Popri zákonoch na ochranu vody či vzduchu bude mať EÚ aj právny rámec na ochranu na ochranu zeme a pôdnych zdrojov. Európsky parlament predostrel v stredu návrh, ktorý Únii doteraz chýbal, uviedli slovenskí europoslanci Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) a Michal Wiezik (Spolu-OD), ktorí za uznesenie EP zahlasovali.

Europarlament vyzval Európsku komisiu, aby pripravila právny rámec EÚ na ochranu a udržateľné využívanie pôdy, ktorý pomôže riešiť hrozby pre pôdu a podporí opatrenia na jej obnovu. Martin Hojsík ako spoluautor návrhu uznesenia na rámcovú ochranu pôdy ocenil, že poslanci uznesenie podporili. “Podobné rámcové smernice, aké máme o vode a ovzduší, potrebujeme aj o pôde. Pôdu spoločne nechránime, pritom je nevyhnutná pre prežitie,” opísal situáciu. Dodal, že eurokomisia už pred desiatimi rokmi vypočítala, že takáto legislatíva prinesie EÚ takmer 40 miliárd eur ročne.

Uznesenie EP vníma ako potrebný tlak na eurokomisiu a vyjadril nádej, že aj členské štáty budú teraz ústretovejšie. Naposledy podobnú iniciatívu zablokovalo Spojené kráľovstvo. Briti už v Únii nie sú a ako dodal, mení sa aj pozícia Rakúska a Nemecka, ktoré predtým tvorili blokovaciu menšinu.

Poslanec spresnil, že EP jasne naznačil, ktoré veci treba prioritne riešiť pri ochrane pôdy. Od používania pesticídov, ktoré zabíjajú život v pôde, cez vysušovanie pôdy až po zachytávanie uhlíka z ovzdušia do pôdy, čo pomôže klimatickým cieľom EÚ. “Riešenia sú. Potrebujeme nastaviť pravidlá tak, že v EÚ bude rovnocenná súťaž a nebudú niektoré krajiny zvýhodňované. Ide aj o systém podpory pre poľnohospodárov, aby mohli používať techniky na zachytávanie uhlíka,” dodal. Pri príprave uznesenia spolupracoval s výborom EP pre poľnohospodárstvo a tvrdí, že našiel potrebnú podporu. Lebo aj agrosektor si dobre uvedomuje, že pôda “je pod tlakom”.

Hojsík upozornil, že doteraz chýbalo dôslednejšie mapovanie situácie s pôdou v EÚ, dostupné dáta však hovoria, že situácia je zlá. Treba poznať regionálne rozdiely a následne hľadať vhodné riešenia. Okrem toho EP chce riešiť aj “uzatváranie pôdy”, čiže zabrániť zástavbe na úrodnej pôde alebo v chránených územiach.

Michal Wiezik rovnako skonštatoval, že pôda predstavuje kľúčovú zložku prírodného prostredia, je nevyhnutným predpokladom väčšiny suchozemských ekosystémov a má významnú úlohu pri zachytávaní a uskladňovaní uhlíka. Pripomenul, že doteraz sa o ochranu pôdy starali iba členské krajiny EÚ. Prvá snaha o zavedenie celouerópskeho právneho rámca na ochranu pôdy bola v roku 2006, čo však narazilo na  neochotu členských krajín.

“Teraz sa to podarilo. Je tu rezolúcia o pôde a je tam jasná požiadavka na to, aby mala EÚ vytvorený právny rámec na ochranu pôdy pred poškodzovaním, znečisťovaním, eróziou, dezertifikáciou, prípadne pred nejakými ďalšími činnosťami, ktoré môžu mať negatívny vplyv na európskej báze,” vysvetlil Wiezik pozíciu europarlamentu. Zdôraznil však, že ide o prvotný návrh, ktorý ešte môže byť po dialógu s členskými štátmi pozmenený.

TASR, foto LM