plodiny delíme na:

  • Plodiny náročné na živiny. Sú to najmä okopaniny, olejniny, z obilnín pšenica letná forma ozimná, jačmeň jarný, kukurica siata na zrno, slnečnica ročná, ďalej niektoré zeleniny (rajčiak, uhorky), špeciálne plodiny.
  • Plodiny menej náročné na živiny (na hnojenie) sú viacročné krmoviny, strukoviny, raž ozimná, ovos siaty.

 Pri odbere a využiteľnosti živín pestovanou plodinou zohráva významnú úlohu:

  • štruktúra koreňového systému plodiny, t.j. jeho hĺbka, aktívne povrchy, rozvrstvenie v pôde. Dobre si osvojujú cez koreňový systém živiny viacročné krmoviny, z obilnín lepšie raž ozimná ako ovos siaty, z okopanín lepšie repa cukrová ako zemiaky a pod.
  • dĺžka vegetačného obdobia plodiny a obdobie aktívneho príjmu živín. Plodiny s vyšším úrodovým potenciálom a kratšou vegetačnou dobou sú náročnejšie na živiny (ich prístupnosť, pohotovosť a pod.), ako plodiny s dlhšou vegetačnou dobou.

Významnú funkciu v osevných postupoch majú bôbovité rastliny, ktoré sú schopné fixovať vzdušný dusík. Lucerna siata a ďatelina lúčna zanechávajú až 40 % fixovaného dusíka v koreňoch, ale strukoviny ho lokalizujú do nadzemných častí, najmä do semien. Lucerna siata po trojročnom pestovaní zanecháva v pôde asi 200 kg N, ďatelina lúčna 150 kg, bôb asi 60 kg, hrach 80 kg N.

Pokiaľ ide o fosfor, najviac ho zostáva v pozberových a koreňových zvyškoch maku, repky, ďatelinovín, slnečnice a hrachu až 13-23 kg.ha-1 . 

Neutrálna pôdna reakcia  má značný význam z hľadiska stability úrod pestovaných plodín.

Vysoké a stabilné úrody napr. lucerny siatej sa dosahujú pri pH v rozsahu 6,7-7,8, pri cukrovej repe v rozsahu 6,3-7,3, pri pšenici ozimnej 6,0-6,9 a pri zemiakoch 4,6-6,2.

Počas pestovania sa pH pôdy pod rozličnými plodinami mení. Pri pestovaní zemiakov sa hodnota pH od jari do leta zníži zo 6,5 na 5,8 a pri pestovaní hrachu siateho zo 6,2 na 5,1. Hodnoty pH závisia aj od koncentrácie jednotlivých plodín v osevnom postupe. Preto sa po týchto plodinách neodporúča pestovať plodiny, ktoré by pôdnu reakciu ďalej znižovali.

Vplyv predplodín na obsah živín v pôde  pre následné plodiny je veľký. Napríklad obilniny, ktoré zaberajú 50% i viac plochy osevného postupu pôdy tiež mierne okyslujú a tým spôsobujú aj zníženie prístupnosti fosforu. Zanechávajú však pomerne dobré zásoby prístupného draslíka v pôde. Po obilninách je vhodné do osevného postupu zaraďovať okopaniny a po okopaninách s vyššími nárokmi na draslík – obilniny. Ak nasledujú po obilninách okopaniny, dôraz treba položiť na hnojenie dusíkom a fosforom.

Po plodinách obohacujúcich pôdy dusíkom (strukoviny), zaraďujeme plodiny náročnejšie na dusík napríklad ozimnú pšenicu. Bôbovité rastliny vo všeobecnosti dobre prijímajú živiny i z menej prístupných foriem. Odčerpávaním väčšieho množstva katiónov ako aniónov sprístupňujú fosfor nielen pre samotnú bôbovitú rastlinu, ale aj pre rastliny nasledujúce.

Bôb a hrach siaty sú náročné na draslík, preto dávajú vyššie úrody po predplodinách, ktoré nemajú vysoké nároky na draslík. Ovos je v tomto ohľade lepšou predplodinou ako jačmeň. Po ďateline lúčnej trpia všetky obilniny nedostatkom draslíka, ak sa k nim výdatne nehnojilo draselnými hnojivami. Lepšie pomery v zásobovaní draslíkom sú vtedy, ak obilniny nasledujú po lucerne. Po lucerne  však v prvej polovici vegetácie, najmä v suchších podmienkach a po neskoršej orbe trpí pšenica nedostatkom dusíka. Vzhľadom na vysoké nároky lucerny na živiny  a vodu, pri obvyklom zanedbávaní jej hnojenia, môže byť v suchých ročníkoch lucerna ako predplodina pre obilniny nevhodná.

Plodiny náročné na prístupné živiny (jačmeň, ľan, ďatelina, lucerna) zaraďujeme do druhej trate po plodinách hnojených maštaľným hnojom, obvykle po okopaninách. Priaznivý vplyv okopanín ako predplodín jačmeňa, maku, ľanu, strukovín sa znižuje nasledujúcim radom: kŕmna repa, cukrová repa, zemiaky, kŕmna mrkva, silážna kukurica.

Striedaním plytko a hlboko zakoreňujúcich rastlín v osevnom postupe sa sprostredkuje vynášanie vyplavených živín zo spodných vrstiev pôd do vrstiev vrchných. Hlboko zakoreňujúce rastliny priaznivo ovplyvňujú aj priepustnosť a iné fyzikálne pôdne vlastnosti pôd.

 

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

Externý spolupracovník redakcie, Nitra