Domáci turizmus rozširuje všeobecnú vzdelanosť, výmenu skúseností a rozhľadenosť, umožňuje sociálne kontakty a má vplyv na úroveň spokojnosti občanov. Je významnou súčasťou spotreby domáceho obyvateľstva, aktívnou formou všestrannej regenerácie, ako aj najvhodnejšou zábranou pre neželanú migráciu obyvateľstva z vidieckych turistických oblastí na Slovensku. Uplatňovaním „Slovenské regióny turizmu pre Slovákov“ je možné zvýšiť atraktívnosť Slovenska ako dovolenkového cieľa a cieľovej krajiny turizmu, zvýšiť zamestnanosť v územiach Slovenska, podporiť kultúrne a prírodné dedičstvo, historické, remeselné, národné tradície a ich zachovanie pre budúce generácie.

Účasť domáceho obyvateľstva v turizme je z hľadiska celosvetových trendov hlavným ukazovateľom kvality miestnej a regionálnej ponuky danej krajiny. V rámci regiónov dochádza k presúvaniu finančných prostriedkov z tzv. „výrobných“ a bohatších regiónov do regiónov so zachovaným prírodným potenciálom, čo sekundárne vedie k vyrovnávaniu disproporcií regiónov a k rastu zamestnanosti nielen v turizme, ale aj v nadväzných odvetviach. Z hľadiska strategického riadenia značky Slovensko má orientácia na domáci turizmus nemalý potenciál k budovaniu vyššej miery osobnej zainteresovanosti obyvateľstva, napr. podporou spotreby domácich produktov v tradičných regiónoch turizmu ponúkajúcich vysoko konkurencieschopné produkty schopné saturovať aj požiadavky spotrebiteľov, ktoré predtým napĺňali v zahraničí [1]. Z obsahového vymedzenia vyplýva, že môže spĺňať funkciu ekonomickú, sociálnu, environmentálnu, zdravotno-rekreačnú, kultúrno-poznávaciu, vedecko-informačnú a spoločensko-výchovnú, ktoré očakávajú domáci i zahraniční turisti na Slovensku.

Cieľom podpory domáceho turizmu je “zvýšiť účasť obyvateľov Slovenska dovolenkovať doma”, zmierniť až zastaviť stav vyľudňovania vidieka, zvyšovať konkurencieschopnosť oproti mestám, prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju územnej samosprávy na Slovensku [2]. Podporu domáceho turizmu je vhodné zamerať na:

  • zvýšenie povedomia obyvateľov Slovenska o možnostiach trávenia dovolenky na Slovensku,
  • zabezpečenie väčšieho využívania existujúcich kapacít najmä v mimosezónnom období,
  • dobudovanie občianskej a technickej infraštruktúry,
  • skvalitnenie regionálnych produktov turizmu a ich uplatňovanie v rozširovaní ponuky,
  • využitie dane za ubytovanie na účel rozvoja miestneho a regionálneho turizmu, ako aj zníženie sadzby DPH na reštauračné a stravovacie služby,
  • vytvorenie podmienok pre účasť sociálne slabších vrstiev obyvateľstva.

Gaderská dolina- Veľká Fatra

Na základe poznatkov a porovnania opatrení na podporu turizmu v okolitých krajinách možno stanoviť osové oblasti sústredenia, na ktoré by sa mala podpora domáceho turizmu orientovať a zamerať:

OS 1 – Motivačná kampaň na podporu domáceho turizmu

  • Poskytovanie investičnej pomoci na podporu realizácie investičného zámeru v turizme.
  • Prijatie nových kompenzačných programov pre oblasť turizmu, napr. aj vo forme príspevku štátu v určitej výške, ktorý by bol použitý na ubytovacie, stravovacie alebo rekreačné služby.
  • Výchova a motivovanie obyvateľov k budúcej účasti na domácom turizme (zvyšovanie úrovne poznania obyvateľov o atraktivitách a možnostiach trávenia dovolenky na Slovensku formou mediálnych súťaží, odborných relácií, konferencií, zábavných podujatí a pod.).
  • Uplatňovanie maximálnej využiteľnosti kapacít zariadení turizmu (uskutočňovanie prieskumov zariadení turizmu, aktualizácia databázy a následné prezentácie).
  • Podporovanie marketingu v odvetví turizmu v súvislosti so špecifikáciou kategorizácie, druhov turizmu a prioritizovaním vzhľadom na rozmanitosť regiónov turizmu na Slovensku.
  • Využívanie miestnych a regionálnych zdrojov (kultúrnych, spoločenských, remeselných) pre účasť v turizme.
  • Zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch turizmu aj formou prezentovania potrieb odolného a udržateľného rozvoja turizmu šetrného k životnému prostrediu.

OS 2 – Tvorba produktov turizmu

  • Zabezpečenie komplexnej informačno-propagačnej kampane o produktoch turizmu prostredníctvom dostupných komunikačných kanálov, hlavne prostredníctvom internetu a Národného jednotného informačného systému cestovného ruchu SR slovakia.travel.
  • Uplatňovanie princípu z „farmy na stôl“, ako spravodlivého, zdravého a ekologického potravinového systému.
  • Metodické a partnerské uskutočňovanie pomoci pri tvorbe nových foriem, druhov a produktov turizmu, resp. pomoc pri prezentácii účinnosti existujúcich druhov turizmu.
  • Koordinovanie a tvorba produktov turizmu v regionálnom rozvojovom centre turizmu, resp. komplexnom stredisku turizmu ako zariadenia poskytujúceho najmenej tri služby v turizme (ubytovacie, stravovacie, doplnkové).
  • Rozvinutie spolupráce (kooperácie) s ostatnými subjektmi P-P-P (dopravné spoločnosti – zľavy na doprave, cestovné kancelárie, ubytovacie zariadenia, osvetové strediská a pod.) pri tvorbe regionálnych produktov domáceho turizmu.

OS 3 – Partnerstvo s regionálnymi, oblastnými a miestnymi organizáciami turizmu

  • Prezentovanie začínajúcich a ucelených produktov turizmu s celoročným využitím (napr.: zo zdrojov dedín, miest, VÚC, OOCR, KOCR, zahraničných zdrojov).
  • Vytváranie marketingových aktivít v komplexnom stredisku turizmu a regióne turizmu.
  • Zohľadnenie podpory domáceho turizmu v programoch hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ako aj v iných koncepčných a programových dokumentoch územnej samosprávy a miestnych organizácií turizmu.
  • Vytváranie silných partnerstiev medzi zainteresovanými subjektami vrátane vládnych orgánov, územnej samosprávy ale aj vytváranie silných partnerstiev s OOCR, ktoré sú v súčasnosti nositeľom marketingu turizmu na nižších územných úrovniach.
  • Aktualizovanie informačného systému v nadväznosti na prieskum trhu v regiónoch turizmu.
  • Spolupracovanie pri výchove obyvateľstva a ďalšieho vzdelávania pracovníkov s pozitívnym vzťahom k turizmu.
  • Prezentovanie tvorby a implementácie miestnej a regionálnej politiky turizmu.

Veľké Borové -región Liptov

OS 4 – Konkurencieschopný, odolný a udržateľný turizmus

  • Organizovanie informačných kampaní a marketingových aktivít, ako zdravej súťaživosti medzi subjektami turizmu, smerujúce k zvýšeniu počtu domácich a zahraničných turistov, predĺženiu ich pobytu v území Slovenska a zvýšeniu ich prínosu pre hospodárstvo.
  • Partnerské spolupracovanie pri vytváraní produktov turizmu – vytváranie súboru služieb, ktoré produkuje a ponúka cieľové miesto, podniky a inštitúcie, ktoré majú schopnosť uspokojiť potreby turistov a vytvoriť tak komplexný súbor zážitkov.
  • V rámci špecifických bariér spojených s COVID-19 vzniknutých v odvetví turizmu sú potrebné riešenia potenciálnych hrozieb s ohľadom na dopady v zamestnanosti, tržby, ako aj existencie ponuky turizmu v regiónoch turizmu.
  • Vzhľadom na špecifiká turizmu (sezónnosť a náročnosť odvetvia na pracovnú silu) riešenie problému nedostatku pracovnej sily nielen prostredníctvom zamestnávania pracovnej sily zo zahraničia, ale motivovanie aj potenciálnej pracovnej sily zo Slovenska.
  • Vytváranie databázy informácií týkajúcich sa prírodných, kultúrnych a ostatných hodnôt a atraktivít územia, infraštruktúry a komplexných stredísk turizmu, zariadení a  poskytovateľov služieb obvykle využívaných v turizme, o podujatiach týkajúcich sa turizmu.

Medzi hlavné produktové línie domáceho turizmu v regiónoch turizmu v spojení s medzinárodnými cieľovými trhmi možno zaradiť:

Vo vzťahu k človeku a spoločnosti v turizme vystupuje do popredia rekreačno-ozdravná funkcia. Význam tejto funkcie vzrastá úmerne s účasťou obyvateľstva v turizme na jednej strane a zhoršujúcou sa kvalitou bežného životného prostredia na druhej strane, okrem iného vyvolanou aj pandémiou COVID-19 v súčinnosti s dodržiavaním obmedzujúcich opatrení v kvalite života človeka. V rámci prevencie sa môže stať jedným z činiteľov udržiavania národného zdravia a zvyšovania produktívnych síl človeka. Najmä intenzívne urbanizované oblasti krajiny s vysokým stupňom ekonomického rozvoja a s narušenými prírodnými podmienkami v zdraviu vhodnom prírodnom prostredí, využívajú turizmus na realizáciu rekreačno-ozdravnej funkcie. Z tohto hľadiska ponúka Slovensko vhodné predpoklady pre rozvoj domáceho i medzinárodného kúpeľníctva v turizme.

Pre rozvoj osobnosti človeka má významné postavenie kultúrno-poznávacia funkcia turizmu. Jej prínos je vo vzdelávacej a estetickej oblasti, v kultúrnom raste osobnosti. Duševný obzor človeka sa rozširuje cez poznanie prírody a spoločnosti, jej histórie, tradícií, umenia, kultúry a pod. Týmto bohatstvom viac-menej disponuje každá oblasť či krajina. Domáci turizmus významnou mierou prispieva k poznaniu tohto bohatstva. Učí vážiť si všetko, čo vytvorila príroda a človek. Prírodné a kultúrno historické predpoklady Slovenska výrazne ovplyvňujú aj turizmus našej krajiny. Kultúra nášho národa a túžba po poznaní podmieňujú aj intenzitu znižovania odchodového medzinárodného turizmu.

Malokarpatská vinohradnícka oblasť – vinohrady

V ostatných rokoch s rozvojom vedecko-technického pokroku a s prehlbovaním integračných vzťahov, stále väčší význam nadobúda vedecko-informačná funkcia turizmu. Jej prínos osobitne pre spoločnosť je veľký. Na rozličnej úrovni umožňuje výmenu skúseností, resp. rýchle získanie poznatkov, a informácií z oblasti vedy, techniky, umenia a pod. s cieľom ich efektívneho uplatnenia v spoločenskej praxi.

Domáci turizmus ako najdynamickejšie hospodárske odvetvie a s tým súvisiaci regionálny rozvoj si nenárokuje výlučnosť alebo úplnosť, citlivo reaguje na široké spektrum rôznorodých faktorov spoločenského, hospodárskeho i geopolitického prostredia. Partnerstvo a spolupráca poskytuje podnety aj impulzy na jednotlivých stupňoch manažovania pre komplexné videnie problémov tvorby a predaja produktu turizmu v slovenskej krajine [3]. O konkrétnych projektoch, ktoré treba v územiach zafinancovať z eurofondov, už nebude rozhodovať len vláda, ale aj samotné regióny. V novom programovom období 2021-2027 sa časť eurofondov presunie do rozhodovacej kompetencie územných samospráv, čím sa odbúra veľká časť byrokracie na centrálnej úrovni. O časti z finančného balíka cca 13 mld. € nebudú rozhodovať ministerstvá, ale projektové návrhy pôjdu zdola, z dedín, miest a vyšších územných celkov. Preto vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch vznikli Rady partnerstva, ktoré združujú zástupcov územnej samosprávy, štátnej správy, socioekonomických partnerov (mimovládne organizácie, podnikatelia, cirkvi), ako aj zástupcov území udržateľného mestského rozvoja.

Liptovská Mara – región Liptov

Formovanie a realizácia cieľov všestranného domáceho turizmu sa nezaobíde bez vlastného, od iných odvetví a rezortov nezávislého celoštátneho orgánu pre turizmus, ktorý by mal jeho rozvoj koordinovať. Domáci turizmus na Slovensku v súčasnosti naznačuje šírku problematiky produktových skupín turizmu v oblasti (1) zimného turizmu, (2) letného turizmu, (3) mestského a kultúrneho turizmu, (4) kúpeľníctva a wellness turizmu, (5) vidieckeho turizmu a agroturizmu, (6) kongresového turizmu a (7) geoturizmu v geoparkoch. Implementujú sa aj (hlavné) druhy turizmu v regiónoch turizmu vo forme cykloturizmu, agroturizmu, gastroturizmu, ekoturizmu, nautického turizmu (jachting), cirkevno-sakrálneho, náboženského, religiózneho, temného, vesmírneho, nostalgického, horského, vodného, poľovníckeho, loveckého, rybárskeho, kulinárskeho, športového, relaxačného, rekreačného, vinárskeho, virtuálneho, asketického, dobrodružného, filmového, zážitkového, nákupného, tématického, militárneho, etnického, incentívneho, vzdelávacieho, banského, autokarového a iného turizmu, ako aj potrebu rozsiahlej súčinnosti medziodvetvovej spolupráce inštitúcií a s tým súvisiaceho odolného i udržateľného rozvoja turizmu na Slovensku. Celosvetový komplexný zoznam tvorí viac ako 130 rôznych druhov turizmu (citácia Dr. Hayley Stainton, 06/11/2020, UNWTO).

Rôzne kreatívne druhy turizmu umožňujú bližšie určiť ich podstatu z hľadiska účastníka – turistu, jeho potrieb a očakávaní. Individuálnu slobodu cestovania je možné ochraňovať starostlivosťou o klienta v turizme vtedy, ak sa mestský a vidiecky turizmus bude rozvíjať na ekologickom základe a maximalizovať potenciál produktov turizmu v zdraviu vhodnom a rozmanitom prírodnom prostredí. Európsky výbor regiónov odporúča, aby poľnohospodári, chovatelia a lesníci boli vyškolení a mali finančné prostriedky na to, aby v udržateľnom obhospodarovaní prírodného prostredia a možnostiach uvádzania svojich produktov na trh dokázali nájsť aj ďalšie príležitosti, pričom výrobu doplniť o činnosti v oblasti turizmu v miestnych ekosystémoch.

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 odhalila a prehĺbila dôsledky viacerých dlhodobých hrozieb a potvrdila naliehavú potrebu oživiť vidiek vo všetkých regiónoch Európskej únie. Zmenila zmýšľanie na tvorbu produktov turizmu, ponúkla Slovensku priestor na rozvoj domáceho turizmu a umožnila spoznať zatiaľ neobjavené kúty Slovenska. Vidiecke oblasti a vidiecke mestá a dediny, okrem iného, dramaticky zasiahlo zníženie dopytu po potravinárskych výrobkoch v dôsledku zastavenia turizmu v stravovacích službách [4] čo vyvolalo vytvárať tradičnú národnú gastronómiu a kulinárske gastrošpeciality aj z rastlín a byliniek ktoré ponúka príroda. Problematika turizmu v prírode, tzv. zelený turizmus, ako nový spôsob návratu a objavu vidieka, ako aj prírodných krajinných oblastí, sa snaží harmonicky skĺbiť aktivity voľného času a uvedomenia si kultúrneho a prírodného bohatstva krajiny. Tieto by sa mohli stať mottom pre slovenský vidiek a v určitej obmene aj pre mestá pri tvorbe i realizácii udržateľného rozvoja domáceho turizmu na Slovensku.

Literatúra:

  1. Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020, MH SR, (júl 2013)
  2. Program podpory domáceho cestovného ruchu v SR (štúdia), SACR, (október 2008)
  3. Program podpory domáceho cestovného ruchu, MH SR, (december 2008)
  4. Stratégia EÚ pre oživenie vidieka, NAT VII/006, Európsky výbor regiónov, (december 2020)

 

Ing. Juraj Kerekeš, hosť. prof.

odborník z praxe v turizme

osobnosť cestovného ruchu SR

 

redakčná úprava a fotografie- Land Media