Obsah organickej hmoty v pôde je najdôležitejší faktor, ktorý určuje jej úrodnosť, stabilitu a kvalitu. Organická hmota tvorí síce iba zlomok v zložení pôdy (1-5%), ale hrá podstatnú úlohu v stabilizácii výšky úrod a kvality poľnohospodárskych plodín. Je hlavnou suchozemskou zásobárňou uhlíka, dusíka, fosforu a síry.

Pôdna organická hmota má rad dôležitých funkcií:

  • Optimalizuje fyzikálny stav pôdy a znižuje jej objemovú hmotnosť
  • Ovplyvňuje kolobeh živín, ich sorpciu a uvoľňovanie do pôdneho roztoku
  • Biologickou sorpciou bráni vyplavovaniu mobilných živín z pôdy (hlavne dusičnanov)
  • Je zdrojom potravy pre pôdne mikroflóru, zvyšuje aktivitu, početnosť a druhové zastúpenie mikroorganizmov v pôde
  • Zvyšuje pórovitosť pôdy a využitie zrážkovej vody
  • Udrží v sebe vodu zodpovedajúcu 5 až 10 násobku svojej hmotnosti
  • Počas sucha je zdrojom vlahy pre rastliny a zmierňuje dopady stresu
  • Akumuluje v sebe veľké ​​množstvo uhlíka, dusíka a ďalších živín

Organická hmota je pre pôdu potrebná, o tom nepochybuje žiadny agronóm. Kde ju ale brať? Práve cielené pestovanie medziplodín je vhodnou odpoveďou na túto otázku a pestovanie medziplodín na našich poliach je absolútne nevyhnutné. Cielené a správne pestovanie medziplodín sa pomerne rýchlo premietne na kvalite, štruktúre, ale aj farbe pôdy. To všetko je výsledok zvyšujúceho sa obsahu organických látok v pôde.

Príčiny strát organickej hmoty z pôdy:

  • Pôsobenie erózie na pôdu
  • Zvýšená mineralizácia po odvodnení, intenzívnom obrábaní a prevzdušnení pôdy, najmä v  suchých a teplých regiónoch
  • Nedostatočné zapracovávanie organických látok do pôdy pri intenzívnom poľnohospodárstve
  • Osevné postupy s malým počtom tržných plodín (hustosiate obilniny, repka, kukurica na zrno a bioplyn) bez viacročných krmovín
  • Nedostatok hnoja a iných hospodárskych hnojív (hnojovica, komposty) Pôda chudobná na organickú hmotu je veľmi citlivá na zlievanie pôdnych agregátov vplyvom prívalových dažďov a zhoršuje sa tak možnosť založenia kvalitného a vyrovnaného porastu, tým sa znižuje aj potenciál výnosu a zisku.

Dôsledky úbytku pôdnej organickej hmoty:

  • Strata stability pôdnych agregátov – tvorba prísušku, utuženie pôd
  • Zhoršené hospodárenia s vodou a živinami
  • Väčšia zraniteľnosť vodnou a veternou eróziou
  • Zníženie pufračnej schopnosti pôdy a nebezpečenstvo okysľovanie pôd
  • Vyššia citlivosť pôdy k výkyvom počasia (vyšší nepriaznivý efekt sucha)
  • Zníženie biologickej aktivity pôdy
  • Zvýšenie mobility kontaminantov a cudzorodých látok v pôde
  • Obmedzené pútanie a využitie aplikovaných živín
  • Zvýšenie obsahu dusičnanov v pôde s časovo obmedzeným vplyvom na výživu rastlín a s negatívnym dopadom na hydrosféry (vyplavovanie do povrchových a podzemných vôd)
  • Zníženie produkčnej schopnosti pôdy v dôsledku všetkých predchádzajúcich bodov

Organická hmota v sebe udržiava veľké ​​množstvo vody.

Obsah 1,5% organickej hmoty v pôde je schopný udržať  v povrchovej vrstve 18 l vody na meter štvorcový. V hornej vrstve pôdy do 15 cm udrží 1% organickej hmoty 10 – 20 mm, ale  4% organickej hmoty až 38 – 78 mm vody na meter štvorcový !V orničnej vrstve pôdy do 30 cm  1% organickej hmoty zachytí 20 – 40 mm zrážok. Pri veľmi kvalitných pôdach  s obsahom 4% organickej hmoty je takáto pôda schopná fixovať až 76 – 157 mm zrážkovej vody na meter štvorcový.

Základné procesy premeny organických látok v pôde:

  • Mineralizácia je rozklad organickej hmoty na jednoduché anorganické zlúčeniny
  • Humifikácia je transformácia základných zdrojov organickej hmoty na zložitejšie a stabilnejšie látky (pôdny humus).  Pôda s vysokým obsahom organickej hmoty sa správa  ako špongia – je schopná nasať a udržať v sebe vodu. Naopak pôda s nízkym obsahom organickej hmoty nemá štruktúru, je bez pórov.  Jej schopnosť zadržať a sprístupňovať vodu koreňom rastlín je minimálna. 

Ako zvýšiť obsah organickej hmoty v pôde:

  • Dôležité je bilancovanie organických látok v pôde, zapracovať do pôdy maximum pozberových zvyškov Vytvoriť plán pre pravidelný prísun organickej hmoty do pôdy
  • Rozširovať osevné postupy o plodiny s mohutným koreňovým systémom
  • Striedať alebo kombinovať plytko a hlboko koreniace plodiny
  • Pravidelné využitie medziplodín a sprievodných plodín
  • Udržiavať na čo najväčšej výmere celoročné rastlinné pokrytie pôdy
  • Obmedzovať podľa charakteru pôdy intenzívne obrábanie a najmä otáčanie pôdy

Premeny organickej hmoty zaisťujú milióny druhov a miliardy organizmov, pre ktoré je súčasne nevyhnutným zdrojom energie. Ak chceme udržať v pôde vlahu, udržať je dobrú štruktúru a úrodnosť, musíme zabezpečiť pravidelný prísun organickej hmoty v pôde

 

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil,

Externý spolupracovník redakcie, Nitra