Osevný postup plní aj dôležitú funkciu udržania a zvyšovania obsahu organickej hmoty v pôde a tým udržania, resp. zvyšovania produkčného  potenciálu pôdy. Organická hmota v pôde slúži ako energetický materiál pre pôdnu mikroflóru. Je základnou látkou, alebo medziproduktom z ktorého vzniká pôdny humus. V pôdnej organickej hmote je obsiahnutých asi 90% dusíka, 20-50% fosforu a významnú časť tvorí draslík.

V závislosti od pôdnych a poveternostných podmienok sa ročne v pôde rozloží približne 3,5-4,5 t.ha-1 organických látok v sušine. Prísun organickej hmoty do pôdy sa robí jednak pozberovými zvyškami a tiež hnojením organickými hnojivami. Predpokladá sa, že pozberové a koreňové zvyšky môžu kryť v bilancii organických látok približne 50-60 % a zvyšných 40-50 % treba dodať organickými hnojivami. Množstvo pozberových zvyškov po jednotlivých plodinách kolíše v závislosti od mnohých faktorov.

Stupeň humifikácie pozberových zvyškov a vytvorené množstvo humusu v pôde z pozberových zvyškov hlavných plodín je v (tab.1) :

Tabuľka 1: Stupeň humifikácie pozberových zvyškov a množstvo vytvoreného humusu v pôde (Mazur 1992, cit. Zaujec 1996)

Viacročné krmoviny zanechávajú najväčšie množstvo organických látok v pôde a ich mineralizácia je najnižšia. Pod okopaninami s najnižším prísunom organickej hmoty do pôdy je rozklad (mineralizácia) organickej hmoty najvyššia. Z toho vyplýva, že čím je vyššie zastúpenie viacročných krmovín a nižšie zastúpenie okopanín, tým účinnejšie možno osevným postupom zlepšovať úrodnosť pôdy aj pri pomerne nižšom prísune organických látok vo forme hospodárskych hnojív!

Pestované plodiny pôsobia svojimi pozberovými zvyškami nielen na úrodnosť pôdy, ale aj na štruktúru pôdy.

  • Priamy vplyv plodín na pôdu je výsledkom činnosti koreňového systému plodín, ktorý ovplyvňuje štruktúru pôdy mechanicky, chemicky a biologicky.
  • Nepriamy vplyv plodín spočíva najmä v ochrane pôdy rastlinným krytom, ktorý chráni pôdu pred neproduktívnym výparom, prehriatím pôdy a dopadom atmosférických zrážok.

Pozitívny vplyv na tvorbu štruktúry pôdy majú ďatelinoviny a ďatelinotrávne miešanky, priemerne zlepšujúci účinok majú strukoviny, repka olejka a medziplodiny. Okopaniny pestované intenzívnejším obrábaním pôdy vrátane medziriadkovej kultivácie v priebehu vegetácie do určitej miery zhoršujú stav pôdy zvýšenou intenzitou rozkladu pôdnej organickej hmoty (do pôdy vpúšťame vzduch, ktorý okysličuje, „spaľuje“ humus). Na druhej strane  priaznivý vplyv okopanín v osevnom postupe a predplodinová hodnota je spôsobená ich pravidelným hnojením organickými a minerálnymi hnojivami.

Hlavné plodiny podľa schopnosti priaznivo ovplyvniť štruktúru pôdy možno zaradiť do takéhoto poradia: viacročné krmoviny, strukoviny, repka olejka, ozimné obilniny, kukurica, jarné obilniny, zemiaky, repa cukrová, ľan siaty.

          Podľa hĺbky koreňového systému rozdeľujeme plodiny na:

  • plytkokoreniace – ľan siaty, obilniny, vika, zemiaky, trávy,
  • stredne hlbokokoreniace – ďatelina lúčna, ďatelina hybridná, bôľhoj lekársky, ľadenec barinný,
  • hlbokokoreniace – lucerna siata, vičenec vikolistý, strukoviny, repa cukrová, bôb, kukurica.

Okrem množstva a kvality koreňových a nadzemných pozberových zvyškov dôležitú úlohu má hĺbka prekorenenia ornice. Hĺbka koreňa závisí od druhu pestovanej plodiny, od hĺbky humusového horizontu, zásoby vody v pôde, utuženosti pôdy, schopnosti pôdy udržať pôdnu vodu. Na ľahších a suchších pôdach korene rastlín zakoreňujú hlbšie ako na ťažších pôdach. Predpokladá sa, že sa v týchto podmienkach rastliny snažia využívať vodu a minerálne látky z väčších hĺbok.

    Podľa hĺbky zakoreňovania rozdeľujeme ďatelinoviny na:

Hlbokokoreniace – lucerna siata, lucerna kosákovitá, vičenec vikolistý, ľadenec rožkatý, komonica biela (2 – 10 m). Hlavný koreň lucerny môže prenikať do pôdy 2 až 10 m hlboko. Bočné korienky siahajú do 0,60 – 0,80 cm vzdialenosti od hlavného koreňa. V prvom roku nahromadí lucerna vo vrstve 2,0 m 3 – 6 ton koreňovej hmoty. Vo vrstve do 0,40 m sa vytvorí 60 – 80 % hmotnostných všetkej koreňovej hmoty, v ornici do 0,25 m 30 – 65 %. Zároveň sa lucerna siata v podmienkach dostatku vlahy, alebo pod závlahou považuje za najproduktívnejšiu plodinu! Vzhľadom na jej nízke zastúpenie v súčasných osevných postupoch (nízke stavy prežúvavcov) sú pozitívne efekty lucerny v osevných postupoch využívané minimálne.

Stredne hlbokokoreniace – ďatelina lúčna, ďatelina hybridná, bôľhoj lekársky, ľadenec barinný (0,2 – 2 m). Koreň ďateliny lúčnej siaha do hĺbky 1 – 2 m a najmä v ornici sa značne rozrastá do šírky. Prevažná časť je v horných vrstvách, jej korene sa ľahko rozkladajú.

Plytkokoreniace – ďatelina plazivá, lucerna chmeľovitá (0,15 0,2 m)

Na intenzitu narastania koreňov majú vplyv aj agrotechnické zásahy. Hlboká orba a podrývanie prispievajú k hlbšiemu zakoreňovaniu. Striedanie plytko a hlbokokoreniacich plodín má preto v osevnom postupe veľký význam.

Koreňová hmota predstavuje relatívne rovnomerne rozmiestnenú organickú hmotu v profile pôdy, ktorá je po mineralizácii zdrojom živín pre ďalšie plodiny a je významná aj ako humusotvorný materiál ( tabuľka 2).

Tabuľka 2: Hĺbka zakoreňovania a množstvo pozberových zvyškov niektorých plodín (Líška a i., 2001)

Pri hlavných druhoch pestovaných plodín sa okolo 90 % hmoty koreňov sa nachádza vo vrstve 0,0-0,30 m a iba 10 % celkovej hmoty v hĺbke 0,30-0,60 m. Koreňový systém hlbokokoreniacich plodín siaha do hĺbky viac ako 1 m, korene prenikajú do podornice, čím zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy a jej celkový stav aj v hlbších vrstvách. Z hľadiska zásobovania rastlín vodou, v poveternostne normálnych rokoch koreňová hmota v podorničnej vrstve nie je až taká  významná, ale v suchých rokoch s nevhodným rozdelením zrážok sa jej význam a úloha zvyšuje.

Biologicky vyvážený osevný postup zabezpečuje optimálne využitie pôdy prakticky v celom profile jej obrábania. Výsledkom je stabilná produkcia rastlinnej výroby a dostatok krmív pre živočíšnu výrobu. Kombinácia osevného postupu plodín z rôznych botanických skupín a živočíšnej výroby, kde sú prežúvavce, je najefektívnejším hospodárením s prirodzenou transformáciou organickej hmoty v poľnohospodárskej krajine. Zabezpečuje primeraný prísun organickej hmoty do pôdy a z hľadiska organizačného takýto systém umožňuje plynulý a včasný priebeh všetkých agrotechnických opatrení.

 

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

externý spolupracovník redakcie, Nitra