Fundamentálnym problémom slovenského vidieka je jeho znížená konkurencieschopnosť v porovnaní s urbanizovanými priestormi. Preto základnou prioritou podpory rozvoja vidieka musí byť vytváranie podmienok a priaznivého prostredia prispievajúcich k odstraňovaniu resp. postupnej eliminácii nebezpečenstva extrémne zníženej vnútornej a vonkajšej konkurencieschopnosti vidieckych oblastí a tým i napomáhaniu teritoriálnej rovnosti šancí vidieckeho a mestského obyvateľstva.

 Zmeny v demografickom vývoji

Pre dlhodobú konkurencieschopnosť vidieka je nevyhnutné vyrovnať sa s demografickými zmenami ako je celkové starnutie obyvateľstva, nízka natalita a migračná rigidita. Migrácia bola sprevádzaná prvkami selektívnosti, pretože odchádzala prevažne mladá generácia s vyššími kvalitatívnymi charakteristikami. Migrácia z vidieka do miest znamenala zároveň sociálnu mobilitu, migrujúci menili nielen miesto svojho bývania, ale spravidla aj svoj profesionálny a sociálny status. Na vidieku ubúda  počet obyvateľov v najmenších vidieckych sídlach (proces depopulácie) s miernym zvyšovaním počtu obyvateľov vo väčších vidieckych sídlach resp. v zázemiach urbanizovaných centier. Vidiek je oproti mestu charakteristický i vyššou multietnicitou (silné zastúpenie občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti v južnom a juho-východnom páse, s koncentráciami rómskeho etnika, zastúpenie ukrajinského a rusínskeho etnika v severo-východných a východných častiach pohraničia, vrátane rómskeho zastúpenia).

Divergencia medzi vidiekom a poľnohospodárstvom 

Programové dokumenty zaoberajúce sa rozvojom vidieka sú väčšinou založené na stratégii oslabovania závislosti vidieckeho obyvateľstva na príjmoch z primárnej ekonomickej aktivity smerom ku zamestnanosti v sektore služieb. Stále viac rastie divergencia medzi vidieckym a poľnohospodárskym. Tieto dve slová sú stále menej synonymické. Vo vyspelých európskych krajinách pracuje v poľnohospodárstve okolo 3-5 % ekonomicky aktívnej populácie. K tomuto podielu sa už dostalo i slovenské poľnohospodárstvo. Znižovanie stavov v poľnohospodárstve je sprievodným javom štrukturálnej transformácie ekonomiky, kde sú výrobné faktory paralelne presmerované do oblastí s vyššou produkciou pridanej hodnoty. Základným predpokladom úspešného zvládnutia týchto zmien je podpora diverzifikácie poľnohospodárskych aktivít a aktivít blízkych poľnohospodárstvu, ktoré sa pozitívne prejavia i v získavaní doplnkových príjmov pre poľnohospodárstvo. Infraštrukturálna vybavenosť jednoznačne priťahuje nielen kapitál, ale i pracovné sily, t.j. má vysokú dostredivú mobilitnú silu. Výrobné služby sa vo vidieckych lokalitách presadzujú pomalšie ako v urbanizovaných oblastiach.. 

súťaž záprahov v Dvoroch nad Žitavou, foto: František Mach

Regionálna diferenciácia

Väčšina analýz sa zhoduje na nerovnomernosti v hospodárskom a sociálnom rozvoji územia Slovenska. Na jednej strane sa sformovali určité rozvinuté regióny so silne rozvinutými ekonomickými (najmä výrobnými a obslužnými) aktivitami. Na druhej strane sa sformovali nerozvinuté regióny, kde synergicky nepriaznivo pôsobí viacero faktorov. Ide o územia  s nepriaznivým polohovým potenciálom, s prevažne vidieckou štruktúrou, so slabo rozvinutou a málo diverzifikovanou ekonomickou štruktúrou, nižšou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva a pod. Táto línia nadobúda jasné priestorové kontúry – v smere od hl. mesta Bratislavy na východ republiky. V rámci územia Slovenska je pozorovateľný nápadný rozdiel nielen medzi okresmi západnej a východnej časti územia, ako aj medzi oblasťami s rozvinutou mestskou štruktúrou a prevažne vidieckymi priestormi.

Produktom takéhoto regionálneho rozvoja sú marginálne regióny lokalizované najmä na východnom a v južnej časti stredného Slovenska. Charakterizuje ich zhoršovanie demografickej, vzdelanostnej štruktúry obyvateľov, čím sa znižuje kvalita ich ľudského potenciálu, sociálne odkázaných obyvateľov. Pretrváva nedosta­točné napojenie týchto území na hlavné dopravné komunikačné ťahy, čo výrazne prispieva k nezáujmu investorov, najmä zahraničných, o tieto územia.

Stará Bystrica, foto: František Mach

V obciach do 1000 obyvateľov žije necelá šestina obyvateľov SR. Toto osídlenie je dôležité z hľadiska rezervoáru pracovných síl. Potencionálne tu vznikne problém zachovania rozptýlených pracovných príležitostí v týchto územiach.

Aktivizácia vlastných vnútorných zdrojov rozvoja týchto malých vidieckych obcí je však problematická. Keď pripustíme stagnáciu resp. degradáciu tohto typu osídlenia, bude to viesť i k zániku podnikateľských subjektov alokovaných v tomto priestore a tým i stagnácii resp. trvalému úpadku v týchto odľahlých územných enklávach.  Na druhej strane je evidentná značná vnútorná diferenciácia aj vo vnútri malých vidieckych obcí do 1 000 obyvateľov. V tejto skupine sú obce, ktoré naznačujú istý vnútorný endogénny potenciál a na druhej strane sú tu ale zastúpené i obce, ktoré stratili akýkoľvek vnútorný rastový a rozvojový potenciál a môžeme je označiť za zánikové. V takýchto prípadoch sú verené investície neefektívne a dochádza tu k plytvaniu verejnými prostriedkami. Preto je nutné tu zvoliť skôr koncentráciu obmedzených finančných zdrojov (územná koncentrácia podpôr) ako systém ich plošného rozptýlenia do akejsi „kropiacej ružice“, ktorá nevykazuje žiaduce rozvojové dopadové efekty. 

Skanzen v Zuberci je vyhľadávaným miestom pre turistov, foto: František Mach

Efekty suburbanizácie

Novým prvkom, ktorý zasahuje vidiek je suburbanizácia, ktorá je charakteristická prenášaním stále väčšieho a  rozmanitejšieho počtu mestských funkcií do ich zázemia. Tato suburbanizácia nemá formu rozsiahlych priestorovo homogénnych urbanizovaných novotvarov, ale skôr sa prejavuje ako tzv. rozsídľovanie. Jednotlivé objekty sa rozptyľujú v prímestskej krajine, čo má ešte viac nepriaznivejšie ekonomické i ekologické dôsledky, ako výstavba kompaktných predmestských sídelných celkov.

Tieto suburbanizačné javy budú ešte určitý čas pokračovať až narazí na svoje prirodzené hranice. Postupujúca suburbanizácia vedie k opúšťaniu miest solventnejšími vrstvami obyvateľstva a postupne sa do týchto priestorov  premiestňujú z miest i kvalitnejšie druhy občianskeho vybavenia a služieb. Najvýraznejšie sa tieto zmeny prejavili vo vzťahoch dvoch najväčších miest (Bratislavy a Košíc) a ich zázemia, kde sú migračné úbytky miest smerované hlavne do ich zázemia. Suburbanizácia postupne výrazne ovplyvňuje deľbu práce medzi verejnou a individuálnou dopravou osôb. Nízka hustota osídlenia týchto priestorov však podporuje takmer výlučné užívanie individuálnej automobilovej dopravy.

Vidiecka turistika

Tvorba produktov cestovného ruchu sa musí preniesť predovšetkým do regiónov, kde najmä miestne a regionálne združenia v spolupráci s podnikateľskými subjektmi sú hlavnými nositeľmi tejto úlohy. Ich úlohou bude budovanie tematických ciest, náučných chodníkov v spolupráci s pracovníkmi  z oblasti ochrany prírody a krajiny, ako aj ponuka a predaj výrobkov tradičných remesiel v turisticky navštevovaných oblastiach. Rozvoj vidieckeho cestovného ruchu a v rámci neho aj agroturistiky dáva možnosť využiť veľký potenciál slovenského vidieka pre ponuku produktov účastníkom cestovného ruchu. Okrem ponuky ubytovacích kapacít to bude pobyt na gazdovskom dvore, so zachovanou typicky vidieckou architektúrou, rôzna rekreačná činnosť pri poľnohospodárskych prácach, zber úrody či lesných plodín, štúdium folklóru a miestnych  zvyklostí, atď. Nemalý je význam vidieckej turistiky a agroturistiky pre stabilizáciu a ekonomické zabezpečenie vidieckeho obyvateľstva, ktoré sa rozhodne pre takéto podnikanie, čo môže mať priaznivý vplyv na čiastočné zníženie  nezamestnanosti v niektorých regiónoch Slovenska.

V obci Oščadnica poskytujú ubytovanie v penzióne Alpinka, foto: František Mach

Veľký význam bude mať rozvíjajúci sa ekoturizmus, ktorý naplní zámery v oblasti trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu v  súlade s  trendmi v  EÚ. Budovanie cyklistických chodníkov, kempingových plôch, poľovníckych revírov, tematických parkov bude musieť zohľadňovať  aktuálne obmedzenia vyplývajúce zo stanovených hraníc únosnosti územia pre danú formu cestovného ruchu.

Starostlivosť o zachovanie a vylepšenie kultúrneho dedičstva 

Pre vidiek je dôležitá podpora obnovy a revitalizácie historických štruktúr krajiny s cieľom zlepšovania prístupu občanov a návštevníkov územia ku kultúrnemu dedičstvu vrátane vytvorenie priestoru pre sebarealizáciu a angažovanosť občanov v území. Pamiatkový fond v území – mestách a obciach – tvorí nenahraditeľnú hodnotu, miestnu identitu, ktorá vytvára neopakovateľnú atmosféru a podmienky pre rozvoj a uplatnenie tvorivých skupín, komerčných subjektov, samosprávy, ako i občanov na jej území. Podpora v oblasti revitalizácie pamiatkového fondu by bola zameraná na podporu procesov záchrany, obnovy a začiatku postupného využívania týchto objektov vo výrazne zaostávajúcich regiónoch a sídlach.

Pani Lichnerová z Modry, foto: František Mach

Záverom

Budúce perspektívy vidieka budú predovšetkým závisieť na intenzite modernizácie spoločnosti, skvalitňovaní sociálneho kapitálu, zásadných zmenách v migračných pohybov, možnostiach vytvárať na vidieku nepoľnohospodárske pracovné príležitosti, v hľadaní a využívaní často podceňovaných vnútorných rozvojových potenciálov vidieckych priestorov, atď. Stratégia rozvoja vidieckych oblastí by sa nemala sústrediť iba na exogénne projekty typu priemyselný park, ktoré spoliehajú na investorov “zvonku”, ale minimálne s rovnakým dôrazom aj na projekty endogénneho rozvoja, napr. podpora zakladania miestnych podnikov mladými ľuďmi a pod. Rovnako dôležité je potreba intenzívnejšie podporovať vytváranie mikroregiónov a cezhraničnej spolupráce ako novej formy organizácie vidieckeho priestoru, ktorá súvisí s prenosom samosprávnosti a kompetencií na lokálnu úroveň. Táto forma medzisídelnej kooperácie dokumentuje, že vidiek postupne buduje svoj mobilizačný potenciál.

Z hľadiska rozvoja vidieka je potrebné podporovať a preferovať také rozvojové politiky, ktoré majú vysoký potenciál uplatnenia v tomto priestore (napr. moderné technológie orientované na ochranu a údržbu krajiny, stavebné a pozemkové úpravy, využívanie biomasy, zvýšenie ekonomickej výkonnosti využitím tradícií, zvykov a remesiel  a implantovaním ich jednotlivých prvkov do nových produktov služieb cestovného ruchu, atď.). Vytváranie a podporovanie vyváženého vzťahu medzi ekonomickými aktivitami, bývaním a rekreáciou prispeje k obnove vidieka a k ochrane jeho kultúrnych hodnôt ako aj k zvýšeniu ekonomickej a sociálnej stability obyvateľov.

Súčasná vláda SR musí využiť finančné zdroje z EU, pôžičky na opatrenia v Pláne obnovy po pandémii covid 19 v slovenskej ekonomike vrátane obnovy slovenského vidieka.

 

PhDr.Stanislav Buchta PhD, Ing.František Mach CSc.

Nezisková organizácia rozvoja vidieckej turistiky v Modre