Autor: Michal Šarafín, predstaviteľ  architektonickej školy vidieka

Architektúru ako nástroj tvorby prostredia budeme vnímať inými očami ako doteraz, budeme hľadať jej nový význam a poslanie. Nebudeme obdivovať individuálny prepych jej tvarov, oceníme tvorivú aktivitu celej komunity. Úspornosť a efektívnosť určí vyššiu cieľavedomosť zámerov samosprávy. Zmení sa tvár dediny, očakávam venovanie väčšej pozornosti verejným priestorom, okoliu pred domom.

Prežívame dobu, ktorá sa stáva príležitosťou zmeniť zažité stereotypy tvorby prostredia, ktoré nesú stopy podnikateľskej vypočítavosti aj ľudskej arogantnosti. Prostredie proklamuje suverenitu investorov, mnohé podnikateľské zámery sa stali neovládateľnými. Vidíme to aj na obraze dedín, ich ulíc a domov. Stratila sa skromnosť, stali sme sa pánmi prostredia, presadzujú sa individuálne záujmy, a to často na úkor tých verejných. Prišiel čas uvedomiť si, že sme zabudli na to, aké dôležité je zdravé prostredie.

  • reakcie architektúry na pandémiu

Pandémia je tu s nami, medzi nami, učíme sa žiť v jej ohrození, a to novými opatreniami určenými proti ich šíreniu. Pre tvorbu prostredia je dôležité to, ako sa šíri vírus, ako tomu zabrániť či eliminovať jeho vplyv na človeka. Nemeckí vedci zisťujú ako sa šíri vírus (Denník N, 9.4.2020), potešili obchodníkov, zarmútili športové kluby a diskotéky, festivaly či jarmoky a karnevaly. Vírus zastavil verejné podujatia, vstúpil na verejné priestranstvá, nastolil nové chápanie a pravidlá ich využívania v zámeroch a projektoch každej dediny. Stretnutia sú bezpečnejšie na otvorených priestranstvách, nie v kultúrnych domoch. Pozoruhodným je tvrdenie, že tam kde sa tancuje a spieva sa vírus šíri rýchlejšie (H. Streech – nemecký virológ, tamtiež). Rizikovými sa stávajú masové podujatia, verejné podujatia sú preto obmedzené. Pravidlom tvorby prostredia je nevytvárať podmienky na stretávanie sa väčšieho počtu ľudí na jednom mieste. Zmení sa miesto aj forma usporiadania stretnutí, prevádzka predurčí parametre kontaktov. Architektúra príde s novými nápadmi ako upraviť interiéry verejných budov, ako organizovať podujatia. Nielen obmedzenia, ale aj ponuka ako nájsť a prijať nové zvyky a pravidlá ľudských kontaktov. Poslaním architektúry je „učiť“ žiť obyvateľov dediny nielen doma, ale najmä na verejnom mieste. Hygiena a jej požiadavky zaujali dôležité postavenie v prevádzke samosprávnych služieb obce.

  • ako na námestí

Mnohé dediny a mestečká už majú alebo budujú nové plochy verejných stretávaní. Verejný záujem vyvolal ich potrebu a docenil ich význam, námestie zvyšuje prestíž každej obce. Teraz je čas prehodnotiť ich využitie. Zaujal ma prieskum v obci Valaská z minulého roku. Na otázku „ste za zachovanie konania kultúrnych akcií na námestí“ odpovedalo kladne 97,1 % opýtaných, väčšina (62,6%) je za vybudovanie zázemia pre pódium (Obec Valaská – Námestie 1. mája – jeho budúca podoba – dotazník 2019). Masové podujatia už nie sú aktuálne, nahradia ich komornejšie akcie, veľkosť hľadiska začína hrať rozhodujúcu úlohu. Dedina sa bude zabávať iným spôsobom ako doteraz, len v malých kruhoch, umiestnených ďalej od seba, a to na základe hygienických predpisov (stále sa upresňujú).

Pravidlom hygieny je chápať námestie na dedine ako súčasť okolitej krajiny, masové podujatia obce organizovať v prírode, s rozptýlením do širšieho územia, spontánnejšie a voľnejšie. Úlohou je doplniť hygienické zariadenia. Dedina má svoje vidiecke tradície, stretnutia majú pevné miesto v spolunažívaní, upevňuje sa tak súdržnosť obce. Dedina nemôže žiť bez zábavy.

Námestie je miestom zaujímavých príležitostí, zábavy, happeningov (forma akčného umenia v ktorej sa spájajú prvky divadla, hudby, spevu, ale aj výtvarného umenia pre malý okruh divákov. Cieľom je aktívne zapojiť diváka do akcie). Môže byť miestom prezentácie školy a jej umeleckej tvorby, v lete, navečer, v dňoch výročí, príležitostí. Námestie je univerzálnou plochou funkčného využitia, má byť živou plochou.

Život námestia je podmienený zariadeniami služieb, ich hygienická dostupnosť si vyžiada prijatie nových prevádzkových opatrení. Námestia už sú plochou spontánneho užívania trávnikov a neformálneho oddychu. Najrozšírenejším modelom využitia námestia je zelená ponuka, prísť a prežiť príjemnú chvíľu v objatí zelene, kvetín a vodných atrakcií. Voda osviežuje klímu, láka k prežívaniu. Plocha námestia má byť „zberačom“ dažďovej vody z dôvodu jeho vydláždenia. Akumulácia dažďovej vody je príležitosťou vybudovania dažďových záhrad. Hygienické účinky majú pitné fontánky či umývanie sa vo vodných prúdoch s odtokom, obľúbené sú vodné sprchy. Námestie nemôže byť bez vody. V mnohých dedinách to znamená umiestniť námestíčko pri potoku, starať sa o jeho čistotou, sedieť nad potokom, užívať si jeho účinok.

Úspornosť je heslom nastupujúcej ekonomickej krízy, investičná činnosť je obmedzená. Úlohou hygienických opatrení je nájsť racionálne riešenie, upravovať verejné priestranstvá lacno a efektívne, to znamená priložiť ruku každého obyvateľa dediny k tomuto spoločnému dielu. Vírus nás oslovuje úlohou adaptovať sa. Mnohí pozerajú na pandémiu z ostrova svojho súkromia, kde žijú uprostred záhrady a príjemnú spoločnosť im robia domáce zvieratá, majú väčší pocit istoty ako človek v meste.

  • útek z miest

Vzťah epidémie a urbanizmu má svoju históriu. Výstavbu a prestavbu miest v priebehu dejín môžeme vnímať aj ako úsilie vniesť do nich viac hygieny. Výsledkom modernej architektúry je bývanie so slnkom, nahradenie úzkych uličiek preslnenými ulicami so zeleňou. Architektúra zväčšila odstupy domov a rozptýlila ľudí na sídliskách formou voľnej zástavby, a to v zeleni. Bol to výsledok hygienického urbanizmu. Výstavbu týchto samostatne stojacich bytových domov sme pochopili ako málo mestotvornú. Nedoceňujeme, že otvorené priestory sú kontrolovateľnejšie, prehľadnejšie, čistejšie. Forma zástavby vytvára podmienky pre menšiu alebo väčšiu pravdepodobnosť šírenia nákazy, pre sociálny odstup a karanténu. Sídliská sme odsúdili ako tvorbu prostredia s utlmeným spoločenským životom, bývanie bez ducha prostredia. Spomeňme si, že boli nazývané králikárňami.

 

 

Urbanizmus nedoceňujeme, usporiadanie a formu zástavby neriešime. Vidím to najmä na obraze mesta, na vidieku o tom rozhoduje hustota rodinných domov. Nová výstavba nemá hygienickú koncepciu, územie miest sa výstavbou intenzívne zahusťuje, výstavba ustupuje nárokom trhovej ponuky bytov, logiku hygienickej ochrany nedoceňujeme. Sídliská v mestách a satelity na predmestiach sa stali noclahárňami, majú však vyššiu hygienickú kvalitu bývania. Výstavbu sídlisk reprezentuje sociálny urbanizmus, dnes v nej nachádzame hygienické hodnoty. Historickú formu zástavby v domoradiach stanovených uličnou čiarou tento urbanizmus potlačil a nahradil ju voľne stojacimi štruktúrami domov (sídlisko). Stručný pohľad dozadu zdôrazňuje úlohu urbanizmu, a to do rozvoja miest a dedín vložiť také funkčné usporiadanie, ktoré zdôrazní hygienu obytného prostredia, vytváranie takých podmienok, ktoré prispejú k lepšej ochrane zdravia človeka, zlepšia jeho fyzickú a psychickú pohodu.

 

  • vidiek útočiskom

Pozoruhodnými sú slová namierené na diagnózu koronavírusom napadnutého prostredia vyslovené P. Garajom (Denník N, 8.4.2020): „Vypadnúť z mesta na víkend. Alebo navždy?“ Prezrádzajú snahu utiecť či skryť sa pred pandémiou, presunúť sa na vidiek, do druhého domova, dostať sa niekde „z mesta“. Vlastníctvo nehnuteľností na vidieku nadobúda nový význam, vidiek akoby sa stával útočiskom krízového času. Súhlasím s menovaným autorom článku, že únik z mesta sa stáva súčasťou predstavy o zdravom živote. „Bývanie mimo mesta dnes získava neočakávanú atraktivitu. […] Urbánne centrá, ktoré desaťročia magneticky priťahovali ľudí, dostávajú zlé body ako miesta veľkej hustoty a rýchleho šírenia nákaz.“ (tamtiež). Znamená to venovať sa starostlivosti o životné prostredie, v ktorom dedina žije. Na prvom mieste je to nielen pitná voda, ale aj čistá voda v potoku, kanalizácia, dobre fungujúce odpadové hospodárstvo. A veľa zelene, ulice s cyklistami, menej áut, kúrenie čistým palivom.

V malých vzdialených dedinách ožíva domáci chov hospodárskych zvierat, vyvoláva to osobitný dôraz na hygienu domácich hospodárstiev. Bývanie s chovom na jednom dvore kladie mimoriadne požiadavky na ubytovanie hostí resp. pre dovolenku rodiny s deťmi z mesta. Príklady tohto druhu poznáme z Rakúska, dovolenka na gazdovskom dvore, zdravá, v prírode  zaujímavá pre deti. Oslovuje najmä horské dediny Slovenska.

Hodnota bývania na vidieku stúpa. Na zdravie nevplýva len to, čo jeme, ako sa hýbeme, aký vzduch dýchame, ale aj psychika. Dedina je sociálnejšia, tu obyvatelia netrpia osamelosťou ako je tomu v meste. Osamelosť sa šíri Európu, spôsobuje to aj pandémia. Na dedine žije človek bližšie s ostatnými, prežíva susedstvá, v dobrom či v zlom, tu sa necíti sám. To ho robí psychicky zdravším, odolnejším, silnejším. Vidiek ponúka zdravé vlastnosti bývania, každá dedina predstavuje potenciál prostredia, ktoré treba chrániť a kultivovať.

Aký má na tom podiel architektúra? Má vytvárať prostredie pokoja a spolunáležitosti, vytvárajme „priateľské“ domoradia, prívetivú tvár domov.

  • text k obrázkom (skice autora)
  • dediny Slovenska, viac bude záležať na ich celkovom charaktere ako na individuálnych stavbách. Spolunažívanie víziou budúcnosti dediny, viac kontaktov, lepšie susedstvá.
  • Muránska Dlhá Lúka, Smolník, Hybe, Hontianske Nemce
  • spolupráca: Mgr. Lucia Tvrdoňová, Ateliér Domova, spol. s r. o., Bratislava, studio@atelierdomova.sk