Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS – International Council on Monuments and Sities), ktorá je hlavným poradným orgánom UNESCO, vidiecku krajinu charakterizuje ako vodnú a zemskú oblasť spolu vytvorenú interakciou človeka s prírodou s cieľom dorábať potraviny a ďalšie prírodné obnoviteľné zdroje prostredníctvom poľnohospodárstva, chovu zvierat, rybárstvom a akvakultúrou, lesníctvom a starostlivosťou o les, zberom prírodných plodov a ťažbou iných zdrojov, akými je napríklad soľ. Slovensko je vidiecka krajina. Prírodné podmienky predurčujú Slovensko k tomu, že časť obyvateľstva je a bude viazaná na vidiecke prostredie. Slovensko z celkového počtu 2 927 sídiel [(vrátane mestských častí Bratislavy (17) a Košíc (22)] má 2 787 dedín, t.j. 95,2% a 140 miest, t. j. 4,8 % z celkového počtu. Podľa kritérií OECD (základom je hustota osídlenia 111 obyvateľov/ 1 km2) žije v Slovenských prevažne vidieckych regiónoch 48% obyvateľstva, v prechodných regiónoch 40% obyvateľstva a v urbanizovaných mestských regiónoch 12% obyvateľov. Vidiecka krajina poskytuje priestor pre infraštruktúru potrebnú na fungovanie mestského prostredia. Slúži ako otvorený priestor pre rozvoj a šírenie sa mestskej krajiny a je priestorom, v ktorom sa odohráva aj významná časť spotreby obyvateľov mestského prostredia, vrátane aktivít súvisiacich s vodou pre zdravie a pohybom pre pohodu.

Kúpeľníctvo v turizme v regiónoch turizmu vo vidieckej krajine

Kúpeľníctvo v turizme (poznámka: cestovný ruch <=> turizmus) a jeho vznik možno datovať už od minulých storočí. Vo svojej základnej podstate uplatňuje prírodnú kvalitnú vodu, vhodné klimatické podmienky a aktívny, resp. pasívny pohyb turistu pri uplatnení prírodných živlov: Voda – Zem – Vzduch – Oheň s pridaním Pohybu. Zásluhu na tom má rozvoj poznania zdraviu vhodnej prírodnej minerálnej vody, alternatívnej medicíny, budovanie kúpeľných dedín/miest, významne k tomu prispieva aj nová technika umožňujúca inováciu kúpeľných a wellness zariadení, termálnych kúpalísk, akvaparkov, budovaných a prírodných kúpalísk s vylepšovaním zdravia ľudí s predĺžením fyzického života až o dva roky.

Obr. 1  Kúpeľníctvo v turizme vo vidieckych regiónoch turizmu a agroturizmu

 

Rozdiel medzi medicínskym turizmom a kúpeľníctvom v turizme možno charakterizovať nasledovne: Medicínsky turizmus je neinvazívna forma liečenia počas práceneschopnosti a znamená pre kúpeľného pacienta liečebno-medicínsky proces, t.j. nie je voľnočasová aktivita, ale forma liečby. Kúpeľníctvo v turizme je voľnočasová aktivita napr. pri čerpaní dovolenky na zotavenie a čiastočne sa môže zaoberať aj zdravotnou funkciou s využitím prírodnej liečivej minerálnej vody s uplatnením v kúpeľných dedinách/mestách, a s využitím prírodnej termálnej minerálnej vody v termálnych kúpaliskách, akvaparkoch, ako aj prírodných kúpaliskách (jazerá), budovaných kúpaliskách vo vode určenej na kúpanie. Za posledných niekoľko rokov sa rozvinuli SPA wellness služby. Kúpeľníctvo v turizme ako celoštátny ťažiskový druh, resp. produktová skupina turizmu a jeho ohraničenie s medicínou/zdravotníctvom charakterizuje aj vyjadrenie, že „Hranicu medzi SPA health a SPA wellness, kam patria aj kúpele, termálne kúpaliská, akvaparky, umelé a prírodné kúpaliská a pod., nie je možné presne určiť“ (citácia J. Božíkovej, Inšpektorát kúpeľov a žriediel MZ SR, Veda v centre, CVTI SR, 2016).

Kúpeľníctvo v turizme plní funkcie regeneračnú, relaxačnú, rekreačnú a zdraviu preventívnu. Tieto funkcie sledujú upevnenie zdravia, odstraňovanie negatívnych vplyvov životného prostredia a zníženie dôsledkov civilizačných chorôb na organizmus človeka. Základnými predpokladmi rozvoja kúpeľníctva v turizme je existencia:

  • prírodných liečivých termálnych a minerálnych zdrojov (voda, bahno, plyn, klíma, vzduch, minerálne pramene),
  • vhodného prírodného prostredia (ekologicky čisté prostredie s veľkými plochami upravených parkov a sadov, kľud a pokoj),
  • zdraviu vhodného klimatického prostredia (spravidla horské a podhorské územia),
  • spoločenského a kultúrneho života (filmové a hudobné festivaly, koncerty a výstavy).

Obr. 2 Kúpeľníctvo v turizme v interakcii s vidieckym turizmom a agroturizmom vo vidieckej krajine

SPA health & SPA wellness – vodou pre zdravie a pohybom pre pohodu – sa nerealizuje iba účinkom liečebných prírodných zdrojov, ale pozitívne na ňu vplývajú všetky komponenty komplexnej kúpeľnej starostlivosti, t.j. lekárske vyšetrenia, kúpeľné procedúry, diétny stravovací systém a pod.. Skutočnosť, že kúpeľníctvo v turizme sa realizuje formou relaxačno-liečebných pobytov aj so zdravotnou funkciou je spravidla zakotvená aj v Štatúte kúpeľných miest. Tento dokument čiastočne determinuje a obmedzuje v slovenských kúpeľných dedinách/mestách hlučnejší spoločenský život.

SPA wellness, ako je pobyt pri termálnej minerálnej vode, preferujú skôr rodiny s deťmi a turisti v mladšom veku. Areály termálnych kúpalísk a akvaparkov zväčša poskytujú  ihriská, športoviská a bezpečnosť detí, napr. uzatvorené areály bez dopravy, záchranná služba a tým aj spoločné zapojenie a spokojnosť rodičov a detí. Okrem toho pobyt a kúpanie v termálnej minerálnej vode v krytých areáloch je nezávislé na počasí. U starších vekových ročníkov je silnou motiváciou pobytu pri termálnej minerálnej vode preventívna starostlivosť o zdravie, oddych, relax a pohoda.

Ochrana vidieckeho územia a prírodnej minerálnej vody

Potrebné je dodržiavať pravidlá o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných dedinách/mestách a prírodných minerálnych vodách, ktoré upravujú uznávanie prírodných minerálnych vôd a prírodných minerálnych liečivých vôd, využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, uznávanie vhodných klimatických podmienok – spravidla vidiecka krajina – a ich ochranu. V kúpeľných dedinách/mestách je potrebné rešpektovať zákazy zamerané na nakladanie s odpadom okrem zberu a odvozu odpadov, nevykonávať chemický posyp miestnych komunikácií, nepoužívať prostriedky na chemickú ochranu rastlín a trvalých trávnatých porastov okrem prostriedkov zapísaných do zoznamu schválených prípravkov na ochranu rastlín a mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín.

Ochrana prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja pred činnosťami, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť chemické, fyzikálne, mikrobiologické a biologické vlastnosti vody, jej zdravotnú bezchybnosť, množstvo vody a ich výdatnosť sa zabezpečuje ochrannými pásmami. Ochranné pásma sú určované na základe podmienok vyplývajúcich z hydrogeologického kolektora podzemnej vody a ďalších prírodných faktorov a podmienené v dvoch stupňoch na základe odborných podkladov a posudkov vypracovaných odborne spôsobilou osobou. Ochranné pásmo I. stupňa je určované pre územie výverovej oblasti alebo zaberajúce okolie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja. Ochranné pásmo II. stupňa chráni hydrogeologický kolektor minerálnej vody, jeho tranzitno-akumulačnú, prípadne infiltračnú oblasť alebo ich častí. V ochrannom pásme II. stupňa sa môžu vymedziť čiastkové pásma s rôznou mierou ochrany.

Uznanie prírodnej minerálnej vody 

Návrh na uznanie prírodnej minerálnej vody vyžaduje 3 ročné obdobie sledovania prírodnej minerálnej vody a 5 ročné obdobie pre uznanie prírodnej minerálnej liečivej vody. Obdobie sledovania klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia na uznanie vhodných klimatických podmienok na liečenie vyžaduje 3 ročné obdobie zosúladené s výsledkami dlhodobého sledovania najbližšej meteorologickej stanice príslušného územného regiónu. Monitorovací systém prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa realizuje za účasti príslušne kompetentných organizácií (napr. Regionálny ústav verejného zdravotníctva) zamerané na režimové sledovanie hydrogeologických, chemických, fyzikálnych, mikrobiologických a biologických ukazovateľov prírodných liečivých zdrojov (výverov), prírodných minerálnych zdrojov (výverov), pozorovacích vrtov, pozorovacích objektov a meteorologických ukazovateľov príslušného územia v rozsahu určenom pre povolenie využívať prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj. Monitorovací systém prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov je samostatnou časťou monitorovacieho systému životného prostredia. Až po absolvovaní laboratórnych, odborných, posudzovacích, medicínskych a územno správnych a ďalších procesov sa predkladá návrh na uznanie prírodnej liečivej alebo minerálnej vody. Návrh na uznanie prírodnej liečivej vody (prírodnej termálnej minerálnej liečivej vody) alebo prírodnej minerálnej vody (prírodnej termálnej minerálnej vody) sa predkladá Štátnej kúpeľnej komisii ktorá posúdi uznanie o predmetnej vody, resp. vzduchu.

Kúpeľníctvo v medzinárodnom turizme – SPA health & SPA wellness – Turizmus pre zdravie

Medzinárodne je vyvolaná potreba lepšieho pochopenia wellness turizmu v spojení s turizmom pre zdravie tak, aby sa účinne využil jeho rastový potenciál pre udržateľný rozvoj turizmu. Podľa štúdie „Prieskum zdravotného turizmu – zhrnutie“ (Exploring Health Tourism – Executive Summary), ktorú pripravila Svetová organizácia turizmu (UNWTO) a Európska komisia pre cestovný ruch (ETC) s podporou Medzinárodného lekárskeho cestovného denníka Laing Buisson International, publikovanej 21.12.2018, navrhuje sa dôsledná koncepcia turizmu pre zdravie a skúma motiváciu turistov pri hľadaní zdravotníckych služieb. V štúdii sa uvádza, že turizmus (a cestovanie) je činnosť, ktorá môže prispieť k vytvoreniu alebo zlepšeniu blahobytu. Štúdia skúma Zdravotný turizmus ktorý pokrýva tie typy turizmu, ktoré majú ako primárnu motiváciu, príspevok k telesnému, duševnému alebo duchovnému zdraviu prostredníctvom zdravotných a wellness aktivít, ktoré zvyšujú schopnosť jednotlivcov uspokojovať svoje potreby a fungujú lepšie ako jednotlivci v ich životnom prostredí a spoločnosti. Uvádza sa, že Zdravotný turizmus je zastrešujúcim termínom pre podtypy: wellness turizmus a lekárska turistika. Wellness turizmus je druhom činnosti turizmu, ktorého cieľom je zlepšiť a vyvážiť všetky hlavné oblasti ľudského života vrátane fyzických, duševných, emočných, pracovných, intelektuálnych a duchovných. Primárnou motiváciou pre wellness turistov je zapojiť sa do preventívnych, proaktívnych zlepšovaní životného štýlu, ako je fitness, zdravá výživa, relaxácia, rozmaznávanie a liečenie liečby. Lekársky turizmus je typom činnosti v oblasti turizmu, ktorý zahŕňa použitie zdravotníckych prostriedkov založených na dôkazoch liečivých zdrojov a služby (invazívne a neinvazívne). To môže zahŕňať diagnózu, liečbu a lekársku rehabilitáciu.

Prieskum, resp. štúdia zahŕňa prvú taxonómiu, opisuje a definuje komplikovaný systém cestovania na zdravotné účely a poskytuje praktickú sadu nástrojov pre národné turistické organizácie (NTO) a organizácie určujúce cieľovú krajinu (DMO), ktoré chcú rozvíjať turizmus pre zdravie. Ako sa uvádza v správe, turizmus pre zdravie pokrýva tie produktové skupiny turizmu, ktoré majú ako primárnu motiváciu príspevok k telesnému, duševnému a blahobytnému stavu turistu prostredníctvom zdraviu vhodných a wellnessových aktivít. Objasňuje faktory, ktoré formujú turizmus pre zdravie, ako sú technologický rozvoj, osobné zdravie, ochrana údajov a urbanizácia. Tiež skúma trh, dopyt a ponuku turizmu pre zdravie a poskytuje príklady marketingového manažmentu. Štúdia navrhuje aj súbor odporúčaní od lepšieho zberu údajov a presnejšieho merania až po prístupnejší a udržateľnejší turizmus pre zdravie, ktorý si vyžaduje ďalšie partnerstvá. Kúpeľné organizácie sú vo väčšine krajín Európy zaradené do zdravotníckeho systému štátu, majú vplyv na vytváranie kultúrno-sociálneho zázemia, sú významným ekonomickým faktorom a vytvárajú priame a nepriame pracovné príležitosti. Kúpele sú súčasťou aj európskeho zdravotníckeho systému SPA health a rekondičných možností pri uplatňovaní SPA wellness.

Svetová organizácia turizmu (UNWTO) vyhlásila rok 2017 za Medzinárodný rok udržateľného turizmu pre rozvoj a rok 2018 za Medzinárodný rok digitalizovaných technológií v turizme. „Ide o jedinečnú príležitosť na zvýšenie povedomia o prínose turizmu k rozvoju medzi verejným a súkromným sektorom s rozhodovacími právomocami a verejnosťou s mobilizáciou všetkých zúčastnených strán tak, aby spolupracovali pri vytváraní turizmu ako katalyzátora pozitívnych zmien“ (citácia: UNWTO). UNWTO, ako vládna organizácia pri Organizácii spojených národov (OSN), bola poverená, aby uľahčila organizáciu a vykonávanie medzinárodných rokov pre turizmus, v spolupráci s vládami, organizáciami v systéme OSN, medzinárodnými a regionálnymi organizáciami a inými relevantne zúčastnenými inštitúciami.

Význam kúpeľných dedín/miest na Slovensku

Na území Slovenska sa vyskytuje 40 tis. prameňov obyčajných vôd, 200 vodopádov, vyše 6200 jaskýň vrátane kratších jaskýň previsového charakteru s čistými vodnými tokmi. Evidovaných je 1782 minerálnych zdrojov, z toho celkom je 122 zdrojov uznaných za prírodnú liečivú a prírodnú minerálnu vodu a 45 odberných miest pre verejnosť. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR v kúpacej sezóne 2017 boli monitorované vlastností vody v 189 termálnych bazénoch, 448 netermálnych bazénoch a 80 prírodných vodných plochách v procese identifikácie vody určenej na kúpanie.

Podľa prieskumov viac ako 20% obyvateľov Európy si želá aktívnejšiu na zdravie orientovanú dovolenku. SPA health & SPA wellness prináša zamestnanosť v príslušnom regióne, príjmy do štátnej pokladnice a miestnej územnej samosprávy, je prvkom zlepšenia zdravia obyvateľstva, podporuje príchod turistov, zvyšuje kredit krajiny, podlieha globalizácii a preto musí sledovať trendy a neustále sa prispôsobovať novým požiadavkám zo strany potenciálnych klientov. Na vznik a existenciu kúpeľných dedín/miest je nevyhnutné mať:

  • miestny prírodný liečivý zdroj (liečivá voda, liečivé peloidy, liečivé plyny, prírodné liečivé podmienky mora, klimatické podmienky vhodné na liečenie, uznaný prírodný systém liečby,
  • kvalitné životné prostredie,
  • špecifické a chránené kúpeľné prostredie,
  • zdravotnícke zázemie pre rehabilitáciu a liečbu (prevenciu primárnu a sekundárnu),
  • vhodné vybavenie pre wellness aktivity,
  • zdraviu vhodné klimatické prostredie,
  • pravidelná hygienická kontrola vody určenej na kúpanie.

Obr. 3  Kúpeľné dediny/mestá v regiónoch turizmu na Slovensku

Kúpeľné dediny/mestá so štatútom kúpeľného miesta a indikácií pre kúpeľnú starostlivosť podľa prírodných liečivých vôd a zdraviu vhodných klimatických podmienok sú:

Dedina/mesto: Dudince, Nimnica, Bardejov, Sliač, Vyšné Ružbachy, Brusno

Priaznivo pôsobí na: ochorenia obehového ústrojenstva (srdce, cievy, chlopňové chyby).

Dedina/mesto: Bardejov, Brusno, Nimnica, Lúčky, Turčianske Teplice, Sklené Teplice, Trenčianske Teplice, Kováčová, Vyšné Ružbachy

Priaznivo pôsobí na: ochorenia tráviaceho ústrojenstva (žalúdok, pečeň, žlčník, pankreas).

Dedina/mesto: Bardejov, Bojnice, Číž, Lúčky, Vyšné Ružbachy, Štós, Brusno, Dudince, Nimnica, Piešťany, Smrdáky, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Rajecké Teplice, Sklené Teplice, Liptovský Ján, Červený Kláštor, Vysoké Tatry (Nový Smokovec)

Priaznivo pôsobí na: ochorenia z povolania.

Dedina/mesto: Bardejov, Číž, Brusno, Lúčky, Štós, Kováčová, Sklené Teplice, Trenčianske Teplice, Liptovský Ján, Vysoké Tatry (Nový Smokovec), Nimnica, Vyšné Ružbachy, Červený Kláštor

Priaznivo pôsobí na: ochorenia porušenia látkovej výmeny a žliaz s vnútorným sekréciou (cukrovka, obezita, stavy po operácii štítnej žľazy).

Dedina/mesto: Bojnice, Trenčianske Teplice, Sklené Teplice, Rajecké Teplice,  Smrdáky, Piešťany, Dudince, Bardejov, Lúčky, Kováčová, Vyšné Ružbachy, Číž, Sliač, Nimnica, Turčianske Teplice

Priaznivo pôsobí na: ochorenia pohybového ústrojenstva (chrbtica, kĺby, svaly).

Dedina/mesto: Bardejov, Lúčky, Nimnica, Štós, Lučivná, Liptovský Ján, Vysoké Tatry (Nový Smokovec, Horný Smokovec), Vyšné Ružbachy, Červený Kláštor, Číž

Priaznivo pôsobí na: netuberkulózne choroby dýchacích ciest (pľúca, nosné a krčné ústrojenstvo).

Dedina/mesto: Vyšné Ružbachy, Štós, Vysoké Tatry (Nový Smokovec), Červený Kláštor

Priaznivo pôsobí na: ochorenia duševné (depresie, neurózy).

Dedina/mesto: Trenčianske Teplice, Smrdáky, Červený Kláštor

Priaznivo pôsobí na: ochorenia kožné (psoriáza, dermatitídy, ekzémy).

Dedina/mesto: Dudince, Bardejov, Lúčky, Piešťany, Turčianske Teplice, Kováčová, Číž, Bojnice, Sklené Teplice, Rajecké Teplice, Trenčianske Teplice, Nimnica

Priaznivo pôsobí na: ochorenia nervové (neuropatie, ischias, parkinson, polyneuropatie).

Dedina/mesto: Turčianske Teplice, Bardejov, Bojnice, Kováčová, Vyšné Ružbachy

Priaznivo pôsobí na: ochorenia obličiek a močových ciest (opakujúce sa zdĺhavé zápaly močových ciest, časté zápaly, stavy po operáciách).

Dedina/mesto: Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Sklené Teplice, Rajecké Teplice, Bardejov, Štós, Číž, Sliač, Vyšné Ružbachy, Lúčky, Nimnica, Liptovský Ján, Červený Kláštor

Priaznivo pôsobí na: ochorenia onkologické (rakovina, nádorové ochorenia).

Dedina/mesto: Bardejov, Bojnice, Číž, Sliač, Turčianske Teplice, Trenčianske Teplice, Sklené Teplice, Lúčky, Kováčová, Nimnica, Liptovský Ján, Vyšné Ružbachy

Priaznivo pôsobí na: ochorenia ženské a gynekologické (myómy, cisty, endometrióza, zápaly, nádory, polypy, poruchy menštruačného cyklu).

Dedina/mesto: Jakubany, Nová Ľubovňa – rekreačné Ľubovnianske kúpele

Priaznivo pôsobí na: poruchy tráviaceho ústrojenstva, dýchacích ciest, obličiek a močových ciest, ženské a gynekologické, nervové oslabenia.

Vidiecky turizmus a agroturizmus vo vidieckej krajine 

Vidiecky rozvoj v regiónoch turizmu vo vidieckej krajine v produktovej skupine vidieckeho turizmu a agroturizmu vytvára nielen atraktívnosť krajiny, dobrodružstvo spojené s poznávaním prírody a spôsobu života, ale aj domáckosť prostredia, tradičná gastronómia, tradície a remeselná výroba, snaha zotaviť sa, nájsť rovnováhu medzi prírodou a rodinou. Okrem prírody je dôležitá aj ponuka služieb, ktorá musí zodpovedať očakávaniam turistov v závislosti od prostredia (nížinné, podhorské, horské), sezóny (letná, zimná, mimosezóna) a pod. Slovenská krajina pôsobivo láka turistov, vidiecky turizmus a agroturizmus sa stáva nástrojom stretnutia obyvateľov vidieka a miest, spôsobom zmiernenia vzťahu medzi mestom a vidiekom, príležitosťou pre ekonomickú činnosť vidieckeho obyvateľstva, založenou na rešpektovaní potrieb a reálnych možností ponuky vidieckeho priestoru. Účastníci vidieckeho turizmu a agroturizmu majú nové očakávania, ktoré sa prejavujú v rastúcej citlivosti na kvalitu životného prostredia a poskytovaných služieb.

Vidiecky turizmus a agroturizmus zahŕňa súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb spojených s cestovaním a pobytom ľudí vo vidieckom prostredí počas voľného času turistu. Zvyčajne ide o činnosti spojené s návratom k prírode, s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch a rôznych ubytovacích zariadeniach na vidieku, kde súčasťou ponuky je aj možnosť domáceho farmárskeho stravovania alebo vlastnej prípravy jedál a vykonávania rozličných činností spojených s pobytom na vidieku. Pomáha zachovať kultúrny ráz krajiny, zvyšovať zamestnanosť, udržať a obnoviť osídlenia a skvalitniť hospodársku úroveň územia produkciou regionálnych a miestnych gastronomických špecialít, remeselno-umeleckých výrobkov, ako aj ponukou ľudového folklóru. Súčasťou vidieckeho turizmu je agroturizmus, ktorý zahŕňa špecifické činnosti agropodnikateľov, fariem, sedliackych dvorov, salašov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie potrieb turistov [1].

Vidiecky rozvoj v turizme vo vidieckom priestore nepozná hranice, zbližuje ľudí, utužuje vzťah k prírode a ide o najprirodzenejší pohyb človeka s upevňovaním zdravia vo vhodných klimatických podmienkach. Umožňuje oživiť tradičné ekonomické aktivity, ktoré v súčasnosti upadajú a spôsobujú odliv vidieckeho obyvateľstva. Subjekty vidieckeho turizmu a agroturizmu svojim pôsobením vytvárajú ochranu životného prostredia, umožňujú zamestnanosť a udržiavajú ľudí na vidieku. Subsidiaritu a partnerstvo európskych, národných, regionálnych a miestnych inštitucionálnych úrovní nemožno vynechať z rozvoja vidieckeho turizmu a agroturizmu. Slovenské dediny pri súžití európskych národností predstavujú takto komponenty a mosty v domácom i medzinárodnom vidieckom turizme a agroturizme. Pozitívne praktické skúsenosti získané v turizme odrážajú záujmy Slovenska, Európskej únie, Európskej rady a Európskej komisie pre turizmus (ETC) so zapojením sa do rastúcej interakcie medzi členskými štátmi Európskej únie v produktovej skupine kreatívneho vidieckeho turizmu a agroturizmu v regiónoch turizmu.

Prednosti termálnych kúpalísk, SPA wellness, akvaparkov, budovaných a prírodných kúpalísk

Niektoré strediská/centrá turizmu s termálnymi kúpaliskami a akvaparkmi v dedinách/mestách Slovenska sú zásobované prírodnou minerálnou vodou z termálnych a minerálnych prameňov, resp. vrtov. Využívajú sa spravidla v letnej sezóne alebo realizujú aj celosezónnu prevádzku s obmedzením vonkajších bazénov. Voda s vysoko horúcim výverom je spravidla ochladzovaná tak, aby aj v letných mesiacoch bola vhodná na kúpanie a oddych pri vode. Vďaka vhodným účinkom termálnej minerálnej vody je prevádzka realizovaná za účelom nielen oddychu, relaxu a wellness, ale aj k prispievaniu zlepšenia fyzickej a duševnej kondície.

Príležitosť pre naplnenie regeneračnej a rekreačnej funkcie SPA wellness majú tie strediská/centrá turizmu, ktoré nemajú tradíciu alebo záujem poskytovať služby  lekárskou starostlivosťou, resp. voda nemá taký rozsah liečebných účinkov. Tieto miesta sú významne vhodné pre širokú verejnosť a je predpoklad ich rozvoja pre potreby turistov (napr. Dudince, Bardejov, Patince, Podhájska, Bešeňová, Vrbov, Veľký Meder, Dunajská Streda a pod.). Pobyt turistu v prírode, jeho aktívna rekreačná a športová činnosť tvoria hlavnú náplň využívania voľného času. Priaznivé vplyvy prírodného prostredia – klímy, vzduchu, termálnej vody, vegetácie a pod. sa prejavujú ako regeneračný účinok.

Obr. 4 Termálne a prírodné kúpaliská, SPA wellness a akvaparky v regiónoch turizmu na Slovensku

Do hodnotenia umelých (budovaných) kúpalísk v roku 2018 bolo zahrnutých 213 zariadení na Slovensku, ktoré slúžia počas kúpacej sezóny na kúpanie verejnosti. Spravidla ide o letné kúpaliská, akvaparky, sezónne areály, bazény pri hoteloch a penziónoch. Počas kúpacej sezóny 2018 bolo v prevádzke 660 bazénov, z ktorých 196 bazénov sú termálne bazény. V Bratislavskom a Košickom samosprávnom kraji sa nenachádzajú žiadne termálne kúpaliská. Najväčší dôraz sa pri hodnotení kvality vody na kúpanie kládol na mikrobiologickú kvalitu, pričom táto bola na väčšine kúpalísk v zdravotne významných ukazovateľoch vyhovujúca.

Do hodnotenia prírodných kúpalísk v roku 2018 bolo zahrnutých 82 prírodných vodných plôch, najmä vodných nádrží a štrkovísk. Na 15 lokalitách prebiehala organizovaná rekreácia s prevádzkovateľom a vodné plochy mali štatút prírodného kúpaliska. Z 32 vyhlásených lokalít uvedených v Zozname vôd určených na kúpanie pre kúpeľnú sezónu 2018 bolo do hodnotenia zahrnutých len 31. Dolno-Hodrušské jazero malo zníženú hladinu vody z dôvodu rekonštrukcie hrádze a jazero sa počas kúpeľnej sezóny 2018 nevyužívalo na kúpanie. Kvalitu vody na prírodných vodných plochách s neorganizovanou rekreáciou monitorovali príslušné RÚVZ. Monitoring kvality vody určenej na kúpanie na najvýznamnejších lokalitách bol vykonávaný v pravidelných dvojtýždňových intervaloch a frekvencia sledovania na menej významných lokalitách s víkendovou rekreáciou bola orientačná, spravidla na začiatku, v strede a na konci sezóny.

SPA wellness centrá, ponúkajúce aktivity a pobyty v rôznych kategóriách ubytovacích zariadení, ktoré sú vybavené športovými zariadeniami, relaxačnými centrami, kozmetickými a skrášľovacími salónmi a pod. Hotelové športové zariadenia zahŕňajú v prvom rade posilňovňu, plavecký bazén, tenisový kurt, squash, hraciu plochu pre petanque, golfové ihrisko, rôzne ihriská pre kolektívne hry a pod. SPA wellness je istou alternatívou k prevádzke liečebného kúpeľného charakteru, avšak priestory pre liečbu nepredstavuje.

Kúpeľníctvo v domácom turizme – SPA health & SPA wellness – je realizované pre domáceho turistu na území vlastného štátu. Predstavuje najrozšírenejšiu formu účasti obyvateľstva v rekreačnom priestore – kúpeľné parky, priľahlé lesy a pod., kde formou oddychu, pohybu, zábavy sa uskutočňuje proces reprodukcie fyzických a duševných síl. Pre túto produktovú skupinu turizmu je charakteristický aj pobyt vo vhodnom prírodnom prostredí a zdôrazňuje aktívnu účasť v záujme znásobenia účinku vhodného prostredia vidieckej krajiny na organizmus turistu.

Prednosti kúpeľníctva v turizme

Podpora rozvoja inštitúcií, ktoré slúžia k rozvoju podnikania v SPA health & SPA wellness a poskytujú poradenstvo, informácie a vzdelávanie, ako aj finančné zdroje, je nevyhnutná. Zvlášť je potrebné uprednostňovať tie, ktoré pripravujú produkty vyhovujúce priamo v dedinách/mestách – ako poradenstvo a vzdelávanie na lokálnej úrovni – priamo na mieste, alebo v prípade finančných inštitúcií – mikropôžičkové alebo malé pôžičkové schémy. Na zlepšenie kúpeľníctva je významne vytvorený priestor na investovanie do infraštruktúry v turizme a žiadať o investičnú podporu podľa zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri dodržaní princípov “Investovať a spájať” sa slovenské kúpeľníctvo a ubytovacie zariadenia v kúpeľnom prostredí môžu veľmi rýchlo rozvíjať a slúžiť kúpeľným pacientom ako aj domácim a zahraničným turistom. Zavádzanie finančných nástrojov na úrovni miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej je ich potrebné vytvárať tak, aby boli administratívne nenáročné a jednoduché, transparentné a ich použitie, tam kde sú kúpeľné územia, termálne i prírodné kúpaliská, uplatnené efektívne. Dôležité je zavádzať nástroje s pôsobením dovnútra územia s úrovňou vertikálneho pôvodu a decentralizované. Cieľom podpory rozvoja kúpeľníctva v turizme je:

  • zvýšenie povedomia turistov o možnostiach trávenia dovolenky v tuzemskom území pri prírodnej termálnej minerálnej vode a zdraviu vhodnom klimatickom prostredí,
  • zabezpečenie efektívneho využívania existujúcich kúpeľných kapacít najmä v mimosezónnom období,
  • vytvorenie podmienok pre účasť sociálne slabších vrstiev turistov,
  • skvalitnenie regionálnych produktov a ich využitie v rozširovaní ponuky pre kúpeľníctvo v domácom turizme.

SPA health & SPA wellness je integrálnou súčasťou starostlivosti o zdravie, využíva najmodernejšie poznatky vedy a výskumu z oblasti balneológie, fyzikálnej medicíny, zdravej výživy a rekreačnej rehabilitácie. Ubytovacie zariadenia sú pre vhodnú kvalitu prostredia a infraštruktúry aj vyhľadávanými centrami pre konanie konferencií, kongresov, festivalov, sú miestami pre rekreáciu a odpočinok ľudí.

Produktová skupina kúpeľníctva v turizme však stále nie je dobre definovaná, pričom rozdiely sú založené na geografických a jazykových charakteristíkách, ako aj veľkej a širokej škále súvisiacich kultúrnych, spoločenských, sociálnych i hospodárskych možnostiach. Naďalej sú údaje fragmentované a obmedzené. Kúpeľníctvo v turizme – SPA health & SPA wellness – Turizmus pre zdravie – sa v súčasnosti považuje za vznikajúci, globálny, komplexný a rýchlo sa meniaci segment, ktorý musí byť vo väčšej miere pochopený, aby sa využili príležitosti a lepšie riešili výzvy. Ako súčasť stratégie mali by sa turistické destinácie vo vidieckej krajine zaoberať otázkami zjednodušenia cestovania s nasledovnými riešeniami:

  • Vízová politika, zvýšená konektivita, bezpečnosť a ochrana s dôsledkami nových bariér pre cestovanie, rámec mobility pre ľudí so zdravotným postihnutím.
  • Diverzifikácia trhov a segmentov zdrojov.
  • Atraktívne investície.
  • Vytvorenie regulačného rámca vrátane právnych predpisov, stimulov a noriem.
  • Kvalita služieb a infraštruktúry.
  • Vzdelávanie aj interdisciplinárnymi metódami, školenia a rozvoj zručností.
  • Vývoj produktov zahŕňajúcich spájanie (interakcie, prepojenie), napr. s gastronómiou (potraviny pre zdravie), vidieckym turizmom a agroturizmom (vidiecka krajina a agropotraviny), resp. geoturizmom v geoparkoch (pohyb vo vhodnom klimatickom prostredí).
  • Kúpeľníctvo v turizme – SPA health & SPA wellness – Turizmus pre zdravie – vo vidieckej krajine uprednostňujúce pre turistov zotavenie, upevnenie organizmu, oddych, relaxačno-regeneračný účinok, rekreačno-športový účinok, znovunadobudnutie štandardnej fyzickej a psychickej kondície, možnosti využitia kúpeľno-liečebnej starostlivosti, využívanie prírodných pitných minerálnych vôd, uplatňovanie aktívneho pohybu vo vhodnom klimatickom prostredí a pod..

Ďalšie pozitívne zmeny súvisia so zavedením rekreačného poukazu s 55% príspevkom zamestnávateľa zamestnancovi spravidla vo forme elektronickej platobnej karty z celkovej sumy 500,- €; 10% DPH na rekreačné ubytovacie služby; možnosť odpočítateľnej položky z vymeriavacieho základu zamestnanca na zdravotné poistenie po absolvovaní rekreačného pobytu v kúpeľných zariadeniach; uplatnenie daňového bonusu zamestnanca, ktorí počas roka absolvuje kúpeľný pobyt, pričom preukázateľne zaplatil najmenej 50,- € za služby súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a uplatňuje si odpočítateľnú položku od základu dane do výšky 50,- € predložením dokladu preukazujúcim zaplatenie úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach; čerpanie štátnej účelovej dotácie vo výške 50,- € prostredníctvom cestovnej kancelárie SOREA pre seniorov 55+ na jednu dovolenku za kalendárny rok čerpanú v sieti hotelovej spoločnosti SOREA, pričom nárok na štátnu účelovú dotáciu majú poberatelia starobného, predčasného alebo výsluhového dôchodku; preplatenie 1/3 nákladov za zdravotnú starostlivosť na liečebno-preventívne programy Obezita a Zdravý chrbát na 10 dňové pobyty vo vybraných 16 kúpeľoch a 12% zľava z nákladov na stravu a ubytovanie registrovaných poistencov vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni; cenovo a obsahovo výhodné balíčky služieb; cenové bonusy kúpeľných ubytovacích zariadení, napr. voľný vstup do bazéna, fytoterapia, alebo 1x za pobyt: relaxačná perlička, morský kúpeľ, zábalová terapia; a ďalšie zľavy.

Rast dopytu po turizme v dedinách a mestách vo vidieckej krajine s termálnymi a prírodnými minerálnymi zdrojmi, ako aj územných oblastiach so zdraviu vhodným klimatickým prostredím je v súčasnosti vyvolaný rozvojom civilizačných chorôb, najmä nadváhy, vysokého pracovného tempa, ktoré vyvoláva potrebu odpočinku, zbavenia sa stresu a zmien v spôsobe života. Je preto na mieste, aby sa problematike turizmu pre zdravie – SPA health & SPA wellness – venovala náležitá pozornosť, ktorá je realizovaná vo voľnom čase a financuje z vlastných finančných prostriedkov účastníkov, t.j. turistov domácich i zahraničných. Na zlepšenie uplatnenia sa kúpeľníctva v turizme na domácom a medzinárodnom trhu je potrebné v prijateľnej miere využívať vzácne vlastnosti prírodných termálnych a minerálnych prameňov, vhodné klimatické prostredie, skvalitniť mikroštruktúru kúpeľných dedín, kúpeľného prostredia, miest a dedín s termálnymi kúpaliskami, akvaparkmi, prírodnými a budovanými kúpaliskami, obohatiť ponuku o doplnkové služby, rozšíriť možnosti aktivít pre voľný čas vo forme balíčkov cestovných služieb, spojených cestovných služieb alebo fakultatívnych výletov s dodržiavaním pravidiel SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS s transponovaním do zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a zmene a doplnení niektorých zákonov. V miestach, kde je vyššia kvalita klimatického prostredia – spravidla vo vidieckej krajine – je vhodné do hotelových a ubytovacích zariadení umiestňovať kvalitné wellness služby a rôzne relaxačno-kondično-športové aktivity. Európske krajiny sú významné najmä pre kvalitu vôd, vhodné klimatické prostredie a vyšší štandard služieb v ubytovacích zariadeniach, termálnych kúpaliskách, akvaparkoch a pod. Produkty v kúpeľníctve v turizme vo vidieckej krajine sú významným prvkom v súlade s trendmi v Európe.

Literatúra:

[1] Aktualizácia marketingovej stratégie na roky 2019 – 2020, MDV SR, Dostupné na internete https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/cestovny-ruch-7/legislativa-a-koncepcne-dokumenty/koncepcne-dokumenty
[2] EHRLICH, K. 2016: Rural Tourism in Europe, State of Art, Possibilities, and Challenges,European Federation of Rural Tourism, Hokovce, 2016
[3] KEREKEŠ,J., 2018: Kúpeľníctvo a jeho význam v turizme, Bratislava 2018,ISBN 978-80-973035-1-8
[4] KEREKEŠ,J., 2017: Vidiecky cestovný ruch a agroturistika v procese investovania a spájania [elektronický zdroj].[S.I.]: 100 kníh – vydajte si knihu online. 2017. Slovenská ekonomická knižnica EU v Bratislave
[5] Kúpele-wellness, Wellness na Slovensku [online]. 2015. Dostupné na internete http://www.slovakregion.sk/turizmus/wellness
[6]Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS), dostupné na internete: https://www.icomos.org/en/home-wh
[7] PLESNÍK, P., 2017: Geografia cestovného ruchu Európy, Slezská univerzita v Opavě,141 str., Opava 2017, ISBN 978-80-7510-252-2
[8] Program rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 (po modifikácii schválenej Európskou komisiou27.11.2018), Dostupné na internete: http://www.mpsr.sk/index.php?navID=47&sID=43&navID2=1180
[9] Spájanie Európskeho vidieka 2014 – 2020, Európska sieť pre rozvoj vidieka, European Evaluation Helpdesk for Rural Development,  Brusel 2016, ISBN 978-92-79-55141-3

 

V Bratislave, 15.05.2019                                                   Ing. Juraj Kerekeš

                                                                                      odborník z praxe v turizme

                                                                                   osobnosť cestovného ruchu SR