Kukurica siata

Kukurica siata na zrno je z hľadiska biologického obilnina, ale svojimi požiadavkami na agrotechniku a hnojenie organickými hnojivami má charakter okopaniny. Má dlhú vegetačnú dobu (cca 180 dní) v závislosti od hybridu podľa FAO, v osevnom postupe býva  zaraďovaná  po obilnine. Obilniny  sa považujú ale za menej vhodné. Zaburiňujú pôdu a zhoršujú jej štruktúru. Dobrými predplodinami pre kukuricu sú krmoviny, olejniny a okopaniny. Pestovateľský úspech závisí od konkrétnych podmienok stanovišťa.

Je potrebné venovať pozornosť  výskytu živočíšnych škodcov. Najmä kukuričiar koreňový je veľmi škodlivý. Okrem kukurice sa môže vyskytovať aj v porastoch lucerny siatej, slnečnici ročnej, v sóji fazuľovej a ďalších plodinách. Larvy škodcu môžu zničiť celú koreňovú sústavu až po bazálne uzly. V období mesiacov jún – august, v závislosti od podmienok prostredia, dospelé chrobáky ničia blizny (peľ), listy i zrno kukurice v mliečnej zrelosti. Straty na úrodách môžu dosiahnuť 30 – 70%. Regulácia výskytu škodcu je predovšetkým  v striedaní plodín  t.j. nepestovať kukuricu siatu po sebe. Dobrý efekt má aj kvalitná agrotechnika. Namiesto dlhotrvajúcej „minimalizácie“ treba zrealizovať po určitom čase aj klasickú základnú a predsejbovú prípravu pôdy na báze orby. Významné je aj šľachtenie rezistentných hybridov kukurice. Nakoniec nastupuje chemická ochrana.

Proso siate

Je plodina vhodná do teplých a suchých oblastí. Používa sa ako náhradná plodina po zle prezimovaných ozimných obilninách, poškodených jarných plodinách, alebo ozimných miešankách. Zaradenie v osevnom postupe závisí od pestovateľského cieľa. Pre dosiahnutie dobrej úrody potravinárskej kvality proso zaraďujeme po zlepšujúcich predplodinách (okopaniny, ďatelinoviny, olejniny, strukoviny). Pozitívne reaguje na „starú pôdnu silu“ a na nezaburinenú pôdu. Proso siate má v osevnom postupe dobrú predplodinovú hodnotu.

Cirok dvojfarebný

Cirok sa seje neskôr, keď už nehrozia mrazy, teda od polovice mája do polovice júna. Nemá zvláštne nároky na predplodinu, môžete ho vysiať po obilninách, okopaninách alebo strukovinách či miešankách. Vysievame ho na dobre vyhnojenú a odburinenú pôdu. V počiatočných fázach rastie pomalšie ako buriny. Všetky druhy cirokov považujeme za náročné plodiny teplých oblastí  s dlhou vegetačnou dobou  a s požiadavkou na organické hnojenie. Z tohto hľadiska nahradzujú v osevnom postupe okopaniny. Pokiaľ je cirok dvojfarebný pestovaný na semeno vyžaduje dobré predplodiny, napr. hnojené okopaniny, ďatelinoviny, alebo strukoviny. Môže sa pestovať aj ako silážna plodina, na výrobu bioplynu, alebo ako plodina určená na  zelené kŕmenie.

Pohánka

Ide o skromnú plodinu s vyššími nárokmi na vlahu. Pestuje sa skôr vo vyšších polohách, má krátku vegetačnú dobu. Ako hlavná plodina býva zaraďovaná po hnojených okopaninách. Možno ju zaradiť po ozimných miešankách, kapuste repkovej pravej, alebo ju pestovať ako letnú medziplodinu. Dlho kvitne, je dobrou pastvou pre včely. Z hektára porastu pohánky môžu včely získať až 60 kg medu. Vyhovujú jej aj vyššie polohy a horšia pôda. Najviac sa jej však darí na ľahších, slabo kyslých pôdach. Vyžaduje si len dostatok vlahy, pretože má plytký koreňový systém. Rastie rýchlo, jej vegetačná doba je 70 – 120 dní (pri chladnejších podmienkach sa vegetácia predlžuje).

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil,

Externý spolupracovník redakcie, Nitra