Osevné postupy špecializované na produkciu niektorej plodiny sa realizujú obyčajne v oblastiach, kde sú pre túto plodinu veľmi vhodné podmienky. Prakticky to znamená, že pri bežnej agrotechnike sú pri pestovanej plodine dosahované stabilné a kvalitné úrody s priaznivým ekonomickým efektom.

Pri obilninách sa maximálna koncentrácia v osevnom postupe na dobrých pôdach odporúča do 60% v lokalitách s nižšou úrodnosťou pôdy do 50%. Z hustosiatych obilnín je na predplodinu a teda aj opakované pestovanie po sebe, najnáročnejšia  ozimná pšenica. Ak v osevnom postupe nasledujú dve obilniny po sebe, pšenica ozimná musí byť vždy prvá v poradí. Vyplýva to z biologických vlastností tejto obilniny. Má vyššiu citlivosť na škodlivé činitele, ale i väčšiu dĺžku vegetačného obdobia, počas ktorého sa môžu prejaviť všetky negatívne vlastnosti stanovišťa (choroby, škodcovia, buriny, deficit vody, vymrznutie, nevhodná predplodina). Niektoré nedostatky sa dajú čiastočne kompenzovať organickým hnojením (ktoré je ale pri súčasných stavoch hospodárskych zvierat problematické). Pri vyšších koncentráciách obilnín je veľký infekčný tlak škodlivých organizmov nielen na pšenicu ozimnú, ale aj na ostatné „relatívne odolnejšie“ obilniny.

Zásadne by sa mali v osevnom postupe po sebe pestovať maximálne dve obilniny, pričom ako druhá v poradí sa odporúča jačmeň jarný (kratšia vegetačná doba, rýchly vývin porastu v relatívne priaznivom období vegetácie, dynamický príjem živín).  Raž siata a ovos siaty sa vyznačujú aj určitými fytosanitárnymi účinkami.

Na najúrodnejších  pôdach je možné uplatňovať i krátkodobú monokultúru pestovania kukurice siatej na zrno. Limitujúcim činiteľom sa v súčasnosti stáva premnoženie živočíšnych škodcov a negatívny vplyv tejto plodiny na fyzikálny stav pôdy.

Ozimná repka olejka sa z hľadiska šírenia chorôb a škodcov odporúča pestovať s časovým odstupom 4 – 6 rokov. To znamená, že v osevnom postupe podľa jeho dĺžky sa vyskytuje maximálne 1 alebo 2 krát v jednej rotácii. To je ale pri jej dnešných výmerách ťažko realizovateľné. Skracovanie odstupu repky po sebe má za následok zvýšené nároky na pesticídy.

Zemiaky sa umiestňujú v osevnom postupe maximálne do 25% plochy ornej pôdy. Ak sa pestujú na sadbu odporúča sa opakované pestovanie na tom istom pozemku až po uplynutí piatich rokov.

Repa cukrová je po sebe výrazne neznášanlivá, najmä z hľadiska šírenia živočíšnych škodcov. Aj v tomto prípade je potrebný aspoň 4 ročný odstup v osevnom postupe.

Ľan siaty – olejný patrí medzi najcitlivejšie plodiny a po sebe sa odporúča pestovať až po 6 rokoch.

Slnečnica ročná produkuje energeticky vysoko náročné oleje, čím spôsobuje výrazné odčerpanie živín a vody tzv. „únavu pôdy“. Navyše zanecháva veľké množstvo ťažšie  rozložiteľných pozberových zvyškov. Jej opakované pestovanie sa odporúča po 5 až 6 rokoch.

Lucerna siata sa v priemerných podmienkach odporúča pestovať na 18-22% plochy ornej pôdy. V súčasnosti sú je produkčné plochy minimálne.

Ďatelina lúčna sa pestuje maximálne do 20% plochy osevného postupu. Po sebe je neznášanlivá, najmä z dôvodu fytotoxického pôsobenia produktov rozkladu koreňového systému na klíčenie a rast nových rastlín ďateliny. V miešankách, alebo krmovinárskych osevných postupoch môže byť jej zastúpenie vyššie.

Prehľad o možnostiach opakovaného pestovania tej istej plodiny v osevnom postupe a maximálny podiel (v %) jednotlivých plodín v osevnom postupe je v tabuľke 1.

 

Tabuľka 1: Prehľad o možnostiach opakovaného pestovania tej istej plodiny v osevnom postupe

 

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

Externý spolupracovník redakcie, Nitra