Najväčší vplyv na hydrofyzikálne vlastnosti vrchnej vrstvy pôdy majú poveternostné podmienky a z nich najmä úhrn a intenzita zrážok. Po výdatnejších dažďoch sa najmä na ťažších pôdach vytvára prísušok, ktorý nepriaznivo vplýva na vodnovzdušný i tepelný režim koreňovej zóny pestovaných plodín.

Cieľom medziriadkovej kultivácie je optimalizácia vzťahov medzi tromi základnými zložkami pôdy – drobnohrudkovitými štruktúrnymi agregátmi, pôdnou vodou a pôdnym vzduchom. Počas vegetácie majú veľký význam kultivačné zásahy aj na sprístupnenie živín, ochranu proti škodlivým činiteľom a hlavne na reguláciu zaburinenosti.

Plečkovanie je agrotechnická operácia vykonávaná plečkami v porastoch plodín, vysievaných (sadených) do širokých riadkov. Pri plečkovaní sa pôda drobí, kyprí a premiešava. Významnou úlohou plečkovania je ničenie burín medzi riadkami pestovaných plodín. Na zlievaných pôdach a na silne zaburinených pozemkoch sa spravidla plečkuje viackrát.

Pri plečkovaní je potrebné dodržať hlavne nasledovné zásady:

  • čím skôr plečkujeme, tým je účinok plečkovania lepší,
  • hĺbka plečkovania a druh radličiek závisí od plodiny a jej vegetačnej fázy,
  • vzrastnejšie buriny musia byť pri plečkovaní podrezané, menšie zahrnuté,
  • hlbokokoreniace trváce buriny nie je možné dostatočne regulovať plečkovaním, tu sa musí využívať kombinácia chemickej a mechanickej ochrany porastu. Napríklad pichliač roľný pri opakovanom plečkovaní síce nekvitne, ale sa môže silne vegetatívne rozmnožiť.

Medziriadková kultivácia plodín sa vykonáva plečkami rôznej konštrukcie najmä v porastoch poľných okopanín a zelenín. Pri tejto operácii sa pôda drobí, kyprí a premiešava. Jednou z najdôležitejších úloh plečkovania je regulácia výskytu burín medzi riadkami pestovaných plodín.

Pracovnými orgánmi plečiek sú radličky, ktoré môžu byť pasívne alebo aktívne, t.j. poháňané cez vývodový hriadeľ traktora (rotačné).

Pasívne radličky sú upevnené na pevnom stĺpiku. Plochorezné jednostranné radličky môžu byť pravo, alebo ľavostranné s rozličnou dĺžkou krídiel nazývajú sa tiež plecie. Sú vhodné na plytké plečkovanie do hĺbky 0,04 – 0,06 m.

Šípové radličky sa používajú na plečkovanie a hlbšie kyprenie pôdy do hĺbky 0,06 – 0,12 m. Dobre drobia a čiastočne kypria vrchnú vrstvu pôdy a dobre podrezávajú väčšie buriny. Ak je vzdialenosť medzi riadkami väčšia ako 0,35 m spájajú sa s jednostrannými radličkami tak, aby sa ich zábery prekrývali a podrezávali buriny v celej šírke pracovného záberu. Všetky radličky musia byť ostré, správne nastavené v rovine pohybu a na požadovanú šírku a hĺbku záberu.

Na hlbšie kyprenie pôdy v medziriadkoch  (až do 0,15 m) sa používajú dlátovité radličky. Buriny ničia menej a preto sa k nim často pridávajú pružné oceľové prúty, ktoré vyťahujú plytko koreniace buriny (napr. pýr plazivý). Prúty narušujú pôdny prísušok a pracujú do hĺbky 0,03 m.

Aktívne poháňané (rotačné) plečky majú pre každý riadok tri, alebo viac nožov rozličného tvaru a dĺžky, umiestnených v dvoch ružiciach na otočnom hriadeli. Ich prednosťou je, že dobre pracujú aj na ťažších pôdach a pri silnom stupni zaburinenosti pestovaných plodín. Po oboch stranách pracovnej sekcie sú v medziriadku umiestnené ochranné taniere. Rozrezávajú pôdu v určitej vzdialenosti od plodiny, čím chránia mladé rastliny pred vytrhnutím spolu s veľkými hrudami pôdy s prísuškom, ale aj pred ich zasypaním pôdou. Umožňujú plečkovať až do blízkosti 0,025 m od rastlín v riadku. Určitou nevýhodou rotačných plečiek je poškodzovanie pôdy rozprašovaním za nadmerného sucha a prach na listoch pri vyšších teplotách poškodzuje aj pestované plodiny.

Pri pasívnych rotačných plečkách je pohyb pracovných segmentov (motyčiek) plečky zabezpečovaný len kontaktom s pôdou. Niekedy pri natočení pracovných sekcií je možné takto konštruovanou plečkou vykonávať aj mierne nahŕňanie pôdy ku spodnej časti pestovanej plodiny.

Hĺbka plečkovania závisí od druhu a rastovej fázy pestovanej plodiny. Ovplyvňuje ju tiež pôdny druh a fyzikálne vlastnosti pôdy. V žiadnom prípade sa pri plečkovaní nemajú poškodiť korene pestovanej plodiny. Napríklad prvé plečkovanie kukurice môže byť vykonané hlbšie, lebo koreň sa najskôr „ťahá“ do hĺbky, druhé plečkovanie je už plytšie, lebo korene kukurice sa začínajú tvoriť do šírky. Na ľahších pôdach sa plečkuje plytšie, aby sa pôda príliš nepresušila, na ťažších pôdach možno plečkovať hlbšie. Počet plečkovaní závisí od rýchlosti zmien vo vrchnej vrstve pôdy a od intenzity rastu burín a ich druhového zastúpenia.

Po výdatných zrážkach a obschnutí pôdy, bude treba obnovť štruktúru pôdy plečkovaním.

Z hľadiska kvality plečkovania je dôležité, aby bol záber plečky zosúladený so záberom sejačky. Prakticky to znamená nasmerovať jazdu plečky do tých istých koľajových riadkov, po ktorých bola vykonávaná sejba. Dnes pri využití navigácie GPS, alebo technológie permamnentných koľajových riadkov by to nemal byť problém. Všetky radličky majú pracovať na stanovenú hĺbku a majú po prejdení medziriadkového priestoru zničiť minimálne 95 % burín. Nemá dochádzať k zhoršeniu štruktúry pôdy rozprášením ani utlačením. Nemá sa poškodiť viac ako 2 % rastlín pestovanej plodiny.

Pri hodnotení kvality a účinnosti plečkovania sa hodnotí najmä :

  • termín plečkovania – je závislý od rastovej fázy rastlín, burín a stavu pôdy najmä momentálneho obsahu vody v pôde v čase plečkovania,
  • stupeň regulácie burín. Buriny majú byť regulované v celom zábere plečky v medziriadku minimálne na 95 %,
  • hĺbka plečkovania – závisí od rastovej fázy a druhu pestovanej rastliny. Pri repe cukrovej sa zväčšuje zo 40 mm na 80 mm100 – 120mm. Pri kukurici siatej na zrno sa plečkuje najskôr hlbšie, neskôr plytšie. Pri zemiakoch sa plošná kultivácia robí do hĺbky 60 mm s ochranným pásom rastlín 150 mm.
  • poškodenie pôdnej štruktúry – zisťuje sa agregátovou analýzou,
  • stupeň zachytávania resp. obaľovania burín na pracovných orgánoch sa hodnotí subjektívne,
  • pracovná rýchlosť má byť max. 5 km.hod-1.

Počet plečkovaní závisí od pôdnych vlastností od rýchlosti vzchádzania plodiny od početnosti a pokryvnosti druhového spektra burinových spoločenstiev, najmä výskytu trvácich druhov burín akými sú napr. v porastoch kukurice siatej na zrno pichliač roľný, vesnovka obyčajná, pupenec roľný, v porastoch repy cukrovej najmä  pýr plazivý, pichlač roľný  a iné.

Jedným s novších spôsobov využitia medziriadkovej kultivácie plodín v priebehu vegetácie je použitie plečky spojené so súčasnou zónovou aplikáciou kvapalných hnojív ku koreňom rastlín napr. kukurice siatej na zrno, slnečnice ročnej a ďalších plodín. Na tento účel sa používajú  plečky, ktorých pracovnou časťou sú šípové radličky a dve kotúčové krájadlá, ktoré kypria pôdu a súčasne chránia rastliny pred mechanickým poškodením. Dôležitá je aj dostatočná výška stĺpikov, lebo plečkovaný porast už môže byť dosť vysoký a nesmieme ho poškodzovať lámaním listov, alebo stláčaním rastlín nízko položeným rámom. Správne nastavenie radličiek zabezpečuje dobrú kvalitu práce aj v ťažších podmienkach napr. v ťažkých resp. kamenistých pôdach. Zo zásobníka sa dodáva hnojivo hadicovým systémom pod šípové radličky, čím sa zvyšuje efektívnosť využitia živín. Presné dávkovanie kvapalných hnojív je možné v rozsahu od 70 do 110 l.ha-1 až do výšky porastu 0,40 – 0,50 m. Pestovanie kukurice siatej na zrno v systéme pôdoochranných technológií so sebou prináša aj väčšie množstvo pozberových zvyškov, ktoré zostávajú na povrchu pôdy. Pracovné orgány kultivátora s prihnojovaním a jeho priechodnosť sú konštruovaná tak, aby funkcia pozberových zvyškov po predplodine nebola obmedzená.

Regulácia vlhkostných, teplotných a vzdušných podmienok v povrchovej vrstve pôdy má pri pestovaní okopanín mimoriadny význam. Kyprením pôdy v porastoch širokoriadkových plodín sa regulujú procesy príjmu živín a výmeny plynov v oblasti koreňového systému kultivovaných rastlín. V ostatných rokoch sa osvedčila mechanická regulácia burín v suchých pestovateľských ročníkoch plečkovaním, keď herbicídy účinkujú veľmi slabo!

Optimalizácia vodnovzdušného režimu pôd spolu s potláčaním škodlivých činiteľov je pri okopaninách a im podobne pestovaných plodinách základným predpokladom dosiahnutia primeranej a kvalitnej produkcie. Okrem pestovateľských výhod sú nezanedbateľným prínosom aj finančné úspory šetrením nákladných a ekologicky ťažko prijateľných herbicídov.

 

 

                                                                                                            Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

                                                                                                Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre