Geoturizmus je vhodným prvkom v sieti spojených cestovných služieb v produktovej skupine geoparky a geoturizmus. Geoparky slúžia vo svete ako moderný nástroj turizmu a nového spôsobu využitia voľného času s cieľom šetrne pristupovať k živej i neživej prírode a krajine. Slovensko má ustanovených 222 národných prírodných rezervácií, 383 prírodných rezervácií, 187 chránených areálov, 231 národných prírodných pamiatok a Národnú sieť chránených území obsahujúcu 23,3 % územia.  

Geoturizmus v geoparkoch so živou i neživou prírodou 

Začiatky vytvorenia siete geoparkov na medzinárodnej úrovni sú od roku 1991, kedy bola prijatá Medzinárodná deklarácia práv pamätihodností Zeme (International Declaration of the Rights of the Memories of the Earth), ku ktorej sa prihlásili: Medzinárodná únia geologických vied (International Union of Geological Sciences = IUGS), Medzinárodný program geovied (International Geoscience Programme IGCP), ProGeo, Malvern Group, UNESCO – divízia vied o Zemi a Rada Európy. Na tomto základe medzinárodná skupina expertov pre geoparky iniciovala vznik Globálnej siete národných geologických parkov (WGN) pod dohľadom UNESCO. UNESCO umožňovalo zvýšenú ochranu najhodnotnejších geologických lokalít ich vyhlásením za svetové dedičstvo a zápisom do zoznamu svetového dedičstva.

Pojem geoturizmus je používaný v dvoch základných významoch. V prvom význame  geologický turizmus sa považuje za formu udržateľného turizmu založeného na aktívnom poznávaní vývoja planéty pomocou poznávania zaujímavých prvkov prírodnej a kultúrnej krajiny s významným geologickým, mineralogickým a geomorfologickým dedičstvom, alebo v druhom význame podľa National Geographic ako turizmus, ktorý udržuje geografický charakter príslušnej turistickej oblasti, podporuje jej životné prostredie, dedičstvo, estetiku, kultúru a prosperitu miestnych obyvateľov. Geoturizmus v zložke prvej časti slova s významom Zem, týkajúce sa zeme a v druhej zložke časti slova turizmus je voľnočasová záujmová aktivita spočívajúca v cestovaní a poznávaní prostredia, prírodnej a kultúrnej krajiny, pamiatok, zvykov, tradícií a ľudí. Geoturizmus možno charakterizovať ako pešiu turistiku vo vhodnom klimatickom prostredí a vo vidieckom priestore s realizáciou aktívnej pešej chôdze turistu tzv. Active Walking, resp. Nordic Walking a cykloturistiky s nenáročnými chodníkmi zarovnávanými prírodným povrchom so špeciálne budovanými prekážkami, napr. terénne vlny, skoky rôznych veľkostí, klopené zákruty, rýchle pasáže, ale aj technické kamenné úseky a mostíky, resp. pátracie hry v hľadaní skrytého objektu geocaching (geokešing – geo = zem + angl. cache = tajne skryť) pre peších turistov alias „hľadačov pokladov“. Hra je niekedy spojená s úlohami, riešením ktorých je získanie súradníc cieľa, alebo s poznávaním okolitej krajiny alebo miestnych pamätihodností. Keďže na nájdenie skrýše podľa typu, resp. veľkosti, je potrebná presná poloha, spravidla hra je spojená s používaním navigačných GPS zariadení.

Typickými geoturistickými aktivitami, v prvom význame geoturizmu, sú amatérske ryžovanie zlata, návšteva nálezísk vzácnych nerastov (napr. polodrahokamov) alebo skamenelín, poznanie kultúrneho a geologického vývoja krajiny (napr. náučné chodníky), návšteva archeoskanzenov, baníckych diel a banských systémov, krasových a iných jaskýň, národne vyhlásených prírodných – neorganických – pamiatok a prírodných rezervácií. V druhom význame pojmu geoturizmu možno geoturistu charakterizovať ako environmentálne uvedomelého turistu rešpektujúceho vzdelávanie formou náučných chodníkov, miestnu kultúru, miestne tradície a zvyky, dávajúceho prednosť miestnym výrobkom a službám, ktorý vo vidieckej krajinnej oblasti spravidla sa zdrží dlhšiu dobu, a tým podporuje miestnu ekonomiku. Geoturista je zameraný aj na kvalitu, nielen na kvantitu produktu, šetrný k živej a neživej prírode.

Starostlivosť o klienta v turizme v produktovej skupine geoturizmu a geoparky významné miesto v odbornej turistickej sprievodcovskej činnosti zastáva Asocácia informačných centier Slovenska (AICES) a Slovenská spoločnosť sprievodcov cestovného ruchu (SSSCR) na čele s predsedom pôsobiacim aj ako regionálny reprezentant pre Východnú a Strednú Európu vo Svetovej federácii asociácii turistických sprievodcov (WFTGA – World Federation of Tourist Guide Associations).

Kategorizácia geoparkov a území s aktívnou podporou iniciatívy UNESCO 

Oficiálne vyhlásenie „Siete geoparkov Slovenskej republiky“ (SG) s jej logom a udelenie titulu „Geopark Slovenskej republiky“ pre tri aktívne geoparky vyplýva z procesných pravidiel koncepcie pre udelenie členstva v SG, ako novej podpory  iniciatívy UNESCO na území Slovenska. O udelení daného titulu  sa rozhodlo hlasovaním na 4. zasadnutí komisie dňa 8.11.2016, na základe  výsledkov a správ o činnosti jednotlivých geoparkov za posledné dva roky. Oficiálne odovzdanie  titulu „Geopark Slovenskej republiky“ bolo uskutočnené na pôde Ministerstva životného prostredia SR dňa 9.12.2016 a boli vyhlásené tri aktívne geoparky – Banskobystrický, Banskoštiavnický a medzinárodný Novohrad – Nógrád (v r. 2010 zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO) – ktoré vyplývajú z procesných pravidiel koncepcie geoparkov Slovenska pre udelenie členstva v Sieti geoparkov s aktívnou podporou novej iniciatívy UNESCO. Týmto krokom sa na jednej strane prispieva k napĺňaniu pracovných cieľov Agendy 2030 a na druhej strane dôjde k zvýšeniu povedomia spoločnosti o geoparkoch. Zároveň sa povzbudia lokálne iniciatívy na ďalších potenciálnych územiach na Slovensku, za účelom konštituovania geoparkov, alebo prevádzkovania služieb geoturizmu. Vytvorenie geoparku v týchto územiach (hlavne v ekonomicky málo rozvinutých územiach) podnieti komplexný prístup,  v zmysle Metodiky pre destinačný manažment geoparku (sekcia CR MDV SR, 2016), ochrane a prezentácii dedičstva Zeme v kombinácii s trvalo udržateľným a ekonomickým rozvojom pozostávajúcim na ekologicky šetrnom geoturizme v prepojení na produktovú skupinu vidieckeho turizmu a agroturizmu významné pre pobyt v prírode na slovenskom vidieku.

Potreba budovania a prevádzkovania geoparkov pri uplatňovaní geoturizmu na Slovensku bola zvýraznená v roku 2012 s cieľom zabezpečiť účinnejšiu spoluprácu medzi Ministerstvom životného prostredia SR, Ministerstvom dopravy a výstavby SR, s vyššími územnými celkami, s miestnymi územnými samosprávami, so záujmovými občianskymi združeniami, so vzdelávacou obcou a podnikateľskými subjektmi. Významným spojením pre vidiecky turizmus a agroturizmus v domácom turizme je geoturizmus realizovaný formou intenzívnej chôdze turistu tzv. Active Walking, resp. Nordic Walking a poznávania krásy živej i neživej prírody na slovenskom vidieku. Výhodou slovenského územia, i napriek relatívne malej rozlohe, pre budovanie geoparkov a trás pre geoturizmus je veľká variabilita geologickej stavby územia s množstvom prírodných útvarov (geotopov) s ktorými sú v mnohých prípadoch späté objekty montanistickej hodnoty, ako aj objekty archeologických, ekonomických a kultúrnych pamiatok európskeho významu.

Fungovanie geoparku si vyžaduje kvalitný manažment garantujúci ochranu, propagáciu, vedecký výskum, environmentálnu edukáciu a rozvoj vidieckeho turizmu a agroturizmu v prepojení s geoturizmom založenom na princípoch trvalej udržateľnosti v danom území. Preto je potrebné skvalitniť celkovú certifikáciu kvality služieb aj na základe európskych štandardov kvality. Podľa odporúčaní UNESCO geoparky nemajú zahŕňať iba striktne geologickú náplň, ale mali by obsiahnuť aj geomorfologické, montanistické, kultúrne a historické objekty, ktoré komplexnejším spôsobom vykresľujú celý rámec územia, ako vhodného prvku pre účely geoturizmu. Podľa Informácie o plnení aktualizácie Koncepcie geoparkov SR zo dňa 03.07.2019 spracovanej Ministerstvom životného prostredia SR možno rozlišovať podľa stavu riešenia a návrhu ďalšieho budovania geoparkov v koncepcii geoparkov Slovenska 3 kategórie geoparkov:

  • geopark s členstvom v Globálnej celosvetovej sieti geoparkov UNESCO a v Európskej sieti geoparkov: cezhraničný slovensko-maďarský Geopark Novohrad – Nógrád,
  • prevádzkované geoparky: Banskobystrický a Banskoštiavnický,
  • územia s perspektívou začlenenia medzi geoparky: Sandberg – Pajštún ako súčasť perspektívneho územia geoparku Malé Karpaty, Zemplín, Spiš – Gemer, Medzev – Jasov, Silická planina, Solivar – Dubník, Súľov – Manín. Perspektívne územia s možnosťou ich začlenenia medzi geoparky prešli revíziou obsahovej náplne a ich rozlohy v záujme rozšírenia portfólia geologických a iných fenoménov. Navrhované územia nie sú záväzné rozlohou, názvom, obsahovou náplňou, resp. ich budúcou realizáciou.

Obr.1 Geoturizmus v prepojení s vidieckym turizmom a agroturizmom v regiónoch turizmu v dlhodobom horizonte

Rozvoj a budovanie geoparkov na Slovensku

Novohrad-Nógrád geopark je prvým medzinárodným (cezhraničným) geoparkom Európskej Siete Geoparkov (EGN) a Globálnej Siete Geoparkov UNESCO (svetovej) (WGN), ku ktorému sa pripojil, ako 36. člen EGN a 66. člen WGN dňa 27. marca 2010 vo francúzskom Luberone. V roku 2014 úspešne obhájil svoje členstvo v obidvoch sieťach. Na území geoparku sa zachovalo niekoľko geologických a geomorfologických zaujímavostí, ktoré zároveň poskytujú nevšedný obraz krajiny. Úlohou združenia právnických osôb Geopark Novohrad – Nógrád je zachovanie a predstavenie geologických, krajinárskych, prírodných, ekologických, archeologických, historických a kultúrnych hodnôt daného územia, ich pretavenie do geoturistického produktu, a tým rozvoj miestnej ekonomiky. Medzinárodný geopark Novohrad – Nógrád so svojimi stálymi partnermi, t.j. Novohradské turisticko-informačné centrum vo Fiľakove, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky – Správa Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, Novohrad – Nógrád Geopark Nonprofit Kft. v Maďarsku, Slovenská agentúra životného prostredia, oblastná organizácia cestovného ruchu Turistický Novohrad a Podpoľanie, Banskobystrický samosprávny kraj, Hradné múzeum Fiľakovo, Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach, ako aj dediny a školy slovenskej časti územia geoparku, realizujú programy a rôzne podujatia. S európskymi a globálnymi štruktúrami UNESCO združenie právnických osôb Geopark Novohrad – Nógrád zabezpečuje priebežnú komunikáciu, ako sú pravidelné správy o činnosti, články, zapájanie sa do spoločných aktivít a realizuje, okrem iného aj nasledovné aktivity:

  • vybudovanie lokality geoparku – Fiľakovský hrad, náučné chodníky Šomoška, hrad Hajnáčka a termálne kúpalisko Novolandia v Rapovciach vykazujú najväčšiu návštevnosť. V roku 2018 Fiľakovský hrad navštívilo 31 tis. turistov, náučný chodník Šomoška v sezóne 21 tis. turistov (mimosezónne 4 tis. turistov) a termálne kúpalisko Novolandia v Rapovciach počas hlavnej sezóny 50 tis. turistov. Medzi ostatné najnavštevovanejšie lokality v území Geoparku Novohrad – Nógrád v ostatnom období patril Pohanský hrad (ročne 1,5 tis. turistov), hrad Hajnáčka (ročne 2,5 tis. turistov) a Soví hrad (ročne 600 turistov).
  • každoročne sa na území geoparku usporadúva Týždeň európskych geoparkov, v rámci ktorého sa konajú súťaže pre stredné, základné školy a materské škôlky, pešie túry s turistickým sprievodcom, prednášky a iné podujatia. Okrem toho sa v spolupráci s Novohradským turisticko-informačným centrom vo Fiľakove konajú letné tábory pre žiakov základných škôl.
  • letný tábor v Geoparku Novohrad – Nógrád s kultúrno-spoločenským, športovým, turistickým a poznávacím podujatím Medvešský fotomaratón OLYMPUS, ktorého cieľom je priblížiť širokej verejnosti región geoparku na juhu stredného Slovenska a na severe Maďarska.

Geopark Novohrad – Nógrád sa rozprestiera na ploche 1 598 km2, z toho 336 km2 je na území Slovenska a predstavuje územie bohaté na jedinečné geologické a prírodné hodnoty, kultúrno-historické dedičstvo, ľudové tradície, modernú kultúru a miestnu gastronómiu. Na Slovensku zahŕňa geopark Novohrad – Nógrád katastrálne územia mesta Fiľakovo, 16 dedín v okrese Lučenec a 9 dedín v okrese Rimavská Sobota. Na území Slovenska je 53 lokalít a na území Maďarska 167 lokalít. Geopark Novohrad – Nógrád je z väčšej časti v územnej pôsobnosti oblastnej organizácie turizmu (OOCR) Turistický Novohrad a Podpoľanie.

Banskobystrický geopark prevádzkuje a inštitucionálne zastrešuje občianske združenie Banskobystrický geomontánny park ako súkromno-verejné partnerstvo. Partnermi občianskeho združenia je 11 dedín, mesto Banská Bystrica a Kremnica, Banskobystrický samosprávny kraj, Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica, občianske združenia Permon, Libetha, Nový Kumšt a združenie cestovného ruchu Bystriciensis. Členovia občianskeho združenia realizujú, okrem iného aj nasledovné aktivity:

  • grafický návrh náučného chodníka Haliar – Staré Hory v rámci projektu Staré Hory – Špania Dolina s vybudovaním I. úseku trasy Medenej cesty v Starých Horách a projekt 3D model Banskobystrického geoparku,
  • projekt Geopark Banská Bystrica s vymedzením náučných chodníkov, cykloturistických trás, významných geomontánnych oblastí, pozoruhodností jednotlivých obcí a lokalít geoparku a otvorenie mineralogického múzea v Ľubietovej,
  • archeologický výskum v oblasti Piesky – Špania Dolina, ktorý realizovala Univerzita Bochum (Nemecko) a archeologický výskum v Ľubietovej (Vysoká), Brusne (Stará Mara) a Lučatíne,
  • v spolupráci s Akademiou górnictwa Kraków sú zostavené putovné tabule geoparku a vystavené v Krakove, Banskej Bystrici, Kremnici, Handlovej a v Bratislave,
  • pre študentov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici boli zorganizované workshopy v Ľubietovej a Španej Doline zamerané na rozvojové programy v oblasti turizmu,
  • v rámci spolupráce so školami, baníkmi a hutníkmi organizovaná súťaž enviroprojektov pre základné školy, I. letná banská univerzita a Ľubietovský banícky a hutnícky deň,
  • kultúrno-spoločenské aktivity popularizujúce banskú históriu geoparku v dedinách Turecká, Ľubietová, Povrazník, Slovenská Ľupča a Špania Dolina,
  • popularizácia geoparku na výstavách zameraných na rozvoj turizmu v Bratislave, Maďarsku a Rumunsku, formou letákov, sprievodcovských brožúr, propagačných materiálov a informačným materiálom Geopark, miesto kde žijem,
  • rozvoj Banskobystrického geoparku prístupom LEADER so stratégiou miestneho rozvoja CLLD je zapojených 22 dedín,
  • v oblasti nehmotného dedičstva sú udržiavané banícke tradície a tradičné zvyky (usporadúvanie šachtágov, baníckych omší, fakľových sprievodov a udržiavanie baníckych piesní Starohorským baníckym spevokolom),
  • spracovanie Manažmentový plánu riadenia produktu Banskobystrický geopark.

Z hľadiska budovania kultúrnej a poznávacej infraštruktúry sa člení geopark na geomontánne oblasti troch kategórií: starohorsko-špaňodolinská, ponicko-ľubietovská a kremnická geomontánna oblasť (1. kategória), ktorá je jadrovým územím geoparku; mestá Banská Bystrica a Kremnica (2. kategória) ako centrá turizmu; brusniansko-bukovecká a badínsko-tajovská geomontánna oblasť (3. kategória), ktoré sú záujmovým územím geoparku. Na území Banskobystrického geoparku je 292 lokalít. Územie Banskobystrického geoparku pokrývajú oblastné organizácie turizmu (OOCR) Stredné Slovensko a Región Horehronie.

Banskoštiavnický geopark prevádzkuje záujmové združenie právnických osôb pre rozvoj Banskej Štiavnice a okolia – Región Sitno so sídlom v Prenčove, ktoré združuje samosprávy viacerých dedín, mesto Banská Štiavnica, Slovenské banské múzeum a podnikateľské subjekty. Správcovstvo vybudovaných prvkov geoparku prešlo do kompetencie Slovenského banského múzea, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a dediny Štiavnické Bane. Súčasťou objektovej sústavy Banskoštiavnického geoparku sú nasledovné expozičné objekty, ktoré má v správe Slovenské banské múzeum:

  • Mineralogická expozícia v Berggerichte v Banskej Štiavnici je expozíciou ložiskovej geológie a mineralógie, ktorej súčasťou je sprístupnená štôlňa Michal. Slovenské banské múzeum v objekte expozície realizuje environmentálne programy v rámci podujatia Škola v múzeu a ostatné aktivity pre základné školy a pre verejnosť.
  • V Berggerichte sídli aj Náučno-propagačná expozícia Banskoštiavnického geoparku, ktorá ponúka sprievodcovské služby do štôlne Glanzenberg, po náučných trasách a lokalít v území geoparku a ponúka propagačné materiály všetkých prevádzkovaných geoparkov Slovenska.
  • Najnavštevovanejšou expozíciou Slovenského banského múzea je Expozícia Banské múzeum v prírode, ktorá je najstaršou a tematicky najrozsiahlejšou baníckou expozíciou na Slovensku s možnosťou fárania do štôlne Bartolomej. Jej súčasťou je aj Náučná geologická expozícia.
  • Dedičná štôlňa Glanzenberg je jednou z najstarších dedičných štôlní, ktorá je známa slávnostným fáraním viacerých panovníkov a cisárskych návštev, najnovšie aj ministrov a prezidentov Slovenska.
  • Expozícia Baníctvo na Slovensku, ktorá sídli v Kammerhofe v Banskej Štiavnici, zahŕňa originálne predmety, dobové ilustrácie, mapy, funkčné modely a interaktívne prezentácie v 9 expozičných celkoch.

Banskoštiavnický geopark má rozlohu 374 km2, situovaný je na území okresu Banská Štiavnica, Žarnovica (katastrálne územie obcí Hodruša – Hámre a Voznica) a okresu Žiar nad Hronom (katastrálne územie obce Vyhne). Súčasťou objektovej sústavy Banskoštiavnického geoparku sú aj objekty zapísané do Zoznamu lokalít svetového dedičstva UNESCO, ktorého cieľom je katalogizovať a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Súčasťou zoznamu lokalít Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je okrem iných Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia. Na území Banskoštiavnického geoparku je 156 lokalít. Banskoštiavnický geopark je v územnej pôsobnosti oblastnej organizácie turizmu (OOCR) Región Banská Štiavnica.

Pripravovaný geopark Malé Karpaty v spojení s geoparkom Sandbersko-Pajštúnskym je členený na 6 geomontánnych oblastí, s predpokladanou rozlohou 560 km2, 102 lokalitami, s možnosťou prezentácie diverzity tematických sfér, spájania unikátnych čŕt územia, zabezpečenia možností atraktívnej formy vzdelávania, environmentálnej výchovy a geoturizmu. V spolupráci s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením a s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja je zrevitalizované Geologické múzeum Barbora v Devíne. Vplyv geologického podložia na produkciu a kvalitu vína približuje tvorba náučnej a relaxačnej lokality Kameň a víno pri Pezinku, ktorú finančne podporila Nadácia Volkswagen Slovakia. V spolupráci s Malokarpatským baníckym spolkom je v Pezinku vybudovaná Banícka expozícia a boli vytvorené oddychové zóny pred štôlňami Bezmenná, Antimonitová a Budúcnosť pri Pezinku. S Mestom Pezinok a partnerským mestom Neusiedl am See v Rakúsku sú pripravované formy spolupráce v nadväznosti na aktivity projektu Geopark Malé Karpaty. Rokovania prebiehajú aj v oblasti turizmu hľadaním partnerov na úrovni územných samospráv, neziskových organizácií, občianskych združení a súkromnej sféry vo vinárstve a vinohradníctve. Vyhotovené je popularizačné video Geoturistika v Malých Karpatoch, ako aj brožúrky Geoturistika Malé Karpaty, Vzácne minerály Pezinka a okolia, pexeso Bane a minerály Pezinka a okolia a pod. Územie Malé Karpaty je v pôsobnosti krajskej organizácie turizmu (KOCR) Turizmus regiónu Bratislava a oblastnej organizácie turizmu (OOCR) Malé Karpaty.

Pripravovaný geopark Zemplín je dominantný svojím územím s vhodným klimatickým prostredím a vinárskym turizmom v Zemplínskych vrchoch spolu s vinohradníckou oblasťou Tokaj. Ide o územie o rozlohe 332 km2 v juhozápadnej časti okresu Trebišov, ktoré by sa neskôr mohlo rozšíriť alebo zmenšiť. V navrhovanom území je vyčlenených 80 reprezentatívnych lokalít, z toho 10 kultúrno-historických, 10 prírodných, 7 vinárskych a 4 oddychové lokality. Pripravovaný geopark predstavuje územie obsahujúce jedno alebo viac miest vedeckej dôležitosti nielen z geologického aspektu, ale aj z hľadiska jeho archeologickej, ekonomickej, turistickej, vinárskej alebo kultúrnej osobitosti európskeho významu. Okrem všestranného potenciálu má priniesť aj zvýšenie zamestnanosti a nové ekonomické aktivity v Dolnozemplínskom regióne turizmu. Územie geoparku Zemplín je čiastočne v pôsobnosti Zemplínskej oblastnej organizácie turizmu (OOCR).

 

Obr. 2 Územie pripravovaného geoparku Malé Karpaty (foto: Juraj Kerekeš)

Geoturizmus v prepojení na vidiecky turizmus a agroturizmus

Geoturizmus v prepojení na vidiecky turizmus a agroturizmus na slovenskom vidieku vyžaduje zvyšovanie konkurencieschopnosti spojenej s tvorbou pracovných príležitostí a uplatňovania pružnejších foriem sezónneho charakteru v turizme. Jedným z prostriedkov je aj podpora destinačného manažmentu prostredníctvom oblastných turistických organizácií. Vzhľadom na potenciál turizmu je možné vyrovnávať regionálne hospodárske i sociálne rozdiely. Bude vhodné posilniť rozvoj tých produktov turizmu, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu a prinášajú vyššiu efektivitu vynaložených nákladov, t.j. vidiecky turizmus a agroturizmus, zimný a zážitkový turizmus. V materiáli Zelenšie Slovensko – Stratégia Environmentálnej politiky Slovenska do roku 2030 (Envirostratégia 2030), zo dňa 27.02.2019, sa v kapitole Environmentálna výchova a vzdelávanie v každom veku, v podkapitole Zlepšenie environmentálneho povedomia prostredníctvom kultúrneho a prírodného dedičstva a turizmu sa uvádzajú nasledovné podstatné charakteristiky. Vidiecky turizmus a agroturizmus a mäkké formy turizmu, napr.: kúpeľníctvo v turizme, zážitkový turizmus, geoturizmus, spoznávanie kultúrneho a prírodného dedičstva prostredníctvom turizmu, s nízkym vplyvom a šetrné na prírodu môžu pomôcť environmentálnemu povedomiu obyvateľstva i turistov a byť zdrojom príjmov pre ochranu prírody, pričom znalosti o biodiverzite prispejú k záujmu o udržateľnosť a zlepšenie súčasného stavu. Preskúmajú sa spôsoby, ako by geoturizmus mohol prispieť platbami na služby, ktoré poskytuje manažment krajiny. Zvýši sa podpora, udržiavanie a využívanie výstavných a múzejných priestorov, skanzenov, objektov kultúrneho a prírodného dedičstva, stredísk environmentálnej výchovy, škôl ochrany prírody a krajiny, lesných škôl s cieľom zvyšovania povedomia o prírodných a kultúrnych hodnotách územia. Geoparky a geoturizmus na slovenskom vidieku sa budú rozvíjať udržateľným spôsobom podľa spracovaných koncepcií ich budovania a rozvoja. Podporí sa odborné poradenstvo pri zriaďovaní náučných chodníkov s tematikou ochrany prírody, lesníctva, geológie, globálnej environmentálnej výchovy s cieľom zefektívnenia a zavedenia produktov v turizme šetrných k živej i neživej prírode v podobe geoturizmu na slovenskom vidieku.

Literatúra:

[1] KEREKEŠ,J., 2019: Vidiecky turizmus a agroturizmus v regiónoch turizmu, 1000 knih  SK 2019, dostupné na internete: http://www.1000knih.sk/autor/jurkercentrumsk

[2] KEREKEŠ,J., 2018: Kúpeľníctvo a jeho význam v turizme, Bratislava 2018,     ISBN 978-80-973035-1-8

[3] PLESNÍK, P., 2017: Geografia cestovného ruchu Európy, Slezská univerzita v Opavě,   141 str., Opava 2017, ISBN 978-80-7510-252-2

[4] Informácia o plnení aktualizácie Koncepcie geoparkov, MŽP SR, 03.07.2019

[5] Zelenšie Slovensko – Stratégia Environmentálnej politiky Slovenska do roku 2030  (Envirostratégia 2030), MŽP SR, 27.02.2019

[6] Spájanie Európskeho vidieka 2014 – 2020, Európska sieť pre rozvoj vidieka, European Evaluation Helpdesk for Rural Development,  Brusel 2016, ISBN 978-92-79-55141-3

 

V Bratislave 25.07.2019                                                                                 Ing. Juraj Kerekeš

                                                                                                                     odborník z praxe v turizme

                                                                                                                    osobnosť cestovného ruchu SR