Fyzikálne a hydrofyzikálne vlastnosti vrchnej vrstvy pôdy sa po sejbe postupne menia. Najväčší vplyv na tieto vlastnosti a ich zmeny majú poveternostné podmienky a z nich najmä úhrn a intenzita zrážok. Po výdatnejších dažďoch sa najmä na ťažších pôdach vytvára prísušok, ktorý nepriaznivo vplýva na vodnovzdušný i tepelný režim koreňovej zóny pestovaných plodín. Počas vegetácie majú veľký význam kultivačné zásahy aj na sprístupnenie živín, ochranu proti škodlivým činiteľom a hlavne na reguláciu zaburinenosti.

Plečkovanie je agrotechnická operácia vykonávaná plečkami v porastoch plodín, vysievaných (sadených) do širokých riadkov. Pri plečkovaní sa pôda drobí, kyprí a premiešava. Významnou úlohou plečkovania je ničenie burín medzi riadkami pestovaných plodín.

Pri plečkovaní je potrebné dodržať hlavne nasledovné zásady:

  • vzrastnejšie buriny musia byť pri plečkovaní podrezané, menšie zahrnuté,
  • čím skôr plečkujeme, tým je účinok plečkovania lepší,
  • hĺbka plečkovania a druh radličiek závisí od plodiny a jej vegetačnej fázy,
  • hlbokokoreniace trváce buriny nie je možné dostatočne regulovať plečkovaním, tu sa musí využívať kombinácia chemickej a mechanickej ochrany porastu. Napríklad pichliač roľný pri opakovanom plečkovaní síce nekvitne, ale sa môže silne vegetatívne rozmnožiť.

Medziriadková kultivácia plodín sa vykonáva plečkami rôznej konštrukcie najmä v porastoch poľných okopanín a zelenín. Pracovnými orgánmi plečiek sú radličky, ktoré môžu byť pasívne alebo aktívne, t.j. poháňané cez vývodový hriadeľ traktora (rotačné).

Hĺbka plečkovania závisí od druhu a rastovej fázy pestovanej plodiny. Ovplyvňuje ju tiež pôdny druh a fyzikálne vlastnosti pôdy. V žiadnom prípade sa pri plečkovaní nemajú poškodiť korene pestovanej plodiny. Na ľahších pôdach sa plečkuje plytšie, aby sa pôda príliš nepresušila, na ťažších pôdach možno plečkovať hlbšie. Počet plečkovaní závisí od rýchlosti zmien vo vrchnej vrstve pôdy a od intenzity rastu burín a ich druhového zastúpenia.

Z hľadiska kvality plečkovania je dôležité, aby bol záber plečky zosúladený so záberom sejačky. Prakticky to znamená nasmerovať jazdu plečky do tých istých koľajových riadkov, po ktorých bola vykonávaná sejba. Všetky radličky majú pracovať na stanovenú hĺbku a majú po prejdení medziriadkového priestoru zničiť minimálne 95 % burín. Nemá dochádzať k zhoršeniu štruktúry pôdy rozprášením ani utlačením. Nemá sa poškodiť viac ako 2 % rastlín pestovanej plodiny.

 

Pri hodnotení kvality a účinnosti plečkovania sa hodnotí najmä :

  • termín plečkovania – je závislý od rastovej fázy rastlín, burín a stavu pôdy najmä momentálneho obsahu vody v pôde v čase plečkovania,
  • stupeň regulácie burín. Buriny majú byť regulované v celom zábere plečky v medziriadku minimálne na 95 %,
  • hĺbka plečkovania – závisí od rastovej fázy a druhu pestovanej rastliny. Pri repe cukrovej sa zväčšuje zo 40 mm na 80 mm100 – 120mm. Pri kukurici siatej na zrno sa plečkuje najskôr hlbšie, neskôr plytšie. Pri zemiakoch sa plošná kultivácia robí do hĺbky 60 mm s ochranným pásom rastlín 150 mm.
  • poškodenie pôdnej štruktúry – zisťuje sa agregátovou analýzou,
  • stupeň zachytávania resp. obaľovania burín na pracovných orgánoch sa hodnotí subjektívne,
  • pracovná rýchlosť má byť max. 5 km.hod-1.

Počet plečkovaní závisí od pôdnych vlastností od rýchlosti vzchádzania plodiny od početnosti a pokryvnosti druhového spektra burinových spoločenstiev, najmä výskytu trvácich druhov burín akými sú napr. v porastoch kukurice siatej na zrno pichliač roľný, vesnovka obyčajná, pupenec roľný, v porastoch repy cukrovej najmä  pýr plazivý, pichlač roľný  a iné.

Jedným s novších spôsobov využitia medziriadkovej kultivácie plodín v priebehu vegetácie je použitie kultivátora  spojené so súčasnou zónovou aplikáciou kvapalných hnojív ku koreňom rastlín napr. kukurice siatej na zrno, slnečnice ročnej a ďalších plodín.

Aplikácia kvapalných dusíkatých hnojív, alebo kvapalného mixu do blízkosti koreňov rastlín (pod pätu), umožňuje v závislosti na zásobe živín v pôde znížiť plánovanú dávku dusíka, prípadne fosforu o 30 – 50 % v porovnaní s plošnou aplikáciou v konvenčných technológiách.

Regulácia vlhkostných, teplotných a vzdušných podmienok v povrchovej vrstve pôdy má pri pestovaní okopanín mimoriadny význam. Kyprením pôdy v porastoch širokoriadkových plodín sa regulujú procesy príjmu živín a výmeny plynov v oblasti koreňového systému kultivovaných rastlín. V ostatných rokoch sa osvedčila mechanická regulácia burín v suchých pestovateľských ročníkoch plečkovaním, keď herbicídy účinkujú veľmi slabo!

Optimalizácia vodnovzdušného režimu pôd spolu s potláčaním škodlivých činiteľov je pri okopaninách a im podobne pestovaných plodinách základným predpokladom dosiahnutia primeranej a kvalitnej produkcie. Okrem pestovateľských výhod sú nezanedbateľným prínosom aj finančné úspory šetrením nákladných a ekologicky ťažko prijateľných herbicídov.

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

externý spolupracovník redakcie, Nitra