Vhodným osevným postupom môžeme prerušiť šírenie niektorých chorôb a škodcov. Niekedy sa odporúča zmeniť aj odrodu. Pri vírusových chorobách je treba sledovať i hostiteľské rastliny v bezprostrednom susedstve pozemku. Najúčinnejšou metódou potláčania škodcov je zníženie počtu pestovaní  tej istej plodiny v osevnom postupe. Treba pritom rešpektovať aj poznatky o vzájomnej  znášanlivosti plodín.

Plodiny, ktoré majú spoločné choroby alebo škodcov by nemali nasledovať po sebe. Naopak, vhodné sú tie predplodiny, ktoré dobre potláčajú aj viacero nepriaznivých činiteľov vyskytujúcich sa v poraste. Výskyt škodlivých organizmov v každom poraste vždy znižuje jeho predplodinovú hodnotu. Veľkú pozornosť treba venovať najmä predplodinám kde bude nasledovať porast na osivo.

Zaburinenosť porastov tiež výrazne ovplyvňuje predplodinovú hodnotu. Konkurencieschopnosť kultúrnych porastov proti burinám je rôzna. Vo všeobecnosti dobrú potláčaciu schopnosť majú plodiny vysoké, bohato olistené, silne odnožujúce. Patria k nim: raž, ozimné kŕmne miešanky, repka olejka, kukurica siata na siláž, skoré odrody zemiakov, často kosené krmoviny na ornej pôde. Ozimné obilniny bývajú zväčša menej zaburinené ako jarné. Medzi plodiny, ktoré vo väčšej miere zaburiňujú polia patria: mak siaty, šošovica,  tekvica olejná, v podstate nízke a riedko vysievané plodiny.

Škodlivosť burín v osevnom postupe závisí predovšetkým od ich schopnosti odoberať plodine vodu a živiny. Aj zatieňovanie porastu znižuje úroveň fotosyntézy kultúrnej plodiny a teda aj jej úrodu. Navyše porasty prehustené burinami, vytvárajú aj dobré prostredie pre hubovité choroby. Konkurenčnosť burín závisí tiež od ich schopnosti zregenerovať sa po kultivačných zásahoch, ktoré sa používajú na ich reguláciu.

Osevný postup s malou pestrosťou plodín vytvára vo všeobecnosti stabilnejšie a priaznivejšie podmienky pre šírenie burín, než mnohostranný osevný postup. Osevné postupy s vyšším podielom obilnín vytvárajú vynikajúce podmienky pre rast jednoklíčnolistových burín. Striedanie jednoklíčnolistových a dvojklíčnolistových rastlín (okopanín a krmovín s obilninami) spolu s diverzitou druhov pestovaných plodín účinne potláča buriny.

Najlepším prostriedkom na potláčanie burín je skoro vytvorený kompletný porast kultúrnej plodiny. Zatieňovanie pôdy kompletným porastom pozitívne vplýva na vytváranie pôdnej zrelosti (tzv. pôdne garé).  Porast tak chráni povrchovú vrstvu pôdy pred negatívnym vplyvom dažďa, zvlášť pred silnými búrkami a lejakmi. Plodiny, ktoré viac zatieňujú a pokrývajú pôdu, považujeme za najlepšie predplodiny. Preto je väčšina širokolistých okopanín a krmovín považovaná za lepšie predplodiny ako obilniny. Plodiny ktoré sa pestujú ako medziplodiny sú tiež dobré predplodiny. Chránia pôdu pred negatívnym vplyvom dažďových kvapiek v období, keď pozemky sú bez vegetačného krytu a sú zdrojom organickej hmoty, ktorá zvyšuje úrodnosť pôdy.

Porast z výmrvu (zberové straty) pestovaných plodín tiež výrazne zvyšuje zaburinenosť následných porastov. Navyše  „tzv. porastlina“  vyklíčená z pozberových strát vytvára ideálne podmienky (tvorí sa tzv. „zelený most“) na prenos škodlivých činiteľov do nasledujúcej vegetácie. Najmä v ostatných rokoch, keď sú mierne zimy, je tento problém výrazný. Porast z výmrvu je potrebné pred ukončením vegetácie na jeseň jednoznačne zlikvidovať mechanicky, alebo chemicky.

Predplodinová hodnota porastu závisí aj od výšky úrody pestovanej plodiny. Pri obilninách a okopaninách, husté porasty s dlhšou vegetačnou dobou majú horšiu predplodinovú hodnotu ako redšie a skoršie zberané porasty. So zvyšovaním úrody fytomasy sa zvyšuje aj odber živín z pôdy a preto je nevyhnutné myslieť pre následnú plodinu na zodpovedajúce hnojenie priemyselnými hnojivami. Najvyšší produkčný potenciál v bezzávlahových podmienkach dosahujú viacročné krmoviny,  repa cukrová a kukurica siata na zrno. Hnojenie hospodárskymi a priemyselnými hnojivami jednoznačne zvyšuje hodnotu predplodiny. Po hlbšom obrobení pôdy k predplodine a dobrej zásobe živín, ak nie sú iné špeciálne požiadavky pre následnú plodinu,  možno znížiť aj hĺbku obrábania pôdy.

Spôsob zberu tiež výrazne ovplyvňuje predplodinovú hodnotu. Použitie ťažkých strojov pri týchto operáciách vo vlhkých rokoch, ako je napríklad táto jeseň, narušuje pôdnu štruktúru najmä v stopách kolies zberových strojov a dopravných prostriedkov.  Na zhutnenú pôdu v pásoch je veľmi citlivý jarný jačmeň. Porast tvoriaci sa na zhutnenej pôde je nižší a má bledšiu farbu. Trvale zaostáva vo vývine a spravidla poskytuje aj nižšiu úrodu.

Ak sa niektorá plodina v rámci osevného postupu pestuje menej často, dosiahnu sa pri nej väčšie úrody. Toto je charakteristické pre plodiny ako ovos siaty, repa cukrová, ďatelina lúčna, ľan siaty, či slnečnica ročná. Časový odstup medzi pestovaním tej istej plodiny na rovnakom pozemku predstavuje nepriamu hodnotu predplodiny. Pri trvalom podiele hustosiatych   obilnín nad 50 % sa jednoznačne prejavia v takomto osevnom postupe problémy s burinami a chorobami. Netreba zabúdať, že jednotlivé chyby a nedostatky pri striedaní plodín majú v osevnom postupe kumulatívne pôsobenie.

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

Externý spolupracovník redakcie, Nitra