Účinnosť opatrení obmedzujúcich mobilitu v jednotlivých regiónoch môže ovplyvňovať štruktúra pracovných miest. Okresy s dostupnejšou prácou na “home office” vykazujú vyšší pokles pracovnej mobility. Konštatujú to v aktuálnom Monitore analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP).

“Okresy s vyšším podielom zamestnancov, ktorých práca si nevyžaduje prítomnosť na pracovisku, zaznamenali vo februári vyšší pokles mobility. Bratislavské okresy, v ktorých je zastúpenie práce z domu medzi 50 až 60 %, tak dosiahli vyšší pokles pracovnej mobility, ako napríklad okresy Púchov, Bytča, Bánovce nad Bebravou či Žarnovica, v ktorých je možnosť práce z domu menej rozšírená,” poznamenali analytici. Prijímané protipandemické opatrenia tak podľa nich môžu byť efektívnejšie v okresoch, kde je štruktúra pracovných miest viac naklonená v prospech práce z domu.

Poukázali na to, že od nového roka platí povinnosť preukázať sa pri ceste do zamestnania potvrdením o nevyhnutnej prítomnosti na pracovisku. “Vo februári však pracovná mobilita oproti januáru vzrástla, čo môžeme pripísať nižšej ochote zamestnávateľov nechať ľudí pracovať z domu,” podotkli analytici.

Zároveň priblížili, že ekonomický sentiment na Slovensku zaznamenal pokles aj v druhom mesiaci tohto roka. Na horšej nálade v ekonomike sa podpísal najmä sektor služieb, ktorý pre pokračujúcu vlnu pandémie nevidí v blízkej dobe možnosť na otvorenie prevádzok. “Mierny pokles nálad vidíme aj v priemysle, čo môže byť spôsobené obavami zo sprísňovania opatrení na hraniciach u našich partnerov, ktoré môžu brzdiť dodávky materiálu,” dodali analytici. Na základe horšieho domáceho sentimentu v priemysle očakávajú mierne spomalenie priemyselnej aktivity a pokles HDP v prvom štvrťroku.

Slabší výkon domácej ekonomiky však môže byť ťahaný lepším vývojom u obchodných partnerov Slovenska. “Sentiment v eurozóne, Nemecku a zvyšných krajinách V4 s výnimkou Maďarska sa oproti januáru zlepšil, a preto môžeme očakávať silnejší zahraničný dopyt v závere prvého kvartálu,” predpokladajú analytici.

Na rozdiel od domáceho sentimentu tak nálada v európskom priemysle rastie. “Výrobcovia sotva stíhajú vyhovieť vysokému dopytu, čo vyvíja tlak na dodávateľské reťazce a ceny súčiastok. Sentiment nákupných manažérov ostáva optimistický a indikuje rast priemyselnej aktivity aj vo februári,” tvrdia analytici. Výrobu však podľa nich čoraz viac obmedzujú ponukové faktory. Dostupnosť súčiastok je limitovaná a čas dodávok súčiastok je s výnimkou vlaňajšieho prerušenia dodávateľských reťazcov najdlhší od začiatku záznamov. “Výroba je blízko plnej kapacity, čo tlačí na ceny vstupov a následne aj na ceny konečných výrobkov,” zdôraznili.

TASR, foto px