Šíriaci sa koronavírus môže mať vplyv aj na slovenskú ekonomiku, ktorá je silne naviazaná na vývoj v Nemecku. Vplyv na rast hrubého domáceho produktu (HDP) má však napríklad cestovný ruch. Možný vplyv vírusu na slovenské hospodárstvo by sa podľa analytikov mohol prejaviť v dátach za prvý štvrťrok. Analytici Slovenskej sporiteľne odhadujú, že slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť dvojpercentným tempom. Pôvodné odhady v úvode roka však boli pozitívnejšie, keď očakávali aj 2,2 % rast. “Avšak vzhľadom na vplyv nového koronavírusu na globálne hospodárstvo, zlepšenie prognózy odkladáme a odhad rastu HDP ponechávame na úrovni 2 %. Predbežný dosah koronavírusu na rast slovenskej ekonomiky vidíme v blízkosti 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu (p. b.),” vyčíslila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Odhadnúť celkový vplyv choroby je však podľa jej slov v tomto momente veľmi náročné, pretože nie je isté, akým spôsobom krajiny pristúpia k riešeniu tohto problému a ako dlho to potrvá. “Z doterajších poznatkov však očakávame, že najvýznamnejší dosah bude vidieť už počas prvého kvartálu 2020. Pri prísnejších obmedzeniach a vyššej miere neistoty, ktorá by ovplyvnila správanie ľudí, by však negatívny vplyv na ekonomický rast bol väčší, radovo až o 0,7 p. b. Momentálne to však nepovažujeme za najpravdepodobnejší, ale skôr okrajový scenár,” doplnila Muchová.

Spomalenie čínskej ekonomiky nebude mať pre Slovensko výraznejšie následky, pretože priame obchodné styky sú nízke. “Z Číny na Slovensko prichádza okolo 6 % z celkových dovozov, zatiaľ čo zo Slovenska smerujú do Číny iba mierne viac ako dve percentá z vývozu tovarov, pričom dominantné postavenie v tomto prípade majú autá. Pre Slovensko je však dôležité, ako bude reagovať nemecká ekonomika, ktorá je hlavným obchodným partnerom a je na Čínu naviazanejšia. Sekundárne tak môže SR pocítiť o niečo väčší vplyv,” priblížila Muchová.

Dôležité budú aj očakávania spotrebiteľov a firiem. “Ich pesimistické nastavenie môže totiž výrazne ovplyvniť spotrebu a investovanie v ekonomike. Významný kanál, cez ktorý by v prípade zdravotných obmedzení bolo Slovensko zasiahnuté, predstavuje možný pokles cestovného ruchu a záujmu o služby,” vysvetlila Muchová. Podľa analytikov sporiteľne je tiež dôležité odvetvie dopravy, ktoré utrpí nielen poklesom záujmu cestujúcich, ale môže spôsobovať výpadky dodávok priemyselných podnikov v prípade zavedenia hraničných kontrol. “Automobilový priemysel, ktorý je najvýznamnejším prvkom slovenskej ekonomiky, by však nemal cítiť významné straty, pretože najvýznamnejší dodávatelia pôsobia v regióne strednej Európy a dovoz komponentov z Číny je nízky,” tvrdí Muchová.

Celkový vplyv na domácu aj globálnu ekonomiku je zatiaľ nejasný a bude závisieť od šírenia nákazy a dĺžky reštriktívnych opatrení. “Prepuknutie nákazy je nekonvenčnou krízou. Vlády a centrálne banky sa musia vyrovnať s problémami tak na strane ponuky, ako aj dopytu. Ponuku ohrozujú ťažkosti firiem so znovurozbehnutím výroby, najmä v Číne. Aj problémy dopytu sa zatiaľ koncentrujú do Číny. Keď sa však vírus rozšíril globálne, môžeme očakávať problémy v dopyte aj v iných krajinách,” predpokladá hlavný makroanalytik Saxo Bank Christopher Dembik. Podľa neho je eurozóna zatiaľ menej ohrozená výpadkom produkcie než USA a Japonsko. “Je menej závislá od subdodávok z Číny. Je však citlivejšia na pokles dopytu v Číne, ako aj na zníženie počtu turistov z Ázie. Pokles v cestovnom ruchu bude mať podľa nás vplyv na pokles dopytu po službách najmä v krajinách, kde toto odvetvie tvorí vysoký podiel HDP, napríklad vo Francúzsku,” dodal Dembik.

TASR 28.02.2020

ilustračné foto LM