Koniec jednorazových plastových nádob a príborov, vatových tyčiniek a dôsledné recyklovanie plastových fliaš, to všetko čaká aj na slovenského spotrebiteľa v najbližších rokoch na základe smernice známej ako SUP (Single-use Plastics), ktorú v stredu 27. marca definitívne schválil Európsky parlament.

 Cieľom smernice je niektoré výrobky zakázať, niektoré špeciálne označovať, prípadne stanoviť také pravidlá, aby sa potlačil ich negatívny dosah na životné prostredie. Veľmi dôležité však bude, aby boli tieto normy nastavené jasne, zrozumiteľne a najmä aby boli harmonizované pre celý európsky trh,” povedal pre TASR Miroslav Jurkovič, konzultant pre cirkulárnu ekonomiku, ktorý sa venuje aj problematike triedenia odpadu.

Diskusia o eliminácii plastov trvala už dlhší čas. Pred rokom Európska komisia zverejnila tzv. plastovú stratégiu, ktorá presne analyzovala dosah plastov na životné prostredie. Z nej tiež vyplynul zoznam výrobkov, ktoré majú na životné prostredie a na moria a oceány najviac negatívny dosah.

“Medzi zakázané výrobky podľa schválenej smernice patria jednorazové plastové príbory a riady, polystyrénové obaly na potraviny a rýchle občerstvenie, plastové držiaky na balóniky, vatové tyčinky. Všetky tieto výrobky sa budú musieť vyrábať z iných, ekologickejších materiálov. Ďalšie hygienické potreby budú špeciálne označované, aby sa nehádzali do kanalizácie,” uviedol Jurkovič.

Označenie sa bude vzťahovať aj na cigarety s filtrom, súčasťou ktorého je takisto plast, pretože práve cigaretové filtre tvoria významnú súčasť znečistenia morí a morských pláží.

Samostatnou kapitolou sú plastové fľaše, pri ktorých sa stanovil cieľ, aby sa väčšina z nich recyklovala.
“Do roku 2025 by sa malo recyklovať 77 percent fliaš, do roku 2029 to bude až 90 percent. Tieto fľaše musia byť vyzbierané a recyklované, teda nesmú skončiť na skládkach,” vysvetlil Jurkovič.

Takisto vrchnáčiky na PET fľašiach budú musieť byť od roku 2024 neoddeliteľné od fľaše, aby sa nezahadzovali samostatne, čo však podľa Jurkoviča môže byť technologický problém predovšetkým pre sýtené nápoje.

 Takisto sa pri výrobe nových fliaš bude musieť použiť určitý podiel recyklátu. Do roku 2025 to má byť štvrtina, do roku 2030 až 30 percent. “Problém je v tom, že v prijatej smernici je tento podiel nastavený šalamúnskym spôsobom. Podiel recyklovaného materiálu, napríklad 25 percent sa vzťahuje na všetky fľaše predávané na trhu tej-ktorej krajiny EÚ, teda nemusí ho mať každá predávaná fľaša. Inými slovami, niektoré nápoje sa môžu predávať vo fľašiach s 50-percentným alebo aj vyšším podielom recyklátu, iné fľaše nemusia recyklovaný materiál obsahovať vôbec. Je to zatiaľ nejasné a ak si každý štát vyloží reguláciu iným spôsobom, môže to obmedzovať voľný pohyb tovaru na spoločnom trhu. Preto je dôležité, aby bol aj výklad prijatej smernice čo najviac zrozumiteľný a jednoznačný,” povedal Jurkovič. Podľa neho výrobcovia, napríklad aj minerálnych vôd a nealkoholických nápojov, sú pripravení nové pravidlá implementovať, mnohí z nich si dokonca stanovili dobrovoľné záväzky.

Na Slovensku by sa mali plastové fľaše aj plechovky na nápoje od roku 2022 zálohovať. Mnohé európske krajiny vrátane Slovenska tiež spoplatnili igelitové tašky a vrecká, čo znížilo ich spotrebu. Až 59 krajín sveta igelitové tašky celkom zakázalo.

Plastové materiály patria medzi najväčšiu ekologickú záťaž, podľa Európskej komisie tvoria viac ako 80 percent morského odpadu. Podľa odborných analýz hrozí, že ak sa nebudú prijímať dôrazné opatrenia na elimináciu plastov, ich celková hmotnosť v moriach a oceánoch môže byť v roku 2050 väčšia, než hmotnosť všetkých žijúcich rýb.

TASR