Obce pred povodňami zachráni len prevencia. Na túto úlohu však Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) ako správca slovenských vodných tokov nemá dostatočné materiálne ani personálne vybavenie, samosprávy zas brzdí neodbornosť a tiež byrokracia, zhodli sa v stredu zástupcovia piatich samospráv, ktoré vlani alebo tento rok zasiahli povodne. SVP s pripomienkami na svoju prácu súhlasí, argumentuje však nedostatkom finančných prostriedkov.

“SVP treba dovybaviť technicky, materiálne, ale aj personálne, aby si dokázal plniť svoje úlohy. V Zborove sme vyhlásili trikrát tretí povodňový stupeň, ešte ani raz odtiaľ neprišli. Nie z titulu, že nechcú, ale že nemajú ľudí,” povedal na tlačovej konferencii v obci Udavské v okrese Humenné starosta Ján Šurkala s tým, obec už má na reguláciu potoka projektovú dokumentáciu, viac ako pol roka však pre zdĺhavý byrokratický proces čaká na nájomnú zmluvu s SVP. I starosta obce Košecké Podhradie v okrese Ilava Rastislav Čepák, kde dve záplavy počas jedného týždňa na prelome júla a augusta spôsobili škodu približne za milión eur, poukázal na potrebu preventívnych opatrení. “Nemôže to fungovať tak, že máme jeden alebo dva bagre na povodie Váhu od Kysúc až po Piešťany,” uviedol. Aj v obci Zborov v Bardejovskom okrese, ktorú trápia záplavy každoročne, čakajú na reguláciu potoka niekoľko rokov, v Humennom na suchý polder.

Podľa slov starostu obce Domaniža v okrese Považská Bystrica Františka Matušíka by sa mal “štát pozrieť na to, že záplavy nám spôsobujú obrovské škody”. Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák v tejto súvislosti informoval, že na Slovensku vznikla za posledných desať rokov škoda spôsobená povodňami vo výške viac ako jednej miliardy eur. Podľa starostov je tiež problémom nesprávne hospodárenie v lesoch a na poliach, zdĺhavý proces ohlasovania povodňového stavu, ale tiež oneskorená pomoc štátu pri kompenzácii výdavkov spojených s odstraňovaním škôd spôsobených povodňami.

SVP si kritiku zo strany samospráv uvedomuje, no argumentuje tým, že kým v roku 2020 spravoval podnik 33.000 kilometrov vodných tokov, v roku 2021 mu do správy pribudlo ďalších 22.000 kilometrov. “V teréne máme necelú tisícku zamestnancov, čo znamená, že sú úseky, kde má jeden pracovník vo svojej pôsobnosti aj viac ako 100-kilometrový úsek,” uviedol hovorca podniku Marián Bocák, pričom pripomenul, že o finančnom, technickom a personálnom poddimenzovaní podniku informoval vo svojej správe aj Najvyšší kontrolný úrad SR. SVP má však aj napriek tomu “aktívne pripravovať” desiatky projektov, ktoré majú slúžiť na ochranu obyvateľov.

“Ich realizácia je však závislá od zdĺhavých legislatívnych a administratívnych procesov, ktoré je potrebné pred samotnou realizáciou vykonať,” podotkol Bocák s tým, že SVP musí pri mnohých projektoch čeliť aj tlaku “niektorých skupín obyvateľov”, ktoré sú proti odborne realizovaným opatreniam. Bocák tiež skonštatoval, že súčasné legislatívne a administratívne procesy “nie sú pozitívne naklonené vodnému hospodárstvu a ochrane obyvateľov pred povodňami” a je potrebné, aby ich zákonodarcovia zlepšili.

Podľa Kaliňákových slov bude ZMOS apelovať na členov vlády, aby sa z plánu obnovy čo najviac finančných prostriedkov použilo na technické dovybavenie správcov povodí, aby ministerstvá životného prostredia a vnútra čo najskôr refundovali náklady spojené s odstraňovaním škôd po povodniach a aby sa čo najviac prostriedkov investovalo do preventívnych opatrení.

TASR, foto tasr